1237 Najstarší
známy zápis týkajúci sa územia Rače
(vtedy osada Okol). Listina hovorí o spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo
IV. prikázal rozsúdiť palatínovi.
1296 Najstaršia
známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači. Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení
sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy
o platení dávok z vinohradov.
1306 Postavenie
veže farského kostola. Veža je postavená na východnej strane nad chórom svätyne, čo ju radí k výnimočným stavbám na území
Slovenska.
1342 Najstarší
známy písomný záznam o existencii fary a farára. Je dokladom, že kostol bol postavený skôr, hoci v písomných
prameňoch sa spomína až v r. 1390.
1358 Najstaršia
zachovaná zmienka o richtárovi v Rači. Z písomných prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači.
Volal sa Martin. Bližšie informácie sa nezachovali.
1390 Prvá
písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači. Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Archeologický
a pamiatkový výskum potvrdil, že kostol bol postavený už skôr. Jeho vznik
sa kladie na začiatok 14. storočia a pravdepodobne stojí na mieste
ešte staršej stavby.
1399 Povolenie
na stavbu šibenice. Kráľ
Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači –
Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru
(Kvetoslavova) – postaviť na svojich majetkoch šibenice.
1428 Pobyt
husitských vojsk v okolí Rače. Husitské
výpravy pod vedením Prokopa Holého začali prenikať na Slovensko koncom 20. rokov
15. storočia. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a
Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli 18. februára 1428. Následne
vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.
1460 Rača sa stala súčasťou panstva grófov zo
Svätého Jura a Pezinka. Určité majetky
v Rači vlastnili okrem potomkov
šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču aj zemania Marcholfovci, bratislavský
richtár a bratislavskí mešťania, kráľovská rodina, mariánski paulíni a
trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr.
rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci,
Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci
a Néveryovci.
1508 Prvá
známa zmena patrocínia farského kostola. (Patrocínium – zasvätenia kostola konkrétnemu svätcovi-patrónovi).
Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol v r. 1508
zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol
bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným
patrónom-apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo 1. mája
1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
1527 Časť
Rače sa dostala do majetku rodiny Báthoryovcov.
V polovici 16. stor. mala Rača dvoch zemepánov Andreja Báthoryho a
Ignáca Farkaša a podľa portálneho súpisu aj dvoch richtárov.
Pečať z roku
1780
1558 Prvé
známe zobrazenia obecnej pečate. V 16.
storočí mala Rača vlastnú pečať. Z tohto obdobia poznáme podobu malej pečate s
iniciálami „WS“, pod ktorými je skrížený kopáč a motyka.
1574 Rača sa označuje ako mestečko. V písomných dokumentoch sa nazýva mestečkom,
kým predtým sa v listine kráľa
Ferdinanda I. spomína ešte ako osada.
1580 Príchod
prvého evanjelického kazateľa do Rače. Prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie
grófa Sigfrieda Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa na
bohoslužbách nesmeli zhromažďovať. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke
grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r. 1937 na jej mieste
stojí Obecný dom.
1605 Prvá
známa podoba súčasného erbu Rače. Otlačok
pečatidla z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami
držia korunu s krížom.
1629 Navrátenie
farského kostola katolíkom. V období
reformácie, pravdepodobne v r. 1580, keď bol zemepánom časti Rače
gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol prvým
katolíckym kňazom vo farnosti Tomáš Biela. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629
a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov
pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
1635 Rod
Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači. Rodina palatína Pálffyho z Erdödu získala
v r. 1635 do vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj
pozemky v Rači. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto
vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.
1666 Zmluva
s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach. 1. januára Račania podpísali zmluvu
s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach a platbách.
Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené
urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských
majetkoch.
1702 Prvý
dátum na hlavnom kríži na cintoríne. Pravdepodobne
svedčí o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom kostole.
1711 Morová epidémia obišla Raču a susedné
obce. Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí
Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
1712 Koniec
morovej epidémie. Morová epidémia
zúrila v Uhorsku aj v r. 1712, no v Rači ochoreli iba obyvatelia
dvoch domov. Vo farskej kronike sa zachoval zápis o „večnom sľube“, ktorým sa
obyvatelia Rače, Vajnôr a Svätého Jura zaviazali konať každoročne okolo
sviatku Nanebovzatia Panny Márie ďakovnú púť do Pustého kostolíka.
1712 Inštalácia
dvoch bočných barokových oltárov vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba. Jednalo sa o oltár sv. Jána Nepomuckého a
oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie.
1721 Postavenie
sochy sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov. Socha stála na mieste, kde skončil jeden z ničivých
požiarov. Dnes sa nachádza o niečo ďalej na ul. Pri vinohradoch
pred domom č. 77.
1730 Vznik
kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. Kaplnka stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy
do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti
cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná
kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej
kaplnky Najsvätejšej Trojice.
1732 Raču
postihol jeden z najväčších požiarov. Požiar vypukol 30. mája a zničil v Rači 93 domov. Zahynulo pri ňom 7
obyvateľov. Zhorela aj farská budova a dokumenty v nej. Od toho r. sa
začala písať nová farská kronika.
1753 Založenie
fundácie grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého. Manželka majiteľa pozemkov v Rači grófka Mária
Terézia Erdődyová venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána
Nepomuckého a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Socha stála
pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch dnešných hlavných potokov v obci
(Banského z Knižkovej doliny a Pieskového z Kopaníc). Sochu z
námestia odstránili v r. 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu
námestia pomník v tvare červenej hviezdy.
1767 Návšteva
Račanov u Márie Terézie. Delegáciu
Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke k 50-inám viedol 27. júna 1767 farár Pavel Radočáni.
Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho – ornát a Račanov odmenila listinou dokladajúcou, že
frankovka je nápoj hoden cisárskeho dvora.
1768 Uvedenie
tereziánskeho urbára v Rači. Nový
urbár, ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768, zavádzal
prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s nadšením. Podľa
pôvodnej zmluvy s Pálffyovcami z r. 1666 mali Račania voľnejšie
povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských vinohradoch. Po
intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo
dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.
1812 Evanjelická
cirkevná obec si postavila dvojtriednu školu. Škola stála na mieste dnešnej budovy evanjelickej fary na
Alstrovej ul.
1815 Postavenie
Dolného a Horného červeného kríža. Oba kríže boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického
miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný.
Dolný červený kríž v súčasnej podobe stojí na mieste pôvodného kríža na
okraji čistinky, ktorá je dnes obľúbeným výletným miestom.
1816 Kríž
„Pri Leitbrúne“. Kríž bol postavený
v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do
Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.
1826 Pri
farskom kostole bola postavená škola.
Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol
zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore
dnešného parčíka pri farskom kostole do r 1969.
1831 V Rači
vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery. Od 23. augusta do 27. septembra zomrelo 170
obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje
náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.
1834 Osamostatnenie
sa evanjelickej obce v Rači. Evanjelická
cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení
sa od bratislavskej evanjelickej obce 1. 5.
1834 získala povolenie na stavbu vlastného kostola.
1834 Položenie
základného kameňa evanjelického kostola. Majiteľ panstva Gróf Anton Pálffy vydal povolenie a odsúhlasil
pozemok na stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa 6. 8. 1834 sa začalo
s jeho stavbou. .
1835 Slávnosť
vysvätenia evanjelického kostola na Alstrovej ulici. 17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického
kostola. Kostol v klasicistickom slohu bez veže bol postavený za 9
mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Prvým
kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.
1840 Otvorenie
prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. 24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý
úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, Jedna
zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou
železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica
pre kone.
1841 Do
farského kostola bol zakúpený nový organ. Organ postavila firma Johana Fazekaša z Prešporka za 1500
zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.
1844 Zasvätenie
farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi. Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi
a Jakubovi sa konala 1. mája,
kedy sa podľa starého cirkevného kalendára slávil jeho
sviatok. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný
oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba
3. mája. Posviacka kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.
1848 Udalosti
meruôsmych rokov (1848-1849). V Rači
vtedy táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala
slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu
dobrovoľníkov. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome stojacom na mieste
Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.),
na ktorom v r. 1998 Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú
tabuľu.
1849 Prísaha
dobrovoľníckeho zboru. Slovenskí
dobrovoľníci v počte 1500 mužov sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849
presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na
mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni
1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban
a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.
1849 Epidémia
cholery v Rači. Zápis vo farskej
kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí,
z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
1850 Postavenie
dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice Rače. Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok
a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami
„Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na rohu ulíc Hybešova-Žitná). Kríž dala postaviť
Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar. Na druhom konci
smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri
pastierni“. Tento kríž bol po renovácii v r. 2018 osadený
v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.
1850 Zavedenie
číslovania domov. Pôvodne neboli
v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené až v r. 1850.
1855 Na
vežu farského kostola boli
zadovážené vežové hodiny.
1855 Zichyho
kúria sa stala sídlom katolíckej školy. Obec zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171) pre potreby katolíckej
školy. Budova slúžila do r. 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do r. 1935
ako meštianka. Po r. 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho
Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V 50. rokoch
tam bola materská škola a po r. 1990 dve triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.
1856 Na
fare vypukol veľký požiar. Pri
požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske
budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána)
a tretia izba na ulicu, čím budova dostala dnešnú podobu.
1858 Zakúpenie
bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely evanjelickej fary a školy. Objekt bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr
ho viackrát prestavovali a do dvorného krídla pristavili miestnosti pre
evanjelickú školu. V r. 1931 vo dvore postavili novú budovu ľudovej
evanjelickej nemeckej školy. Do r. 1945 sa v škole vyučovalo po nemecky.
Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako školská budova do čias, kým boli na
sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové školy. Neskôr v ňom bola zriadená
základná umelecká škola. V reštitúcii bol objekt vrátený evanjelickej cirkvi.
Terajším majiteľom je BIVIO – Združenie
na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím.
1861 Na
Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov. Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené
rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.
1862 Obec
postihli dva požiare (7. januára
a 30. apríla). Pri požiaroch zhorelo viacero domov a bola poškodená aj
katolícka škola. Na jej opravu poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých
barón Névery, majiteľ barónskeho domu na Alstrovej ul. (dnešná „Pálffyovská
kúria“).
1863 Oprava
zvona na veži farského kostola a miléniové oslavy príchodu sv. Cyrila
a Metoda. Na veži farského
kostola pukol v r. 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal
zvon preliať a dal naň vyhotoviť reliéf s nápisom. Osadenie zvona 19. novembra
1863 bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na
oslavu milénia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
1869 Zriadenie
katolíckej školskej stolice. V zmysle
vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská
stolica. Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.
1871 Tragická
smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž). Pri zvážaní dreva z hôr 31. mája 1871 voz
s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený
murovaný pomník s krížom a nápisom.
1872 V Rači
sa objavila epidémia cholery. Hoci
trvala krátko, zomrelo pri nej 130 ľudí. Epidémia pokračovala aj
v nasledujúcom roku a v júni 1873
zomreli v Rači na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.
1873 Založenie
školskej knižnice. V decembri sa
z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola
určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol
knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista,
kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z r. 1873
sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.
1874 Sprevádzkovanie
železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo
tak k prepojeniu Považskej a Uhorskej centrálnej železnice. (Uhorská centrálna
železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica
nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na
Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. februára 1874.
1882 Založenie
dobrovoľného hasičského spolku. Hlavným
organizátorom bol ev. učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa
prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené hasičské depo si členovia spolku postavili na
Dolnom konci (dnešná ulica Pri vinohradoch).
1882 Nepokoje
namierené proti židom. Raču
zasiahla vlna nepokojov, ktoré sa šírili celou Európu. Na upokojenie situácie
bolo povolané vojsko z Modry.
1885 Prvá
kniha o Rači. Evanjelický farár
Gustáv Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj
históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A.
B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.
1888 Realizovala
sa rozsiahla prestavba farského kostola. Na podnet farára Mórica Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba
farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná
loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol
postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku i podobu. Celá
rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889
trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
1889 Prvá známa zmienka o divadelných
ochotníkoch v Rači. V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín –
Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke
divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo
nádvoriach vtedajších hostincov, a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u
Končeka. Najviac podujatí až do r. 1943 sa udialo v bývalej
„Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zichyho kúriou. Pôvodný objekt
stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho
kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu,
ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Mnohé
predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.
1890 Rozsiahla
nákaza vinohradov révokazom. Sľubný
rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov,
prerušila v r. 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky
vinice. Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.
1896 Do
presbytéria farského kostola osadili 5 farebných vitrážových okien. Jednotlivé okná boli financované príspevkami rodín,
miestneho farára a farnosti.
1905 Posviacka
veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Keďže pôvodný kostol z r. 1835 bol
postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov
si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj
s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú
podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes.
Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959 a v r. 1985.
1909 Založenie
Mariánskej kongregácie. Hnutie
mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní
náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia 8.
decembra 1909.
1916 Dva
zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely (jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe
437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v r. 1923.
1918 Zrekvirovanie
zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. Zvony a tiež veľké píšťaly z organu evanjelického kostola boli
zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne boli na veži tri zvony, ktoré pre
evanjelický kostol zhotovila šopronská firma Synovia Bedricha
Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich 22. augusta
1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou
710 kg. Pri 100. výročí postavenia kostola v r. 1935 zadovážili
obetaví veriaci pre vežu kostola nové zvony.
1919 Zriadenie
Masarykovej štátnej ľudovej školy. Bola
to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v
bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol
Ľudovít Izák.
1920 Zmena
názvu obce. Názov obce Račišdorf po prvej svetovej
vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec
pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných
dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z r. 1920.
1923 Založenie
spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. Katolícka jednota orla bola v Rači založená 17. februára
1923. Jej cieľom bola výchova mládeže od najmenších, cez dorast až po dospelých
v kultúrno-spoločenskej i telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom bol
František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton
Lednár. Katolícka jednota žien vznikla podľa príkladu podobných organizácií
z Belgicka, Holandska, Nemecka, Talianska a mala povzbudzovať k viere
a mravnosti.
1925 Založenie
futbalového klubu ŠK Račištorf. Klub bol
slávnostne založený 10. 9. 1925. Na jeho čele stál notár
Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému
oddielu mäsiar Aladár Wessel. V r. 1928 získal futbalový oddiel lúku
oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.
1926 Začiatok
výstavby rodinných domov v časti Pozotória. Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na
bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.
1926 31.
októbra sa začala písať pamätná
obecná kniha. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa
žiaľ „stratila“.
1928 Odhalenie
Pomníka padlých v Parku J. M. Hurbana. Kamenný mohylový pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej
vojne postavili pri 10. výročí vzniku Československej republiky. Pomník
bol odhalený 28. októbra po slávnostnej sv. omši. Projektoval ho
Jozef Mesároš a postavil staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na
jeho realizácii sa finančne podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí
darcovia, projektant aj staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili
tabuľu s menami padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až
1945 i za Slovenského národného povstania 1944.
1928 Začiatok
tlače Farského vestníka. Farár
Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov Farský
vestník. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch
a aktivitách, ako aj o hospodárení farnosti, prinášal články
o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do r. 1934.
1928 Vznik
Potravného družstva v Rači. Potravné
družstvo vzniklo 5. novembra 1928 s cieľom zásobovať obyvateľstvo spotrebným
tovarom za prijateľné ceny. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech
Rudroff. Predajňa Potravného družstva sa nachádzala na dnešnej ul. Pri
vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho
družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica
a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a. s.
(bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.
1930 Odhalenie
pamätnej tabule Móricovi Alstrovi. Pamätnú
tabuľu na budove rímsko-katolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha
z vďaky za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom
spolku a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku
a podieľal sa na jeho mnohých aktivitách.
1930 Ustanovenie
Školskej stolice v obci. Školskú
stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna
1930 doň zvolili Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa
Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela
Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.
1931 Otvorenie
novopostavenej rímsko-katolíckej školy. Budovu školy postavenej podľa projektu Milana M. Harminca na
rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil
trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.
1931 Postavenie
novej evanjelickej školy. Školu
postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej
Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).
1932 Založenie Cyklistického klubu
(CK) Štefánik. Pri zrode stáli: Ján
Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel, Robert Pažitný,
Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht, Gabriel Hrdlička,
Štefan Halinkovič. Najúspešnejší cyklisti klubu boli Rafael Krampl a Vlastimil
Ružička.
Račištorf. CK Štefánik.
Štart pretekov.
1933 Postavenie
budovy evanjelickej fary na Alstrovej ulici. Evanjelická fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158.
Budova slúžila zároveň ako evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej
školy v r. 1931 si evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary
v tesnej blízkosti kostola.
1935 Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu. Začiatok
histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci
Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.
1935 Obec odkúpila od katolíckej cirkvi Erdödyovskú
kaplnku pre výstavbu nového obecného domu. Kaplnka bola dlhé roky súčasťou
bývalej Koloničovej kúrie. Grófka Erdödyová ju v r. 1756 darovala
katolíckej cirkvi. Financie získané predajom obci katolícka cirkev použila na
výstavu kostola na cintoríne.
1936 Slávnostná
posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme
a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom
Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika v Rači.
1937 Na
mieste bývalej Erdödyovskej kaplnky bol postavený a slávnostne otvorený
Obecný dom. V r. 1956 bola v budove
zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove
sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom
„Račianska izba“.
1937 Návšteva Andreja Hlinku v Rači. Andrej Hlinka
navštívil faru a prihovoril sa občanom na námestí, ktoré dnes nesie jeho meno.
1937 27. júna
Posviacka kostola Panny Márii Pomocnice kresťanov. Posviacku nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup,
rodák z Pajštúna, dnes Borinka.
1938 Vzniklo
námestie Andreja Hlinku. Po smrti
Andreja Hlinku bolo 30. októbra 1938 centrálne námestie vo vtedajšom Račištorfe pomenované
jeho menom. Na slávnostnom akte prehovorili poslanci slovenského parlamentu J.
Drobný a J. Mora.
1938 Návšteva
delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. 3. decembra 1938 navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi
autonómnej vlády a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.
1939 Návšteva
Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare. Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom
Tisom navštívila 26. januára 1939 faru a stretla sa
s obyvateľmi Rače.
1939 Založenie
Miestneho odboru Matice slovenskej.
Slávnosť sa konala 5. februára 1939. Do čela miestneho odboru bol
zvolený farár Vojtech Rudroff.
1939 Založenie
Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu – 19. marca 1939. Družstvo viedla Správa
„Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli
zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín
Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru
boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít
Lednár a Jozef Strelka.
1939 Založenie
Nemeckého vinohradníckeho družstva. Vzniklo
z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej
národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada.
Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov
umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a
spracovania hrozna.
1939 Postavenie
Hasičského domu. Dom postavili za
179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského
zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou
dominuje široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v
nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný
slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ
pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je
v budove sídlo Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika s vlastnou
expozíciou i sídlo obnoveného dobrovoľného hasičského zboru.
1939 Vysťahovanie
obyvateľov českej národnosti. Po vzniku I. Slovenskej
republiky v r. 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a
Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250
obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska zabraného Maďarmi.
1939 Vysvätenie
3 Račanov za kňazov – 3 primičné sv. omše. V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa slúžili v týždenných
intervaloch svoje primičné (prvé) sväté omše traja račianski rodáci,
členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman – Hieronym M. Tarzícius
Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav
Čík (18. júla).
1941 Otvorenie
budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku. Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff
za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného
veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes
ju využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.
1941 Tragická
smrť poľovníka Viktora Haluzického. Poľovníka,
ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla
1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava
postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.
1942 Z
Rače museli odísť židovskí obyvatelia. 9. júna boli do tábora na Patrónke transportovaní židia, ktorí
nedostali výnimku ako „hospodársky dôležití“.
1942 Postavený
Nemecký kultúrny dom s vínnymi
pivnicami a kolónia rodinných domov v oblasti ul. Barónka-Hybešova.
Stavby iniciovala a finančne zabezpečovala račianska nemecká národnostná
menšina a Nemecký vinohradnícky spolok.
1945 Bombardovanie
Rače. 26. 3. 1945 medzi
13. a 14. hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť
„Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V
prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického,
Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované
zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov,
16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.
1945 Príchod
vojsk Červenej armády do Rače –
oslobodenie Rače od Nemcov. 3. 4. 1945 prišla do Rače
Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom
chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských
vojakov.
1945 Zriadenie
Národného výboru v Rači. 5. 4. 1945 bol na základe reformy verejnej správy zriadený
Národný výbor v Rači v zložení: za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky
farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič, za KS – Karol Polakovič, Gustáv
Polakovič, Jakub Sučanský, za nestraníkov – Ondrej Ivanič. Funkcia starostu
bola nahradená predsedom národného výboru.
1946 Rača
sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945
bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi
aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce
z Račištorf na Rača.
1948 Zavedenie
vodovodu do Rače. V polovici 20.
storočia nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani
čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu
(povrchovú vodu z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na
pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v r. 1948
z bývalej Dynamitky (dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v r. 1947,
kedy všetky studne v Rači vyschli a voda sa musela dovážať cisternami z
Bratislavy.
1948 Postavenie
Horvátovho kríža. Kríž stojí v
blízkosti cesty vedúcej na Biely a je venovaný pamiatke tragickej smrti
21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v mrazivej
zime 25. februára 1948.
1949 Založenie
Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949. Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov
prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého
typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky
a časť konfiškátov.
1949 Rozsiahla
úprava cintorína. Realizovala sa najväčšia
známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými
komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa
zachovali dodnes.
1951 Otvorenie
sídliska Krasňany. Do novopostaveného
sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor
Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej
občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila
Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.
1954 Založenie
súboru Račan. Spevácky
a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých
nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach
v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič
a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.
1956 Otvorenie
budovy Pošty na Čachtickej ulici. Do novopostavenej budovy sa presťahovala prevádzka poštového úradu, ktorý dovtedy vykonával svoje služby
v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.
1958 Založenie
celoobecného družstva. Jeho noví členovia doň odovzdali aj vinohrady. Družstvo malo 1 120 členov a vyše 300 hektárov viníc
zložených z vyše 2 100 malých parciel s kolovým vedením.
1958 Založenie
obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. Po ňom sa začala intenzívnejšie využívať neobrábaná pôda na ovocinárstvo
a záhradkárstvo. Najväčšiu zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef
Strelka, po ktorom je pomenovaná jedna z
račianskych ulíc.
1961 Začala
sa výstavba sídliska Experimentálka. V
rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana,
Paluša postavených 247 bytov.
1966 Začiatok
pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966. Električky končili na Čachtickej ulici
a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou
s Detvianskou ulicou.
1966 Tragická
nehoda bulharského lietadla IL-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou. Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých
82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010
odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická
cesta.
1966 Vznik
šachového oddielu TJ Krasňany. Šachisti
sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav
Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.
1967 V Rači
sa konalo prvé celomestské vinobranie. Na slávnosti sa zúčastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom
Dubčekom.
1970 Významná
úprava liturgického priestoru v katolíckych kostoloch. V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa
a Jakuba i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil
liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho
koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.
1971 Začiatok
výstavby sídliska Komisárky. Na
sídlisku bolo v rokoch 1971-1976 postavených 1392
bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.
1971 Otvorenie
Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25. Do novopostavenej školy po prvýkrát vstúpili žiaci a učitelia
22. februára 1971.
1972 Na
Černockého ulici bol 2. septembra slávnostne otvorený nový futbalový
štadión. Štadión s hracou i tréningovou
plochou je domovským stánkom futbalového oddielu FK Rača.
1975 Otvorenie
prvej expozície Račianskej izby. 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená expozícia s typickým
nábytkom a zbierkou artefaktov zo starej Rače. Bola zriadená z iniciatívy
členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa
v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí).
Po zrušení MO MS v r. 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej
izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho
archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od r. 1998 v budove
Obecného domu na Alstrovej ulici 249.
1978 Postavenie
Družstevného domu Račan. Družstevný
dom podľa návrhu architekta V. Dedečka postavili ako združenú investíciu
obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva
Rača.
1985 Vznik BMX klubu Rača 9. 12. 1985. BMX klub
Rača je najstarším BMX klubom na
Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od r. 1987
má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX
trať).
1990 Obnovenie
funkcie starostu. Po reforme verejnej
správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989
sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa
zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných
voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor
Pajdlhauser.
1991 Otvorenie
Cirkevnej základnej školy. Škola bola
zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v
budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.
1991 Začiatok
rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov. Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce
architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol
23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita
bratislavsko-trnavskej diecézy.
1992 Osadenie sochy sv. Floriána po reštaurovaní na mieste, kde bol ukončený ničivý požiar v r. 1732.
Sochu z 18. stor. odstránili v 50. rokoch 20. storočia.
1993 Čiastočná
úprava kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Pri rekonštrukcii bolo realizované zastrešenie plochých striech
tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové
a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený
a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do
r. 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním
kostola.
1993 Založenie
Gymnázia školských bratov. Gymnázium
školských bratov, dnes Spojená škola Jána de La Salle, na Čachtickej
ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu zriadil Inštitút
školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján
de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým
ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove
bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z r. 1934
(neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).
1993 Rekonštrukcia
božej muky so sochou sv. Urbana. Tehlová,
murovaná božia muka stávala vo vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v
päťdesiatych rokoch jej hrozilo úplné zničenie. Rekonštrukciou v r. 1993
bola zachránená. Sochu svätca dal vyhotoviť vtedajší starosta Libor
Pajdlhauser. V r. 2016 dostala po ďalšej rekonštrukcii dnešnú podobu s novou
sochou sv. Urbana – patróna vinohradníkov.
1994 Obnova
Kaplnky sv. Anny. Kaplnka stojí na konci
ul. Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky
sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.
1997 Prestavba
a rozšírenie budovy novej pošty.
1998 Obnovenie
spolkovej vinohradníckej tradície. V r. 1998
bola založením nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková
vinohradnícka tradícia; spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej
cesty. Zároveň bola obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína
spoločne kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi.
2000 Obnovenie
premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii. 7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená
električková trať do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené
koľajisko a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.
2001 Rača
nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols. V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie
spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.
2001 V suteréne
obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica. Slávnostne bola otvorená 17. 11. 2001, kedy sa
Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej
cesty“.
2002 Na cintoríne bola 10. novembra požehnaná urnová
stena. Jej postavenie si vyžiadal nedostatok hrobov.
2002 Otvorenie Národného štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu 26. októbra. Štadión pomenovali
po dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a
trénerovi strieborného reprezentačného družstva ČSFR žien na moskovskej
olympiáde v r. 1980.
2003 Historická
návšteva Sv. otca Jána Pavla II. 11. septembra 2003 sa Sv. otec v rámci návštevy Slovenskej
republiky nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár
Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov.
Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku, požehnal Raču
a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána
Krstiteľa v Trnave.
2003 Nadviazanie
spolupráce s talianskym mestom Priverno. Stredotalianske staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od
Ríma. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto
Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj
hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
2003 Ukončenia
prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa
uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým
a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky
v presbytériu kostola. Slávnostné požehnanie rekonštruovaného
kostola 30. novembra 2003 vykonal biskup Štefan Vrablec.
2006 Začiatok
rekonštrukcie železničnej stanice Bratislava-Rača. Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu
staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný
podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači
patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.
2008 Pomenovanie
parku menom Park J. M. Hurbana. Park prešiel rekonštrukciou a pri slávnosti výročia udalostí revolučných
rokov 1848-1849 dostal meno Park J. M. Hurbana. Na mieste, kde stál pôvodný
pomník „Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945,
mala podľa vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.
2009 Posviacka
katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009. Chrám bol stavaný v rokoch 2007-2009 ako filiálny kostol
farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej
posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za
účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a
širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu
ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a ako sídlo
biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri
slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.
2009 Odhalenie
pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra. Pamätník bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri
príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt
Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch.
Jaroslav Procházka.
2009 Odovzdanie
obytného komplexu Račany Bianco do užívania. Autorom pôvodnej štúdie z r. 2004 a prvofázových
projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková.
2010 Slávnostné
otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu. 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého
kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo
vysporiadanie vlastníckych vzťahov.
Zostavila Mária
Hatalová
OZ Račiansky muzeálny
spolok
OZ račan.sk
1.
RAČA Z dejín a
pamiatok
Ľudovít Havlovič, Bratislava 2017
Ľudovít Havlovič, Bratislava 2017
2.
RAČA Vlastivedná
monografia
Ján Podolák a kol., Obzor 1989
Ján Podolák a kol., Obzor 1989
3.
Farský vestník, ročník 1928
4.
Račiansky výber, mesačník MČ
Rača
5.
Katolícky súčasník, mesačník
rím. kat. farnosti Rača
rím. kat. farnosti Rača
6.
Dokumenty z miestnej
tlače a
súkromných zbierok
súkromných zbierok
7.
Wikipédia
0 komentárov:
Zverejnenie komentára