tag:blogger.com,1999:blog-55911750871349751492024-02-19T04:43:41.237+01:00Mária Hatalová<b><i>obyvateľka Rače</i></b>Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.comBlogger24125tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-13666851167692597732025-12-31T23:59:00.000+01:002015-04-03T18:46:32.464+02:00NOVINKY račan.sk<!-- Novinky NOVINKY račan.sk -->
<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type="text/javascript">
document.location.href='http://www.racan.sk/';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-QiWQ9U9pvkk/VH9ZycbvjHI/AAAAAAAAAQU/x9ezLO-pQjI/s60-c/www.racan.sk-064.png" />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-46296205693150614252025-12-31T23:49:00.000+01:002015-01-09T23:08:09.827+01:00STRÁNKY račan.sk<!-- Stranky STRÁNKY račan.sk -->
<a name='more'></a>
<span style="color:#FFF;">
__________________________________________________
__________________________________________________
__________________________________________________
</span>
<script type='text/javascript'>
document.location.href='http://www.racan.sk/p/stranky.html';
</script>
<img border="0" src="https://lh4.googleusercontent.com/-0TkQ2-yBeCA/VIHE3aQxWAI/AAAAAAAAASg/aO03EJt8uMI/s60-c/Stranky.png" />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-62489286281373766382023-07-27T10:00:00.001+02:002023-07-31T15:18:21.262+02:00Pani Dobruške Luknárovej k vzácnemu životnému jubileu<div style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 16pt; text-align: justify;"><b>
Pani Dobruške Luknárovej k vzácnemu životnému jubileu
</b></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><b style="font-weight: normal;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmDJxrL5agvqjO_UyEtbY-ZonlhgXGOSibm9CnlP5viL5DrzvJY4NFq-vvWLCYi9EJFHRjgx96l84Y3JUWjw9aVEyF3NErNr6o1t4gOXtWoXVbYPFsF3OhiD3PrN1oHvtQfjRyVeaU56_wK5A6CKxVTcsCsE2nzbNCpJ7W44EauAwg4RSlRmP-wCudMKo/s600/Dobruska.Luknarova.2019.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.5em; margin-left: 0.5em;"><img border="0" data-original-height="600" data-original-width="450" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgmDJxrL5agvqjO_UyEtbY-ZonlhgXGOSibm9CnlP5viL5DrzvJY4NFq-vvWLCYi9EJFHRjgx96l84Y3JUWjw9aVEyF3NErNr6o1t4gOXtWoXVbYPFsF3OhiD3PrN1oHvtQfjRyVeaU56_wK5A6CKxVTcsCsE2nzbNCpJ7W44EauAwg4RSlRmP-wCudMKo/s320/Dobruska.Luknarova.2019.jpg" width="240" /></a></div>
Vzácne jubileum.</span></b><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"> Tak sa zvykne nazývať výročie, akého sa dožíva naša milá pani
učiteľka, skvelá rozprávačka, spisovateľka, publicistka, lektorka, úžasne
citlivá duša a krásna dáma – pani Dobroslava Luknárová. </span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Narodila sa vo Zvolene v učiteľskej
rodine. Sama sa stala učiteľkou a tomuto povolaniu zostala verná 40 rokov.
Po svojich rodičoch zdedila učiteľské povolanie i výtvarné
a literárne nadanie. Krásne detstvo prežila u starej mamy v blízkosti
Zvolena, potom s rodičmi a neskôr aj s bratom v Rumanovej. Svoje
spomienky na detstvo prekrásne vyrozprávala formou poetických poviedok, ktoré
popretkávala vlastnými veršíkmi i nádhernými akvarelmi svojho otecka (<i style="font-style: normal;">Na prahu sna. Ako let motýľa</i>). </span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: 6pt; text-align: justify;"><b><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">
Ľudský život –
</span></i></b><b><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></b></div>
<div class="MsoNoSpacing"><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">je ako kríček ružový –</span></i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><br />
<i>
Z jari prudko rozvije sa do krásy –</i><br />
<i>
a potom dlho, dlho púšťa vonné lupene</i><br />
<i>
napospas vetru... To asi z radosti,</i><br />
<i>
šťastia,</i><br />
<i>
rozmaru –</i><br />
<i> pre
sladkú leta chvíľu rozdáva svoju nádheru</i><br />
<i>
pre každého a každému...</i><br />
<i>Hlbšie zapúšťa korene,</i><br />
<i>
puky vyháňa nové –</i><br />
<i>
pokým paletu pozdnej jesene</i><br />
<i>
neskropí krvou šípok v tichej pokore...</i><br />
<i>Prehrmia búrky,</i><br />
<i> zimy
kruté,</i><br />
<i>
aj letá spaľujúce horúčavou-</i><br />
<i>Však kríček žije a staré jazvy</i><br />
<i>pohládza znova ružou vonnou.</i><br />
<i>Tak beží život: Za rokmi rok</i><br />
<i>
a rok, a ešte rok...</i><br />
<i>Koľko len v nich bolo –</i><br />
<i>
koľko bolo,</i><br />
<i>
semienok, zrniečok, spomienok?</i></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><b style="font-weight: normal;"><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 11pt;">(D. Luknárová, račan.sk)</span></i></b></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Keď po absolvovaní pedagogického
štúdia nastúpila učiť ako mladá učiteľka v roku 1965 na račianskej
základnej škole, bola som medzi jej prvými žiakmi. S úprimným srdcom môžem
o nej potvrdiť to, čo sama napísala v jednej básničke: </span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing"><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt; font-weight: bold;">Osobnosť učiteľa –</span></i><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><br />
<span style="font-weight: bold;">základný kameň školy!</span><br />
<span style="font-weight: bold;">Pravda,</span><br />
<span style="font-weight: bold;">čo dávno platila -</span><br />
<span style="font-weight: bold;"> a
dodnes platí.</span></span></i></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">V našej triede učila
zemepis a dejepis. Okamžite ma zaujala svojím výkladom, prejavom, ale
i prístupom k nám, žiakom. Aj vďaka nej sa mi dejepis a štúdium histórie
stali celoživotnou záľubou. Pani Dobruška učila aj ďalšie predmety - slovenský
jazyk a literatúru, ale i ruštinu, výtvarnú i hudobnú výchovu. Žiakom
ukázala, že v každom predmete sa dá nájsť veľa zaujímavého, nielen to, čo bolo
povinné sa naučiť. Dokázala žiakov inšpirovať a pritiahnuť aj do mimoškolských
aktivít a nacvičiť s nami literárne scénky, poetické pásma,
i tanečné predstavenia. Pre žiakov organizovala literárne kvízy,
čitateľské a recitačné súťaže. U mnohých tak rozvinula literárne,
hudobné i výtvarné nadanie, no predovšetkým lásku k rodnej reči. Sama
o tom napísala v inej básničke:</span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: 6pt; text-align: justify;"><b><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Moja rodná reč</span></i></b><b><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></b></div>
<div class="MsoNoSpacing"><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Ako
keď riečka spieva,<br />
ako hrdlička cukruje,<br />
tak sa mi srdce,<br />
tak sa mi raduje.</span></i></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Na určitý čas sa naše cesty
rozišli, no príležitostne sme sa stretávali na rôznych kultúrnych
a spoločenských podujatiach v našej mestskej časti. Pani Dobrušku jej
povolanie zavialo na iné školy, a venovala sa aj ďalším aktivitám. Po celý čas
som obdivovala jej kreatívne nasadenie do všetkých činností. Či ako učiteľky na
ZDŠ Čachtická a ZŠ Tbiliská, kde p<span style="background: white; color: black;">od jej vedením vychádzal niekoľko rokov žiacky časopis
Otáznik, či ako lektorky a funkcionárky MO Matice slovenskej, ale aj ako
riaditeľky Správy školských budov a zariadení na Miestnom úrade v Rači
a po odchode do dôchodku aj v dôchodcovskej organizácii. Popri tom
bola stále aj literárne činná a o svoje malé literárne dielka sa delila
s čitateľmi viacerých časopisov a pravidelne prispievala i do nášho
Račianskeho výberu. Poetické pohľady na časti roka si našli čitateľov na
internetovom portáli račan.sk, alebo na viacerých literárnych blogoch. </span><span style="background: white;"></span></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: 6pt; text-align: justify;"><b><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">V predjarí...</span></i></b><b><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></b></div>
<div style="margin-bottom: 6pt;"><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Oprelo slnko bosé lúče,<br />
opiera ich smelšie do zeme<br />
V jeho mokrých stupajách<br />
biele kvietky, lístky zelené –</span></i><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></div>
<div style="margin-bottom: 6pt;"><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Kyvkajú hlávkami, tešia
sa z pohody,<br />
kolo nich piesenka motká sa, prechodí –<br />
Od vetríka, vtáčikov – ejha, koľko kriku!<br />
Skacká stružka vody len tak po chodníku</span></i><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></div>
<div style="margin-bottom: 6pt;"><i><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Sviežo je, veselo v našom
chotári –<br />
Náhli sa príroda zo zimy do jari.<br />
A človek? Teší sa z toľkej zmeny –<br />
Dvíha tvár ku slnku – v roztúžení...</span></i><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></i></div>
<div style="text-align: justify;"><b style="font-weight: normal;"><i><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 11pt;">(D. Luknárová, račan.sk)</span></i></b></div>
<div style="text-align: justify;"><i><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></i></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Veľmi rada som čítala jej básne, povesti, čerpajúce
z račianskej histórie i literárne spracované informácie o významných
osobnostiach našej minulosti. S potešením som privítala skutočnosť, že
svoje skvelé literárne a spisovateľské nadanie predstavila širšej čitateľskej
verejnosti v knihe Vinohradnícke povesti a neskôr v knihe
poviedok s názvom Nezábudky. </span><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="background: white; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Záujem o štúdium a predstavenie
histórie Rače nás opäť spojil. Najskôr pri príprave druhého vydania knihy p.
Ľudovíta Havloviča o Rači a jej pamiatkach, neskôr na pôde Račianskej
SeniorAkadémie a v posledných rokoch i v rámci Račianskeho
muzeálneho spolku, kde sme spolu stáli pri jeho vzniku a podieľali sa i na
všetkých jeho aktivitách i výstavách. </span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: 6pt; text-align: justify;"><b><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 16pt;">Milá pani
Dobruška, </span></b></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">k Vášmu vzácnemu jubileu
Vám z celého srdca blahoželám a v mene mnohých Vašich bývalých
žiakov, kolegov, priateľov, čitateľov Vám prajem pevné zdravie, veľa inšpirácie
pri ďalšej tvorivej činnosti, veľa lásky zo strany všetkých, ktorí Vás majú
radi i veľa Božieho požehnania do ďalších plodných rokov.</span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;">Mária Hatalová, 27. 7. 2023</span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></div>
<div style="text-align: justify;"><span style="background: white; color: black; font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 14pt;"></span></div>račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-28450750129992117652022-10-20T18:00:00.000+02:002022-10-28T19:07:22.824+02:00VÝZNAMNÉ UDALOSTI V HISTÓRII RAČE 1237-2010<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1237 Najstarší
známy zápis týkajúci sa územia Rače</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">
(vtedy osada Okol). Listina hovorí o spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo
IV. prikázal rozsúdiť palatínovi.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-language: EN-US;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1296 Najstaršia
známa písomná zmienka o pestovaní viniča v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení
sporov medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy
o platení dávok z vinohradov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1306 Postavenie
veže farského kostola. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Veža je postavená na východnej strane </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">nad chórom svätyne, čo ju radí k výnimočným stavbám na území
Slovenska. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1342 Najstarší
známy písomný záznam o existencii fary a farára.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Je dokladom, že kostol bol postavený skôr, hoci v písomných
prameňoch sa spomína až v r. 1390.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1358 Najstaršia
zachovaná zmienka o richtárovi v Rači</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Z písomných prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači.
Volal sa Martin. Bližšie informácie sa nezachovali.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1390 Prvá
písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Archeologický
a pamiatkový výskum potvrdil, že kostol bol postavený už skôr. Jeho vznik
sa kladie na začiatok 14. storočia a pravdepodobne stojí na mieste
ešte staršej stavby.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1399 Povolenie
na stavbu šibenice. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Kráľ
Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači –
Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru
(Kvetoslavova) – postaviť na svojich majetkoch šibenice.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1428 Pobyt
husitských vojsk v okolí Rače</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Husitské
výpravy pod vedením Prokopa Holého začali prenikať na Slovensko koncom 20. rokov
15. storočia. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a
Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli <b>18. februára 1428</b>. Následne
vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1460 Rača sa stala súčasťou panstva grófov zo
Svätého Jura a Pezinka. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Určité majetky
v Rači vlastnili okrem<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>potomkov
šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču aj zemania Marcholfovci, bratislavský
richtár a bratislavskí mešťania, kráľovská rodina, mariánski paulíni a
trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr.
rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci,
Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci
a Néveryovci.</span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1508 Prvá
známa zmena patrocínia farského kostola. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">(Patrocínium – zasvätenia kostola konkrétnemu svätcovi-patrónovi).
Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="LA" style="color: black; font-size: 10pt; mso-ansi-language: LA; mso-color-alt: windowtext;">Series parochiarum et parochorum</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">“ L. Némethyho bol farský kostol v r. 1508
zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol
bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným
patrónom-apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo 1. mája
1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1527 Časť
Rače sa dostala do majetku rodiny</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>Báthoryovcov.
</b>V polovici 16.<b> </b>stor. mala Rača dvoch zemepánov Andreja Báthoryho a
Ignáca Farkaša a podľa portálneho súpisu aj dvoch richtárov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1Zr2Cbbu3r8ED-XiJ3PdW2aTWoK4MZ3O45cPCiRf2SYxEH_x51ya64x-YcRzpkUtKf_17uJ63PFuvjEmQDvvradICJHZpJkmKf5gLiBEVJzM3foDIB7NjZGw8TGG9ZGT3FW5gut3eZ11e9BzJ_znCLFuG9tSeajQnhwT7EAx8zvYbdxXym5_1PWsi/s1089/01.Obecna.pecat.1780.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1074" data-original-width="1089" height="316" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1Zr2Cbbu3r8ED-XiJ3PdW2aTWoK4MZ3O45cPCiRf2SYxEH_x51ya64x-YcRzpkUtKf_17uJ63PFuvjEmQDvvradICJHZpJkmKf5gLiBEVJzM3foDIB7NjZGw8TGG9ZGT3FW5gut3eZ11e9BzJ_znCLFuG9tSeajQnhwT7EAx8zvYbdxXym5_1PWsi/s320/01.Obecna.pecat.1780.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Pečať z roku
1780</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1558 Prvé
známe zobrazenia obecnej pečate. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V 16.
storočí mala Rača vlastnú pečať. Z tohto obdobia poznáme podobu malej pečate s
iniciálami „WS“, pod ktorými je skrížený kopáč a motyka.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1574 Rača sa označuje ako mestečko.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> V písomných dokumentoch sa nazýva mestečkom,
kým predtým </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-language: HE; mso-color-alt: windowtext;">sa v listine kráľa
Ferdinanda I. spomína ešte ako osada.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdvayoDH_aZxR7Jd4v_tNSdAdkLtUpPiq21Sr7MGwoE9d4YvTTMcSwjRBWmDeWG6bpA4pKfXlU00BPI4-3PVkKdQCDt6UBW-Gbt6GXyeNPdZLIDlwqkl-IaqqVOyNb7EtQL816fGPIuscSULu4J-u_9KA4CLdzjNHgFHFo99l650VIrVMiXAoGvpEh/s1467/02.Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="215" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgdvayoDH_aZxR7Jd4v_tNSdAdkLtUpPiq21Sr7MGwoE9d4YvTTMcSwjRBWmDeWG6bpA4pKfXlU00BPI4-3PVkKdQCDt6UBW-Gbt6GXyeNPdZLIDlwqkl-IaqqVOyNb7EtQL816fGPIuscSULu4J-u_9KA4CLdzjNHgFHFo99l650VIrVMiXAoGvpEh/s320/02.Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="320" /></a>
</div>
</o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1580 Príchod
prvého evanjelického kazateľa do Rače. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie
grófa Sigfrieda Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa na
bohoslužbách nesmeli zhromažďovať. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke
grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r. 1937 na jej mieste
stojí Obecný dom.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPE7s7SaAh7ck7nSCZR3gFh7F1nrq_0036RHM-UF1CET-FM90xMDSVR9NBt-E1Hi3_kFLul3t7sUTcI9iiVZVWKIRpT49QN1vk3NMhEI5APf3P5MT6vul4VK3PVb6d6BeXiyeYoJ0CTCMbYSsB1qqzSwzbqKtHsjbFmmWRYMGe4XYpbbcHONckVfLw/s1044/03.Raca.Pecatidlo.1603.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1044" data-original-width="950" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPE7s7SaAh7ck7nSCZR3gFh7F1nrq_0036RHM-UF1CET-FM90xMDSVR9NBt-E1Hi3_kFLul3t7sUTcI9iiVZVWKIRpT49QN1vk3NMhEI5APf3P5MT6vul4VK3PVb6d6BeXiyeYoJ0CTCMbYSsB1qqzSwzbqKtHsjbFmmWRYMGe4XYpbbcHONckVfLw/s320/03.Raca.Pecatidlo.1603.jpg" width="291" /></a>
</div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1605 Prvá
známa podoba súčasného erbu Rače. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Otlačok
pečatidla z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami
držia korunu s krížom.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1629 Navrátenie
farského kostola katolíkom. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V období
reformácie, pravdepodobne v r. 1580, keď bol zemepánom časti Rače
gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol prvým
katolíckym kňazom vo farnosti Tomáš Biela. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629
a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov
pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1635 Rod
Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Rodina palatína Pálffyho z Erdödu<b> </b>získala
v r. 1635 do vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj
pozemky v Rači<b>. </b>Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto
vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1666 Zmluva
s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1. januára <a name="_Hlk62993823">Račania podpísali zmluvu
s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach </a>a platbách.
Podľa zmluvy mohli račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené
urbárom vyplácať aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských
majetkoch.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1702 Prvý
dátum na hlavnom kríži na cintoríne. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pravdepodobne
svedčí o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom kostole.
</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1711</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>Morová epidémia obišla Raču a susedné
obce</b>. Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí
Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1712 Koniec
morovej epidémie.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Morová epidémia
zúrila v Uhorsku aj v r. 1712, no v Rači ochoreli iba obyvatelia
dvoch domov. Vo farskej kronike sa zachoval zápis o „večnom sľube“, ktorým sa
obyvatelia Rače, Vajnôr a Svätého Jura zaviazali konať každoročne okolo
sviatku Nanebovzatia Panny Márie ďakovnú púť do Pustého kostolíka. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1712 Inštalácia
dvoch bočných barokových oltárov vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Jednalo sa o oltár sv. Jána Nepomuckého a
oltár Nepoškvrneného počatia Panny Márie.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjmX3bT7gP_veY2W8xDq4zOAPGl59rK3pCODEcUESCnR1fvB3LqFRnSn3MlhcScDYbPnMm64qVXPP977wB17APQuRoWOIqCIOJxc89glsn8shCwoYqcLUEr2ZiQy3l7tpsJucd9JZYb4GSfdbLmtstbAmHSBU9zZPWW3NS_wOfIKf6I0-nwXx8ak9FD=s1200"><span color="windowtext" style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"></span></a></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span class="MsoHyperlink"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjmX3bT7gP_veY2W8xDq4zOAPGl59rK3pCODEcUESCnR1fvB3LqFRnSn3MlhcScDYbPnMm64qVXPP977wB17APQuRoWOIqCIOJxc89glsn8shCwoYqcLUEr2ZiQy3l7tpsJucd9JZYb4GSfdbLmtstbAmHSBU9zZPWW3NS_wOfIKf6I0-nwXx8ak9FD=s1200"></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVRXwGKda8CuPxmdBOSiY4dfZzsCmaBIxth2OjKl4X0fvLU3PA6WAE3hds7hw55PPSS7YLrO5eF7vMRX-_B6lLg6GHBkGeCkbo7Si_mrvI6dy_SudoyDQlDZq0TlomNJnkgcRiqP28gtKRp04O-G-DTtt_pYuC1pDf0bVLii0JCcH4Oebvb05IWeDz/s1200/04.Bocne.oltare.vo.Farskom.kostole.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1054" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVRXwGKda8CuPxmdBOSiY4dfZzsCmaBIxth2OjKl4X0fvLU3PA6WAE3hds7hw55PPSS7YLrO5eF7vMRX-_B6lLg6GHBkGeCkbo7Si_mrvI6dy_SudoyDQlDZq0TlomNJnkgcRiqP28gtKRp04O-G-DTtt_pYuC1pDf0bVLii0JCcH4Oebvb05IWeDz/s320/04.Bocne.oltare.vo.Farskom.kostole.jpg" width="281" /></a></div>
Bočné oltáre vo Farskom kostole</span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1721 Postavenie
sochy sv. Floriána, ochrancu pred požiarmi a patróna hasičov. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Socha stála na mieste, kde skončil jeden z ničivých
požiarov.<b> </b>Dnes sa nachádza o niečo ďalej na ul. Pri vinohradoch
pred domom č. 77.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCn7Ch1udeEMouUSmcDJskPx5C32AnquGXqrvg_NgF9IKjTHf7dZmqkW9_0UOh92R1qeh6HuuD7L1ZcYA1f6RZXTiAMmYndi0_7dvB2vqzMkS61R9n6-qA-6hQjRkAploRyKHtliWoxNt3UJNB9rAaRvm-fuiseSnQfueOxW_J69u4CPNH-BydOq4I/s878/05.Kaplnka.Najsvatejsej.Trojice.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="878" data-original-width="768" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgCn7Ch1udeEMouUSmcDJskPx5C32AnquGXqrvg_NgF9IKjTHf7dZmqkW9_0UOh92R1qeh6HuuD7L1ZcYA1f6RZXTiAMmYndi0_7dvB2vqzMkS61R9n6-qA-6hQjRkAploRyKHtliWoxNt3UJNB9rAaRvm-fuiseSnQfueOxW_J69u4CPNH-BydOq4I/s320/05.Kaplnka.Najsvatejsej.Trojice.jpg" width="280" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1730 Vznik
kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Kaplnka stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy
do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti
cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná
kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej
kaplnky Najsvätejšej Trojice.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1732 Raču
postihol jeden z najväčších požiarov. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Požiar vypukol 30. mája a </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">zničil v Rači 93 domov. Zahynulo pri ňom 7
obyvateľov. Zhorela aj farská budova a dokumenty v nej. Od toho r. sa
začala písať nová farská kronika.</span><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 10pt; mso-ansi-language: EN-US;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1753 Založenie
fundácie grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Manželka majiteľa pozemkov v Rači grófka Mária
Terézia Erdődyová venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána
Nepomuckého a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca. Socha stála
pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch dnešných hlavných potokov v obci
(Banského z Knižkovej doliny a Pieskového z Kopaníc). Sochu z
námestia odstránili v r. 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu
námestia pomník v tvare červenej hviezdy. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1767 Návšteva
Račanov u Márie Terézie.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Delegáciu
Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke k 50-inám viedol <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">27. júna</span> 1767 farár Pavel Radočáni.
Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné rúcho<a name="_Hlk116772312"> – </a>ornát a Račanov odmenila listinou dokladajúcou, že
frankovka je nápoj hoden cisárskeho dvora.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1768 Uvedenie
tereziánskeho urbára v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Nový
urbár, ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768,<b> </b>zavádzal
prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s nadšením. Podľa
pôvodnej zmluvy s Pálffyovcami z r. 1666 mali Račania voľnejšie
povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských vinohradoch. Po
intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo
dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhk2-9UHz73WwnjRmo9aEiCQHS__85ou06srllcJjj-ada5Ay5Kaompb6JuDI3Jbg-Qji9yDzJi5691vreLFTV668NWeiMhyqwKc9OheRd6eWH6RfV6DPeNnck-M0CvqOFjPEa646G5EPTdOxkiyZicwApZDHZ-MqVkVi0aLUvSPB3etPTjgUOVaHaN/s1024/06.Fundacna.listina.1780.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="675" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhk2-9UHz73WwnjRmo9aEiCQHS__85ou06srllcJjj-ada5Ay5Kaompb6JuDI3Jbg-Qji9yDzJi5691vreLFTV668NWeiMhyqwKc9OheRd6eWH6RfV6DPeNnck-M0CvqOFjPEa646G5EPTdOxkiyZicwApZDHZ-MqVkVi0aLUvSPB3etPTjgUOVaHaN/s320/06.Fundacna.listina.1780.jpg" width="211" /></a></div>
</o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1812 Evanjelická
cirkevná obec si postavila dvojtriednu školu.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Škola stála na mieste dnešnej budovy evanjelickej fary na
Alstrovej ul.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1815 Postavenie
Dolného a Horného červeného kríža. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Oba kríže boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického
miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný.
Dolný červený kríž v súčasnej podobe stojí na mieste pôvodného kríža na
okraji čistinky, ktorá je dnes obľúbeným výletným miestom.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1816 Kríž
„Pri Leitbrúne“. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Kríž bol postavený
v časti Štrajcle (dnešná Stupavská). Stál pri starej pútnickej ceste do
Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1826 Pri
farskom kostole bola postavená škola</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">.
Samostatná murovaná škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol
zároveň organistom, zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore
dnešného parčíka pri farskom kostole do r 1969.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1831 V Rači
vypukla epidémia tzv. Ázijskej cholery. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Od<b> </b>23. augusta do 27. septembra zomrelo 170
obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov. Gróf Pálffy prizval na svoje
náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu sa nepodarilo.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1834 Osamostatnenie
sa evanjelickej obce v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Evanjelická
cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení
sa od bratislavskej evanjelickej obce <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">1. 5.
1834<b> </b></span>získala povolenie na stavbu vlastného kostola.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1834 Položenie
základného kameňa evanjelického kostola. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Majiteľ panstva Gróf Anton Pálffy vydal povolenie a odsúhlasil
pozemok na stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">6. 8. 1834<b> </b></span>sa začalo
s jeho stavbou. .</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1835 Slávnosť
vysvätenia evanjelického kostola na Alstrovej ulici.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> 17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického
kostola. Kostol v klasicistickom slohu bez veže bol postavený za 9
mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Prvým
kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1840 Otvorenie
prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý
úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, Jedna
zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou
železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica
pre kone.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1841 Do
farského kostola bol zakúpený nový organ. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Organ postavila firma Johana Fazekaša z Prešporka za 1500
zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1844 Zasvätenie
farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi
a Jakubovi sa konala <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">1. mája,
kedy<b> </b></span>sa<b> </b>podľa starého cirkevného kalendára slávil jeho
sviatok. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný
oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba
3. mája. Posviacka kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1848 Udalosti
meruôsmych rokov (1848-1849)</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. V Rači
vtedy táborilo 1500 dobrovoľníkov. V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala
slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu
dobrovoľníkov. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome stojacom na mieste
Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.),
na ktorom v r. 1998 Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú
tabuľu.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1849 Prísaha
dobrovoľníckeho zboru. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Slovenskí
dobrovoľníci v počte 1500 mužov sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849
presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na
mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni
1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban
a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1849 Epidémia
cholery v Rači</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Zápis vo farskej
kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí,
z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1850 Postavenie
dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice Rače. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok
a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami
„Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na rohu ulíc Hybešova-Žitná). Kríž dala postaviť
Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar. Na druhom konci
smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri
pastierni“. Tento kríž bol po renovácii v r. 2018 osadený
v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1850 Zavedenie
číslovania domov. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pôvodne neboli
v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené až v r. 1850.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1855 Na
vežu farského kostola</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>boli
zadovážené vežové hodiny. </b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj09apGIt_anm5LK5BjAvOSUpcAwBKc5jeHPLxEoZGNBY6owP-Ah5Vek3tC3Z3l1vGYi_863ssELZ9SfFXuwYJVfuoIlVRchpcf-29bRAwrt3I3W4Qzot70uLyesI96VWiNDR644uMyvJ19hbnOIp4_jsDzjpIT1qGGxOyIKz-cP9UZGuRZ7mW9hFYl/s1024/07.Erb.rodu.Zichy.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="714" data-original-width="1024" height="223" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj09apGIt_anm5LK5BjAvOSUpcAwBKc5jeHPLxEoZGNBY6owP-Ah5Vek3tC3Z3l1vGYi_863ssELZ9SfFXuwYJVfuoIlVRchpcf-29bRAwrt3I3W4Qzot70uLyesI96VWiNDR644uMyvJ19hbnOIp4_jsDzjpIT1qGGxOyIKz-cP9UZGuRZ7mW9hFYl/s320/07.Erb.rodu.Zichy.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1855 Zichyho
kúria sa stala sídlom katolíckej školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Obec zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171) pre potreby katolíckej
školy. Budova slúžila do r. 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do r. 1935
ako meštianka. Po r. 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho
Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V 50. rokoch
tam bola materská škola a po r. 1990 dve triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1856 Na
fare vypukol veľký požiar. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pri
požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na ulicu i hospodárske
budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“ (byt kaplána)
a tretia izba na ulicu, čím budova dostala dnešnú podobu.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1858 Zakúpenie
bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely evanjelickej fary a školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Objekt bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr
ho viackrát prestavovali a do dvorného krídla pristavili miestnosti pre
evanjelickú školu. V r. 1931 vo dvore postavili novú budovu ľudovej
evanjelickej nemeckej školy. Do r. 1945 sa v škole vyučovalo po nemecky.
Po II. svetovej vojne objekt slúžil ako školská budova do čias, kým boli na
sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové školy. Neskôr v ňom bola zriadená
základná umelecká škola. V reštitúcii bol objekt vrátený evanjelickej cirkvi.
Terajším majiteľom je BIVIO – <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Združenie
na pomoc ľuďom s mentálnym postihnutím. </span></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1861 Na
Dolnom konci vypukol požiar, pri ktorom zhorelo 152 domov</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené
rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1862 Obec
postihli dva požiare</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> (7. januára
a 30. apríla). Pri požiaroch zhorelo viacero domov a bola poškodená aj
katolícka škola. Na jej opravu poskytol bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých
barón Névery, majiteľ barónskeho domu na Alstrovej ul. (dnešná „Pálffyovská
kúria“).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1863 Oprava
zvona na veži farského kostola a miléniové oslavy príchodu sv. Cyrila
a Metoda. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Na veži farského
kostola pukol v r. 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal
zvon preliať a dal naň vyhotoviť reliéf s nápisom. Osadenie zvona 19. novembra
1863 bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na
oslavu milénia príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1869 Zriadenie
katolíckej školskej stolice. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V zmysle
vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská
stolica. Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgq68aeCU8lBlMxFQsuHGCTm_xZ-DR1RpyvpZuXHQNQgmp9vhzTDJupskzX1_kdf7NvO_yRNnFT25DXLBhwZxgmKBuNNMibz60jDaexHhggY_bURl6JMbb6MnMZtt5zceeKgOU67nLIw5odXI5mSHcrTKcSDifFFlcUSET5F8MfxD5LTBnA4wIsPmMI/s865/08.Moric.Alster.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgq68aeCU8lBlMxFQsuHGCTm_xZ-DR1RpyvpZuXHQNQgmp9vhzTDJupskzX1_kdf7NvO_yRNnFT25DXLBhwZxgmKBuNNMibz60jDaexHhggY_bURl6JMbb6MnMZtt5zceeKgOU67nLIw5odXI5mSHcrTKcSDifFFlcUSET5F8MfxD5LTBnA4wIsPmMI/s320/08.Moric.Alster.jpg" width="284" /></a></div>
</o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1871 Tragická
smrť Floriána Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž). </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pri zvážaní dreva z hôr 31. mája 1871 voz
s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený
murovaný pomník s krížom a nápisom.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1872 V Rači
sa objavila epidémia cholery.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Hoci
trvala krátko, zomrelo pri nej 130 ľudí. Epidémia pokračovala aj
v nasledujúcom roku a v<span style="background: white;"> júni 1873
zomreli v Rači na choleru kostolník Alex Luknár a Štefan Veselský.</span></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1873 Založenie
školskej knižnice. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V decembri sa
z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola
určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol
knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista,
kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z r. 1873
sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1874 Sprevádzkovanie
železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo
tak k prepojeniu Považskej a Uhorskej centrálnej železnice. (Uhorská centrálna
železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica
nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na
Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo <b>1. februára 1874.</b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnA7qMlJ5fBrNoxlakwC8RlQodRwGyEWTTZIrJQOopzWLrRKOZLxyAkqWa23-ZrtNadq6vLdZYyHBgBFF0D1IpwgrjB7UJV4_NjfwPoQPq0tZHDuaM4TOnkzF49YQUk4MTskwTYCIWucTPVieRfhVKAZt_gK8YpfKQdCKf6gXD6wtH1iJhUHQm8AQx/s2048/09.Jan.Mirovszky.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="2048" data-original-width="1249" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjnA7qMlJ5fBrNoxlakwC8RlQodRwGyEWTTZIrJQOopzWLrRKOZLxyAkqWa23-ZrtNadq6vLdZYyHBgBFF0D1IpwgrjB7UJV4_NjfwPoQPq0tZHDuaM4TOnkzF49YQUk4MTskwTYCIWucTPVieRfhVKAZt_gK8YpfKQdCKf6gXD6wtH1iJhUHQm8AQx/s320/09.Jan.Mirovszky.jpg" width="195" /></a></div>
</o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1882 Založenie
dobrovoľného hasičského spolku</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Hlavným
organizátorom bol ev. učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa
prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené hasičské depo si členovia spolku postavili na
Dolnom konci (dnešná ulica Pri vinohradoch).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1882 Nepokoje
namierené proti židom.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Raču
zasiahla vlna nepokojov, ktoré sa šírili celou Európu. Na upokojenie situácie
bolo povolané vojsko z Modry.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1885 Prvá
kniha o Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Evanjelický farár
Gustáv Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj
históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A.
B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1888 Realizovala
sa rozsiahla prestavba farského kostola. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Na podnet farára Mórica Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba
farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná
loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol
postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku i podobu. Celá
rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil <b>3. novembra 1889
</b>trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1889</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>Prvá známa zmienka o divadelných
ochotníkoch v Rači. </b>V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín –
Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke
divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo
nádvoriach vtedajších hostincov, a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u
Končeka. Najviac podujatí až do r. 1943 sa udialo v bývalej
„Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zichyho kúriou. Pôvodný objekt
stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho
kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu,
ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Mnohé
predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1890 Rozsiahla
nákaza vinohradov révokazom. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Sľubný
rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov,
prerušila v r. 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky
vinice. Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1896 Do
presbytéria farského kostola osadili 5 farebných vitrážových okien. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Jednotlivé okná boli financované príspevkami rodín,
miestneho farára a farnosti.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1905 Posviacka
veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Keďže pôvodný kostol z r. 1835 bol
postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov
si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj
s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú
podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes.
Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959 a v r. 1985.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1909 Založenie
Mariánskej kongregácie</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Hnutie
mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní
náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia <b>8.
decembra 1909. </b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1916 Dva
zvony z farského kostola boli zrekvirované na vojnové účely </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">(jeden o váhe 702 kg a druhý o váhe
437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes, boli zakúpené v r. 1923.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1918 Zrekvirovanie
zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Zvony a tiež veľké píšťaly z organu evanjelického kostola boli
zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne boli na veži tri zvony, ktoré pre
evanjelický kostol zhotovila šopronská firma Synovia Bedricha
Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich 22. augusta
1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou
710 kg. Pri 100. výročí postavenia kostola v r. 1935 zadovážili
obetaví veriaci pre vežu kostola nové zvony.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1919 Zriadenie
Masarykovej štátnej ľudovej školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Bola
to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v
bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol
Ľudovít Izák.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1920 Zmena
názvu obce. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Názov obce Račišdorf po prvej svetovej
vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec
pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných
dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z r. 1920.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1923 Založenie
spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Katolícka jednota orla bola v Rači založená 17. februára
1923. Jej cieľom bola výchova mládeže od najmenších, cez dorast až po dospelých
v kultúrno-spoločenskej i telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom bol
František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton
Lednár. Katolícka jednota žien vznikla podľa príkladu podobných organizácií
z Belgicka, Holandska, Nemecka, Talianska a mala povzbudzovať k viere
a mravnosti.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1925 Založenie
futbalového klubu ŠK Račištorf. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Klub bol
slávnostne založený <b>10. 9. 1925</b>. Na jeho čele stál notár
Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému
oddielu mäsiar Aladár Wessel. V r. 1928 získal futbalový oddiel lúku
oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1926 Začiatok
výstavby rodinných domov v časti Pozotória</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov, postavených na
bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1926 31.
októbra</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>sa začala písať</b> <b>pamätná
obecná kniha</b>. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa
žiaľ „stratila“.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhReHrLtvlzEUlsS-OU90J71kFoLphd3LBaUN3wOxh4CvYA3tHs0DxXwD1wAzo6XwnPDIQL8B5B0445ZkNxLLpfa3vQhEEJaoo7khL-vRSCNbsNndEES6CbqfR-eNWoZxNbeWNAIUmbmLChMqAyAM3ot_ugcQ7CIAXbh4IKJtZHBQX1A-imQRCwGhB6/s1800/10.Pomnik.padlym,1928.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1800" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhReHrLtvlzEUlsS-OU90J71kFoLphd3LBaUN3wOxh4CvYA3tHs0DxXwD1wAzo6XwnPDIQL8B5B0445ZkNxLLpfa3vQhEEJaoo7khL-vRSCNbsNndEES6CbqfR-eNWoZxNbeWNAIUmbmLChMqAyAM3ot_ugcQ7CIAXbh4IKJtZHBQX1A-imQRCwGhB6/s320/10.Pomnik.padlym,1928.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1928 Odhalenie
Pomníka padlých v Parku J. M. Hurbana. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Kamenný mohylový pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej
vojne postavili pri 10. výročí vzniku Československej republiky. Pomník
bol odhalený 28. októbra po slávnostnej sv. omši. Projektoval ho
Jozef Mesároš a postavil staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na
jeho realizácii sa finančne podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí
darcovia, projektant aj staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili
tabuľu s menami padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až
1945 i za Slovenského národného povstania 1944.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1928 Začiatok
tlače Farského vestníka. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Farár
Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov Farský
vestník. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch
a aktivitách, ako aj o hospodárení farnosti, prinášal články
o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do r. 1934.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1928 Vznik
Potravného družstva v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Potravné
družstvo vzniklo <b>5. novembra 1928</b> s cieľom zásobovať obyvateľstvo spotrebným
tovarom za prijateľné ceny. Za predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech
Rudroff. Predajňa Potravného družstva sa nachádzala na dnešnej ul. Pri
vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho
družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica
a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a. s.
(bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiU4pOgdnqNMF70xEcrszkiyDxpx3l3ctEn9dJWO17SEa-EpGH5XjK5569fIpwpfw0SsutbLzbAvRj6nKKkF3D9VnMvkCWDNjW2vGyjJSpj5lmyr4lLHxjCfqGDcqQW1LqUGt5agVeWWkLXCDOR7m7a0ZshDSy2VPy3iR_gTYJxmxYMHFQdEIXujUdf/s1024/11.Moric.Alster.pamatna.tabula.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="669" data-original-width="1024" height="209" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiU4pOgdnqNMF70xEcrszkiyDxpx3l3ctEn9dJWO17SEa-EpGH5XjK5569fIpwpfw0SsutbLzbAvRj6nKKkF3D9VnMvkCWDNjW2vGyjJSpj5lmyr4lLHxjCfqGDcqQW1LqUGt5agVeWWkLXCDOR7m7a0ZshDSy2VPy3iR_gTYJxmxYMHFQdEIXujUdf/s320/11.Moric.Alster.pamatna.tabula.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1930 Odhalenie
pamätnej tabule Móricovi Alstrovi. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pamätnú
tabuľu na budove rímsko-katolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha
z vďaky za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom
spolku a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku
a podieľal sa na jeho mnohých aktivitách.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1930 Ustanovenie
Školskej stolice v obci. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Školskú
stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna
1930 doň zvolili Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa
Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela
Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1931 Otvorenie
novopostavenej rímsko-katolíckej školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Budovu školy postavenej podľa projektu Milana M. Harminca na
rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická 30. augusta 1931 posvätil
trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1931 Postavenie
novej evanjelickej školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Školu
postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore objektu staršej školy na dnešnej
Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel a reštaurácia BIVIO).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1932 Založenie Cyklistického klubu
(CK) Štefánik.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Pri zrode stáli: Ján
Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel, Robert Pažitný,
Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht, Gabriel Hrdlička,
Štefan Halinkovič. Najúspešnejší cyklisti klubu boli Rafael Krampl a Vlastimil
Ružička.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-language: EN-US;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB0akziluGVDfsyizNG9reLp0nLV6siBV1_dkVOqb42gQHUJn6BxTqfeMaWIuQP-qhQkvSvUjxNQFxELebydiXY9q_eX11egybCiys-JAssi_DFSpD_NG78HxPCrx2yjpHKuzzw89qGgyU2tzPYfv9B4mpa3Ebus-U0aCStioUDwUFxHVscE9fVrqE/s1834/12.CK.Stefanik.Start.pretekov.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1032" data-original-width="1834" height="180" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjB0akziluGVDfsyizNG9reLp0nLV6siBV1_dkVOqb42gQHUJn6BxTqfeMaWIuQP-qhQkvSvUjxNQFxELebydiXY9q_eX11egybCiys-JAssi_DFSpD_NG78HxPCrx2yjpHKuzzw89qGgyU2tzPYfv9B4mpa3Ebus-U0aCStioUDwUFxHVscE9fVrqE/s320/12.CK.Stefanik.Start.pretekov.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 8pt;">Račištorf. CK Štefánik.
Štart pretekov.</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1933 Postavenie
budovy evanjelickej fary na Alstrovej ulici. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Evanjelická fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158.
Budova slúžila zároveň ako evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej
školy v r. 1931 si evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary
v tesnej blízkosti kostola.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1935</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu. </b>Začiatok
histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci
Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFSzT_h_v2uoChNQXCeS6fGaO7rI10z-WBrZLvnsQabg1QgRCfa-cm8v1ES_a44nUkIT4O7WWlP0AAdf-XvJHT7gKULzs6JtXlQuHnb2fmeTOSlt1XRg4lVWoLL64v_Pd0l6bB6SfWkIm-3hStuNJB4Ep8UjpvTiS7xQv1LNN9Vg8PXzBt2_ok06Y8/s1467/13.Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="215" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjFSzT_h_v2uoChNQXCeS6fGaO7rI10z-WBrZLvnsQabg1QgRCfa-cm8v1ES_a44nUkIT4O7WWlP0AAdf-XvJHT7gKULzs6JtXlQuHnb2fmeTOSlt1XRg4lVWoLL64v_Pd0l6bB6SfWkIm-3hStuNJB4Ep8UjpvTiS7xQv1LNN9Vg8PXzBt2_ok06Y8/s320/13.Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="320" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1935</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>Obec odkúpila od katolíckej cirkvi Erdödyovskú
kaplnku pre výstavbu nového obecného domu. </b>Kaplnka bola dlhé roky súčasťou
bývalej Koloničovej kúrie. Grófka Erdödyová ju v r. 1756 darovala
katolíckej cirkvi. Financie získané predajom obci katolícka cirkev použila na
výstavu kostola na cintoríne.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1936 Slávnostná
posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských vyslúžilcov</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme
a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom
Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika v Rači.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1937 Na
mieste bývalej Erdödyovskej kaplnky bol postavený a slávnostne otvorený
Obecný dom. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V r. 1956 bola v budove
zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove
sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom
„Račianska izba“.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjctMAtdsDFEsJMfWZyKPJRl6btscCwuaKcDsHNDXyGKzyYuXSTWUjV73qMkxyi2wRAi5clKCpEm2KRIwhTbC0t-jwpKJUdXph0fP07PrLly2pUbbTT1ajIgnuNJhXz6zktC5vzCiqfnZrtXdqz5bSwOh13sGFwxaMN7CMJtGT19GB9eTZD6k9Df4tQ=s1024"><span color="windowtext" style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"></span></a></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span class="MsoHyperlink"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjctMAtdsDFEsJMfWZyKPJRl6btscCwuaKcDsHNDXyGKzyYuXSTWUjV73qMkxyi2wRAi5clKCpEm2KRIwhTbC0t-jwpKJUdXph0fP07PrLly2pUbbTT1ajIgnuNJhXz6zktC5vzCiqfnZrtXdqz5bSwOh13sGFwxaMN7CMJtGT19GB9eTZD6k9Df4tQ=s1024"></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRAwtLih4XgXL9WU-Tx261NpAxPDotB-M3Na3GWHVUCkaS3Sj0xL2iVfsUPWvj5wKmaJatipyZNIfw14-UcRf1P0ZqJwXPLeeHFHayipLTkoOF5C__RzP8yQGlyJ9i2Zp-4XJqQf3Rnv2Y2udi9AcsjHFELGLdsHVnfC64peShFZuYZlV_T7bN98K4/s1024/14.Obecny.dom.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="638" data-original-width="1024" height="199" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRAwtLih4XgXL9WU-Tx261NpAxPDotB-M3Na3GWHVUCkaS3Sj0xL2iVfsUPWvj5wKmaJatipyZNIfw14-UcRf1P0ZqJwXPLeeHFHayipLTkoOF5C__RzP8yQGlyJ9i2Zp-4XJqQf3Rnv2Y2udi9AcsjHFELGLdsHVnfC64peShFZuYZlV_T7bN98K4/s320/14.Obecny.dom.jpg" width="320" /></a></div>
Obecný dom</span></i></span><i></i></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1937 </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Návšteva Andreja Hlinku v Rači. Andrej Hlinka
navštívil faru a prihovoril sa občanom na námestí, ktoré dnes nesie jeho meno.</span><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 10pt; mso-ansi-language: EN-US;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1937 27. júna
Posviacka kostola Panny Márii Pomocnice kresťanov</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Posviacku nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup,
rodák z Pajštúna, dnes Borinka.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1938 Vzniklo
námestie Andreja Hlinku. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Po smrti
Andreja Hlinku bolo 30. októbra 1938 centrálne námestie vo vtedajšom Račištorfe pomenované
jeho menom. Na slávnostnom akte prehovorili poslanci slovenského parlamentu J.
Drobný a J. Mora.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1938 Návšteva
delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">3. decembra 1938 navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi
autonómnej vlády a funkcionármi Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Návšteva
Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom
Tisom navštívila <b>26. januára 1939 </b>faru a stretla sa
s obyvateľmi Rače.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Založenie
Miestneho odboru Matice slovenskej</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">.
Slávnosť sa konala <b>5. februára 1939. </b>Do čela miestneho odboru bol
zvolený farár Vojtech Rudroff.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Založenie
Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu –</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> <b>19. marca</b> <b>1939. </b>Družstvo viedla Správa
„Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli
zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín
Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru
boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít
Lednár a Jozef Strelka.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Založenie
Nemeckého vinohradníckeho družstva. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Vzniklo
z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej
národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada.
Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov
umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a
spracovania hrozna.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Postavenie
Hasičského domu. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Dom postavili<b> </b>za
179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského
zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou <a name="_Hlk116774487">architektúrou
</a>dominuje široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v
nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný
slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ
pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je
v budove sídlo Zväzu vyslúžilých vojakov gen. M. R. Štefánika s vlastnou
expozíciou i sídlo obnoveného dobrovoľného hasičského zboru.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Vysťahovanie
obyvateľov českej národnosti. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Po vzniku I. Slovenskej
republiky v r. 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a
Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250
obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska zabraného Maďarmi.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1939 Vysvätenie
3 Račanov za kňazov – 3 primičné sv. omše. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa slúžili v týždenných
intervaloch svoje primičné (prvé) sväté omše traja račianski rodáci,
členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman – Hieronym M. Tarzícius
Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav
Čík (18. júla).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1941 Otvorenie
budovy Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Budovu 14. septembra 1941 slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff
za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného
veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes
ju využíva Spoločnosť Villa Vino Rača.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1941 Tragická
smrť poľovníka Viktora Haluzického. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Poľovníka,
ktorý poľoval na sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) 5. apríla
1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava
postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjzwjxguB7y61QgF6It2HPMXJlOKspesRg5ofcm4zZzV4YGrHEh8o1NWv7khgXdUh4U3vvBWAwq_jx_7HQkLiCFUo2phqxuQ3vFCH4l7574eqLjtnQQsu-LYeuOv6wpJXxiancw4YALlzcDSQqKAR6YL-drx-fHEX7ht9dQ3clt6jXF4-ydGvPzTiky=s1212"><span color="windowtext" style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"></span></a></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span class="MsoHyperlink"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjzwjxguB7y61QgF6It2HPMXJlOKspesRg5ofcm4zZzV4YGrHEh8o1NWv7khgXdUh4U3vvBWAwq_jx_7HQkLiCFUo2phqxuQ3vFCH4l7574eqLjtnQQsu-LYeuOv6wpJXxiancw4YALlzcDSQqKAR6YL-drx-fHEX7ht9dQ3clt6jXF4-ydGvPzTiky=s1212"></a><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ2V7uor1nDnEbgUYZhseufpdvcaVL2xjs7s0pw9KwwMEMmrBDHrX_ADUj9WYsdXcK7boZwkxw7FLJdK7YIV5iobuquGUIKGx1LJkKTrmUSTB36U29kyTNRARLzP6HpKZmueJOajZZEE5qmrkcq1kmIreohgD1Eh5WjmMmciNL2x9mxeEECXUhRlRR/s1212/15.Kostol.Panny.Marie.Pomocnice.krestanov.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1212" data-original-width="970" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjQ2V7uor1nDnEbgUYZhseufpdvcaVL2xjs7s0pw9KwwMEMmrBDHrX_ADUj9WYsdXcK7boZwkxw7FLJdK7YIV5iobuquGUIKGx1LJkKTrmUSTB36U29kyTNRARLzP6HpKZmueJOajZZEE5qmrkcq1kmIreohgD1Eh5WjmMmciNL2x9mxeEECXUhRlRR/s320/15.Kostol.Panny.Marie.Pomocnice.krestanov.jpg" width="256" /></a></div>
Kostol Panny Márie pomocnice kresťanov</span></i></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1942 Z
Rače museli odísť židovskí obyvatelia.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> 9. júna boli do tábora na Patrónke transportovaní židia, ktorí
nedostali výnimku ako „hospodársky dôležití“.</span><span face=""Arial",sans-serif" style="font-size: 10pt; mso-ansi-language: EN-US;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1942 Postavený
Nemecký kultúrny dom</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> s vínnymi
pivnicami <b>a kolónia rodinných domov</b> v oblasti ul. Barónka-Hybešova.
Stavby iniciovala a finančne zabezpečovala račianska nemecká národnostná
menšina a Nemecký vinohradnícky spolok.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1945 Bombardovanie
Rače. 26. 3. 1945</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> medzi
13. a 14. hod. bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť
„Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V
prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického,
Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované
zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov,
16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1945 Príchod
vojsk Červenej armády do Rače</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> –
oslobodenie Rače od Nemcov. <b>3. 4. 1945</b> prišla do Rače
Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom
chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských
vojakov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1945 Zriadenie
Národného výboru v Rači. 5. 4. 1945 </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">bol na základe reformy verejnej správy zriadený
Národný výbor v Rači v zložení: za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky
farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič, za KS – Karol Polakovič, Gustáv
Polakovič, Jakub Sučanský, za nestraníkov – Ondrej Ivanič. Funkcia starostu
bola nahradená predsedom národného výboru.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1946 Rača
sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12. 1945
bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi
aj Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce
z Račištorf na Rača.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1948 Zavedenie
vodovodu do Rače. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V polovici 20.
storočia nemala obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani
čím hasiť. Studne, ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu
(povrchovú vodu z potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na
pramenitú vodu. Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v r. 1948
z bývalej Dynamitky (dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v r. 1947,
kedy všetky studne v Rači vyschli a voda sa musela dovážať cisternami z
Bratislavy.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv1zOqkPIMke9aAXmcMcFQCKRrRZny77OiaFmdNU7rJxBJVtakZU1Y0aQjw6JVBzZ72NhNg5j2DTl4DeODAiVs3D1iwXjmf0_xms3bKryemZIPsf4WooqQ0uMb8_NDO8SSDVlHbjkLYW2lKbLja-cKEOs0HQhGX0JzRuAqSqJYQUxPdlCsNG8svG_E/s945/16.Horvatov.kriz.1948.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="945" data-original-width="709" height="320" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjv1zOqkPIMke9aAXmcMcFQCKRrRZny77OiaFmdNU7rJxBJVtakZU1Y0aQjw6JVBzZ72NhNg5j2DTl4DeODAiVs3D1iwXjmf0_xms3bKryemZIPsf4WooqQ0uMb8_NDO8SSDVlHbjkLYW2lKbLja-cKEOs0HQhGX0JzRuAqSqJYQUxPdlCsNG8svG_E/s320/16.Horvatov.kriz.1948.jpg" width="240" /></a></div>
</o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1948 Postavenie
Horvátovho kríža.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Kríž stojí v
blízkosti cesty vedúcej na Biely a je venovaný pamiatke tragickej smrti
21-ročného študenta medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v mrazivej
zime 25. februára 1948.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1949 Založenie
Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov
prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého
typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky
a časť konfiškátov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1949 Rozsiahla
úprava cintorína. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Realizovala sa<b> </b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">najväčšia
známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými
komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa
zachovali dodnes.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1951 Otvorenie
sídliska Krasňany. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Do novopostaveného
sídliska sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. Obytný súbor
Krasňany v prvej etape tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej
občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila
Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1954 Založenie
súboru Račan. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Spevácky
a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých
nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach
v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič
a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1956 Otvorenie
budovy Pošty na Čachtickej ulici. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Do novopostavenej budovy sa presťahovala prevádzka p</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">oštového úradu, ktorý dovtedy vykonával svoje služby
v budove rodinného domu na Detvianskej ul. č. 7.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1958 Založenie
celoobecného družstva. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-language: HE; mso-color-alt: windowtext;">Jeho noví členovia doň odovzdali aj vinohrady</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Družstvo malo 1 120 členov a vyše 300 hektárov viníc
zložených z vyše 2 100 malých parciel s kolovým vedením.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1958 Založenie
obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Po ňom<b> </b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">sa začala intenzívnejšie využívať neobrábaná pôda na ovocinárstvo
a záhradkárstvo. Najväčšiu zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef
Strelka, po ktorom je <a name="_Hlk116775124">pomenovaná jedna </a>z
račianskych ulíc.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1961 Začala
sa výstavba sídliska Experimentálka</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. V
rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov Svetka, Krukovskej, Viciana,
Paluša postavených 247 bytov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1966 Začiatok
pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára 1966. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Električky končili na Čachtickej ulici
a obracali sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou
s Detvianskou ulicou.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1966 Tragická
nehoda bulharského lietadla IL-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých
82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010
odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická
cesta.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1966 Vznik
šachového oddielu TJ Krasňany. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Šachisti
sa stretávali v priestoroch reštaurácie Družba. Predsedom bol Ladislav
Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1967 V Rači
sa konalo prvé celomestské vinobranie. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-bidi-font-weight: bold; mso-color-alt: windowtext;">Na slávnosti sa<b> z</b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">účastnila stranícka delegácia na čele s Alexandrom
Dubčekom.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1970 Významná
úprava liturgického priestoru v katolíckych kostoloch. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa
a Jakuba i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil
liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho
koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1971 Začiatok
výstavby sídliska Komisárky</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Na
sídlisku bolo v rokoch <a name="_Hlk116775285">1971-1976</a> postavených 1392
bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1971 Otvorenie
Základnej deväťročnej školy na Hubeného ul. 25. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Do novopostavenej školy po prvýkrát vstúpili žiaci a učitelia
22. februára 1971.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1972 Na
Černockého ulici bol 2. septembra slávnostne otvorený nový futbalový
štadión</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Štadión s hracou i tréningovou
plochou je domovským stánkom futbalového oddielu FK Rača.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: center;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1o5UbFHIrWJXSgi5h6NOPsvb2y9Hq-7ZtIiWFaNk9ebKfXXJcBmJAhic-Kxr6AiNCUwNY_NIRO8NvxGGFhaDpaqS_gfY-wAQay6Jy1It7220pFD-KCGbgabC2k3oUHZ-EKNUsQ9pN5q22TsrsFo5g3cuxtfraiOTfEKKkzrIb9UPDvvC64_FFCB3H/s1200/17.1.Raca.Racianska.izba.1979.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1200" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1o5UbFHIrWJXSgi5h6NOPsvb2y9Hq-7ZtIiWFaNk9ebKfXXJcBmJAhic-Kxr6AiNCUwNY_NIRO8NvxGGFhaDpaqS_gfY-wAQay6Jy1It7220pFD-KCGbgabC2k3oUHZ-EKNUsQ9pN5q22TsrsFo5g3cuxtfraiOTfEKKkzrIb9UPDvvC64_FFCB3H/s320/17.1.Raca.Racianska.izba.1979.jpg" width="320" /></a></div><br /></o:p>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinQsjGtc3YZYcjxKZva75Xy9nX1pqSM-0JbsSnUaHy8CqlfsMqsKgzJ9-QvKCJlLGOhxDUNvYWIn8MxE3XnZ2e5TWHayT8z2wQeFNRKRE_0R7SKZ6rWTrYlb4QZBcFcSIabZw5r2lvH9PJQPCRnFHkGNVbNXBAkXJwRjsk6DB5uJJkTdRQJMPX1c3F/s1200/17.2.Raca.Racianska.izba.1979.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1200" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEinQsjGtc3YZYcjxKZva75Xy9nX1pqSM-0JbsSnUaHy8CqlfsMqsKgzJ9-QvKCJlLGOhxDUNvYWIn8MxE3XnZ2e5TWHayT8z2wQeFNRKRE_0R7SKZ6rWTrYlb4QZBcFcSIabZw5r2lvH9PJQPCRnFHkGNVbNXBAkXJwRjsk6DB5uJJkTdRQJMPX1c3F/s320/17.2.Raca.Racianska.izba.1979.jpg" width="320" /></a></div>
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1975 Otvorenie
prvej expozície Račianskej izby. 13. 4. 1975 </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">bola slávnostne otvorená expozícia s typickým
nábytkom a zbierkou artefaktov zo starej Rače. Bola zriadená z iniciatívy
členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa
v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí).
Po zrušení MO MS v r. 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej
izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho
archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od r. 1998 v budove
Obecného domu na Alstrovej ulici 249.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1978 Postavenie
Družstevného domu Račan. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Družstevný
dom podľa návrhu architekta V. Dedečka postavili ako združenú investíciu
obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva
Rača.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1985 <a name="_Hlk116775704">Vznik BMX klubu Rača 9. 12. 1985.</a></span></b><span style="mso-bookmark: _Hlk116775704;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> BMX klub
Rača je najstarším BMX</span></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> klubom na
Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross<b>. O</b>d r. 1987
má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX
trať).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1990 Obnovenie
funkcie starostu. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Po reforme verejnej
správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989
sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa
zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných
voľbách <b>bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor
Pajdlhauser.</b></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1991 Otvorenie
Cirkevnej základnej školy. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Škola bola
zriadená v pôsobnosti Inštitútu školských bratov Jána de La Salle v
budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej ulici.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1991 Začiatok
rekonštrukcie Kostola Panny Márie pomocnice kresťanov</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Rekonštrukcia podľa návrhu architekta D. Bereca za spolupráce
architektov M. Bašu a B. Polomovej sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol
23. mája 1996 slávnostne posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita
bratislavsko-trnavskej diecézy.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1992 <a name="_Hlk116776054">Osadenie sochy sv. Floriána po reštaurovaní</a> </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">na mieste,<b> </b>kde bol ukončený ničivý požiar v r. 1732.
Sochu z 18. stor. odstránili v 50. rokoch 20. storočia.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1993 Čiastočná
úprava kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pri rekonštrukcii bolo realizované zastrešenie plochých striech
tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové
a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený
a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do
r. 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním
kostola.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1993 Založenie
Gymnázia školských bratov. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Gymnázium
školských bratov, dnes <b>Spojená škola Jána de La Salle</b>, na Čachtickej
ulici bolo otvorené <b>1. septembra 1993</b>. Školu zriadil <b>Inštitút
školských bratov</b>, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján
de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým
ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove
bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z r. 1934
(neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1993 Rekonštrukcia
božej muky so sochou sv. Urbana. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Tehlová,
murovaná božia muka stávala vo vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v
päťdesiatych rokoch jej hrozilo úplné zničenie. Rekonštrukciou v r. 1993
bola zachránená. Sochu svätca dal vyhotoviť vtedajší starosta Libor
Pajdlhauser. V r. 2016 dostala po ďalšej rekonštrukcii dnešnú podobu s novou
sochou sv. Urbana – patróna vinohradníkov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1994 Obnova
Kaplnky sv. Anny. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Kaplnka stojí na konci
ul. Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky
sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1997 Prestavba
a rozšírenie budovy novej pošty</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">1998 Obnovenie
spolkovej vinohradníckej tradície. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V r. 1998
bola založením nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková
vinohradnícka tradícia; spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej
cesty. Zároveň bola obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína
spoločne kňazmi katolíckej a evanjelickej cirkvi. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2000 Obnovenie
premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená
električková trať do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené
koľajisko a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2001 Rača
nadviazala partnerskú spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">V uvedenom roku sa uskutočnilo podpísanie
spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie obdobie.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2001 V suteréne
obecného domu bola zrekonštruovaná pivnica. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Slávnostne bola otvorená <b>17. 11. 2001</b>, kedy sa
Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc malokarpatskej vinnej
cesty“.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2002 <a name="_Hlk116776202">Na cintoríne bola 10. novembra požehnaná urnová
stena.</a></span></b><span style="mso-bookmark: _Hlk116776202;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Jej postavenie si vyžiadal </span></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">nedostatok hrobov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2002 <a name="_Hlk116776428">Otvorenie Národného štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu 26. októbra</a></span></b><span style="mso-bookmark: _Hlk116776428;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">. Štadión pomenovali
</span></span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">po dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a
trénerovi strieborného reprezentačného družstva ČSFR žien na moskovskej
olympiáde v r. 1980.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2003 Historická
návšteva Sv. otca Jána Pavla II. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">11. septembra 2003 sa Sv. otec v rámci návštevy Slovenskej
republiky nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár
Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov.
Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku, požehnal Raču
a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána
Krstiteľa v Trnave.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2003 Nadviazanie
spolupráce s talianskym mestom Priverno. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Stredotalianske staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od
Ríma. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto
Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj
hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2003 Ukončenia
prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola.</span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;"> Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa
uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým
a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky
v presbytériu kostola. <b>S</b>lávnostné požehnanie rekonštruovaného
kostola 30. novembra 2003 vykonal biskup Štefan Vrablec. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2006 Začiatok
rekonštrukcie železničnej stanice Bratislava-Rača. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Projekt v rámci výstavby tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu
staničnej budovy, koľajiska i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný
podchod a bezbariérový prístup s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači
patrila medzi najstaršie stanice na Slovensku.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2008 Pomenovanie
parku menom Park J. M. Hurbana. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Park prešiel rekonštrukciou a pri slávnosti výročia udalostí revolučných
rokov 1848-1849 dostal meno Park J. M. Hurbana. Na mieste, kde stál pôvodný
pomník „Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945,
mala podľa vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2009 Posviacka
katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Chrám bol stavaný v rokoch 2007-2009 ako filiálny kostol
farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej
posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za
účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a
širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu
ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a ako sídlo
biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri
slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2009 Odhalenie
pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Pamätník bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri
príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt
Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch.
Jaroslav Procházka. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2009 Odovzdanie
obytného komplexu Račany Bianco do užívania. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">Autorom pôvodnej štúdie z r. 2004 a prvofázových
projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková. </span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">2010 Slávnostné
otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu. </span></b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého
kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo
vysporiadanie vlastníckych vzťahov.</span><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Zostavila Mária
Hatalová</span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">OZ Račiansky muzeálny
spolok</span></i></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;"><i><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">OZ račan.sk</span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; margin-bottom: 6.0pt; margin-left: 14.2pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; margin: 0cm 0cm 6pt 14.2pt; text-align: justify; text-justify: inter-ideograph;"><a name="_Hlk116745834"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="color: black; font-size: 10pt; mso-color-alt: windowtext;">ZDROJE: </span></b></a><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"></span></b></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><a name="_Hlk116746028"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">1.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">RAČA</span></b></a></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"> Z dejín a
pamiatok <br />
Ľudovít Havlovič, Bratislava 2017</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">2.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">RAČA</span></b></span></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"> Vlastivedná
monografia <br />
Ján Podolák a kol., Obzor 1989</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">3.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Farský vestník</span></b></span></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">, ročník 1928</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">4.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Račiansky výber</span></b></span></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">, mesačník MČ
Rača</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">5.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Katolícky súčasník</span></b></span></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">, mesačník <br />
rím. kat. farnosti Rača</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">6.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Dokumenty</span></b></span></span><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;"> z miestnej
tlače a <br />
súkromných zbierok</span></span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-left: 14.2pt; mso-list: l7 level1 lfo8; text-indent: -14.2pt;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116745834;"><span style="mso-bookmark: _Hlk116746028;"><!--[if !supportLists]--><span lang="SK" style="mso-bidi-font-family: Calibri; mso-bidi-theme-font: minor-latin;"><span style="mso-list: Ignore;">7.<span style="font: 7pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><b><span face=""Arial",sans-serif" lang="SK" style="font-size: 10pt;">Wikipédia</span></b></span></span><span lang="SK"></span></div>račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-71679525966519582162022-01-30T23:00:00.005+01:002022-05-16T14:35:55.419+02:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2022<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1237 (785 rokov)</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> – <b>Najstarší
známy zápis týkajúci sa územia Rače</b> (vtedy osada Okol). Listina hovorí o
spore majiteľov pozemkov, ktorý kráľ Belo IV. prikázal rozsúdiť palatínovi. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1342 (680 rokov) </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">– <b>Najstarší
známy písomný záznam o existencii fary a farára.</b> Je dokladom, že
kostol bol postavený skôr, hoci v písomných prameňoch sa spomína až
v r. 1390. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1512 (510 rokov) – Rača bola vlastníctvom grófov zo Svätého Jura a Pezinka.</span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1527 (495 rokov)</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> – <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Časť Rače
sa dostala do majetku rodiny</span></span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b>Báthoryovcov. </b>V pol 16.<b> </b>stor. mala Rača dvoch
zemepánov Andreja Báthoryho a Ignáca Farkaša a podľa portálneho
súpisu aj dvoch richtárov. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1702 (320 rokov) – Prvý dátum na hlavnom kríži na cintoríne. </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Pravdepodobne svedčí
o premiestnení cintorína, ktorý sa pôvodne nachádzal pri farskom kostole,
na okraj obce (na Dolný koniec – do blízkosti kaplnky sv. Anny na dnešnej ul.
Pri vinohradoch). </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1712 (310 rokov) – Koniec morovej epidémie.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Epidémia zúrila v rokoch 1711-1712, avšak
v Rači ochoreli iba obyvatelia dvoch domov. Vo farskej kronike sa zachoval
zápis o „večnom sľube“, ktorým sa obyvatelia zaviazali konať každoročne
ďakovnú púť k Panne Márii do Pustého kostolíka. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1712 (310 rokov) – Inštalácia dvoch bočných barokových oltárov vo farskom
kostole sv. Filipa a Jakuba</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> – oltára sv. Jána Nepomuckého a oltára Nepoškvrneného počatia Panny
Márie. </span></div><div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><br /></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p><div class="separator" style="clear: both; font-style: italic; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjmX3bT7gP_veY2W8xDq4zOAPGl59rK3pCODEcUESCnR1fvB3LqFRnSn3MlhcScDYbPnMm64qVXPP977wB17APQuRoWOIqCIOJxc89glsn8shCwoYqcLUEr2ZiQy3l7tpsJucd9JZYb4GSfdbLmtstbAmHSBU9zZPWW3NS_wOfIKf6I0-nwXx8ak9FD=s1200" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1200" data-original-width="1054" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjmX3bT7gP_veY2W8xDq4zOAPGl59rK3pCODEcUESCnR1fvB3LqFRnSn3MlhcScDYbPnMm64qVXPP977wB17APQuRoWOIqCIOJxc89glsn8shCwoYqcLUEr2ZiQy3l7tpsJucd9JZYb4GSfdbLmtstbAmHSBU9zZPWW3NS_wOfIKf6I0-nwXx8ak9FD=w351-h400" width="351" /><br />Bočné oltáre vo Farskom kostole</a></div><br /><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">
Rok 1732 (290 rokov) 30. mája – Jeden z najväčších požiarov</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">, ktorý zničil v Rači
93 domov a zahynulo pri ňom 7 obyvateľov. Zhorela aj farská budova
a dokumenty v nej. Od tohto roku sa začala písať nová farská kronika.</span></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1762 (260 rokov) – Uskutočnila sa významná obnova farského kostola.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Obnovu presbytéria
a inštalovanie nového hlavného oltára si vyžiadalo poškodenie oltára spôsobeného
pádom časti zvona z veže. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1767 (255 rokov) 27. júna</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b>– Návšteva
Račanov u Márie Terézie.</b><span style="mso-bidi-font-weight: bold;">
Delegáciu Račanov s gratuláciou jubilujúcej panovníčke (50 rokov) viedol
farár Pavel Radočáni. Panovníčka darovala račianskemu farárovi bohoslužobné
rúcho – ornát a Račanov odmenila listinou, dokladajúcou, že frankovka je
nápoj hodný cisárskeho dvora. </span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1812 (210 rokov) – Evanjelická cirkevná obec si postavila dvojtriednu školu.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Škola stála na mieste
dnešnej budovy evanjelickej fary na Alstrovej ul. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><span style="mso-spacerun: yes;"> </span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok
1817 (205 rokov) – Prestavba chóru vo farskom kostole.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Drevený chór bol nahradený väčším a murovaným,
o čom svedčí mramorová pamätná tabuľa na severnej stene v interiéri farského
kostola. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1862 (160 rokov) – Obec postihli dva požiare</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> (7. januára a 30. apríla), pri ktorých zhorelo
viacero domov a bola poškodená aj katolícka škola. Na jej opravu poskytol
bezúročnú pôžičku vo výške 1000 zlatých barón Névery, majiteľ barónskeho domu
na Alstrovej ul., dnešná „Pálffyovská kúria“.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1872 (150 rokov) – V Rači sa objavila
epidémia cholery.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Hoci trvala krátko, zomrelo pri
nej 130 ľudí. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Rok 1882 (140 rokov) – Založenie dobrovoľného
hasičského spolku</span></b><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">. Hlavným organizátorom bol ev.
učiteľ Karol Tim. Za aktívnych členov spolku sa prihlásilo 85 obyvateľov. Drevené
hasičské depo si členovia spolku postavili na Dolnom konci (dnešná ulica Pri
vinohradoch).</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1882 (140 rokov) – Nepokoje namierené proti židom.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Raču zasiahla vlna nepokojov, ktoré sa šírili celou
Európu. Na upokojenie situácie bolo povolané vojsko z Modry. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1932 (90 rokov) – Vo farskom kostole sv. Filipa
a Jakuba bol namaľovaný obraz sv. Cyrila a Metoda </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">maliarom Augustínom Bártom z Pezinka. Maľba sa
nachádza nad víťazným oblúkom.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt;"><b>
Rok 1932 (90 rokov) – Založenie Cyklistického klubu (CK) Štefánik.</b> Pri
jeho zrode stáli: Ján Hauskrecht, Pavel Borovský, Ján Zacharda, Otto Wenczel,
Robert Pažitný, Silvester Juričkovič, Ľudovít Hrdlička, Pavel Hauskrecht,
Gabriel Hrdlička, Štefan Halinkovič. Najúspešnejšími cyklistami boli Rafael
Krampl a Vlastimil Ružička.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody><tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJC_mM0dxgshK1_6RkbkFpsqU_7dGqPcEwV5g3f2zrmXYZsBCSV9eYtkEZGPGttHjqmilMqkVShQAUi4LDuqQNRxX4M-3F6hl3ocZ_SAbvSkOOhqwvJBhLtdzXvq_ZmMothpNlrioU45GSaQ3JMz7BDNSA4Y1pVT_6HMrLCp1-Ksy0aiFo3bprzMSB/s1834/Racistorf.CK.Stefanik.Start.pretekov.jpg" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1032" data-original-width="1834" height="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhJC_mM0dxgshK1_6RkbkFpsqU_7dGqPcEwV5g3f2zrmXYZsBCSV9eYtkEZGPGttHjqmilMqkVShQAUi4LDuqQNRxX4M-3F6hl3ocZ_SAbvSkOOhqwvJBhLtdzXvq_ZmMothpNlrioU45GSaQ3JMz7BDNSA4Y1pVT_6HMrLCp1-Ksy0aiFo3bprzMSB/w400-h225/Racistorf.CK.Stefanik.Start.pretekov.jpg" width="400" /></a></td></tr><tr><td class="tr-caption" style="font-style: italic; text-align: center;">Račištorf. CK Štefánik. Štart pretekov.</td></tr></tbody></table>
</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt;"><b>
Rok 1937 (85 rokov) – Na mieste bývalej Erdödyovskej
kaplnky bol postavený Obecný dom. </b></span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Za odpredaj kaplnky obec
poskytla náhradný pozemok na stavbu kostola na cintoríne.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><div class="separator" style="clear: both; font-style: italic; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjctMAtdsDFEsJMfWZyKPJRl6btscCwuaKcDsHNDXyGKzyYuXSTWUjV73qMkxyi2wRAi5clKCpEm2KRIwhTbC0t-jwpKJUdXph0fP07PrLly2pUbbTT1ajIgnuNJhXz6zktC5vzCiqfnZrtXdqz5bSwOh13sGFwxaMN7CMJtGT19GB9eTZD6k9Df4tQ=s1024" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="638" data-original-width="1024" height="249" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjctMAtdsDFEsJMfWZyKPJRl6btscCwuaKcDsHNDXyGKzyYuXSTWUjV73qMkxyi2wRAi5clKCpEm2KRIwhTbC0t-jwpKJUdXph0fP07PrLly2pUbbTT1ajIgnuNJhXz6zktC5vzCiqfnZrtXdqz5bSwOh13sGFwxaMN7CMJtGT19GB9eTZD6k9Df4tQ=w400-h249" width="400" /><br />Obecný dom</a></div><br /><b>Rok 1937 (85 rokov)</b> – Návšteva Andreja Hlinku v Rači.
</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Andrej Hlinka navštívil faru a prihovoril sa
občanom v priestoroch námestia, ktoré dnes nesie jeho meno. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1937 (85 rokov) 27. júna – Posviacka kostola Panny
Márii Pomocnice kresťanov</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> na cintoríne. Posviacku
nového kostola vykonal Michal Bubnič, rožňavský biskup, rodák z Pajštúna, dnes
Borinka. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><div class="separator" style="clear: both; font-style: italic; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjzwjxguB7y61QgF6It2HPMXJlOKspesRg5ofcm4zZzV4YGrHEh8o1NWv7khgXdUh4U3vvBWAwq_jx_7HQkLiCFUo2phqxuQ3vFCH4l7574eqLjtnQQsu-LYeuOv6wpJXxiancw4YALlzcDSQqKAR6YL-drx-fHEX7ht9dQ3clt6jXF4-ydGvPzTiky=s1212" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1212" data-original-width="970" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjzwjxguB7y61QgF6It2HPMXJlOKspesRg5ofcm4zZzV4YGrHEh8o1NWv7khgXdUh4U3vvBWAwq_jx_7HQkLiCFUo2phqxuQ3vFCH4l7574eqLjtnQQsu-LYeuOv6wpJXxiancw4YALlzcDSQqKAR6YL-drx-fHEX7ht9dQ3clt6jXF4-ydGvPzTiky=w320-h400" width="320" /><br />Kostol Panny Marie pomocnice kresťanov</a></div><br /><b>Rok 1942 (80 rokov)</b> – Z Rače museli odísť
židovskí obyvatelia. </span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">9. júna boli do
tábora na Patrónke transportovaní židia, ktorí nedostali výnimku ako
„hospodársky dôležití“. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1942 (80 rokov) – Postavený Nemecký kultúrny dom</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> s vínnymi pivnicami <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">a kolónia rodinných domov</b> v oblasti ul. Barónka – Hybešova. Stavby
iniciovala a finančne zabezpečovala račianska nemecká národnostná menšina
a Nemecký vinohradnícky spolok. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1942 (80 rokov) </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">26.
apríla – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Hasičský zbor v Račištorfe
dostal prvú motorovú striekačku</b>; stála 73 000 Ks. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1947 (75 rokov) – Posviacka novej hasičskej
zástavy</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1967 (55 rokov)</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V Rači sa konalo prvé celomestské
vinobranie. </b>Zúčastnila sa<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>na ňom
stranícka delegácia na čele s Alexandrom Dubčekom. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1972 (50 rokov) 2. septembra – Na Černockého ulici
bol slávnostne otvorený nový futbalový štadión</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">.
Štadión s hracou i tréningovou plochou je domovským stánkom futbalového oddielu
FK Rača.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1992 (30 rokov) – Socha sv. Floriána bola po
reštaurovaní osadená na mieste, </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">kde bol ukončený ničivý
požiar v roku 1732. Sochu z 18. stor. odstránili v 50. rokoch 20.
storočia. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 1997 (25 rokov) – Prestavba a rozšírenie
budovy novej pošty</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 2002 (20 rokov) 13. júla – Prvú (primičnú) omšu slúžil
novokňaz Martin Jarábek</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">. Primície sa v Rači
opätovne konali po viac ako 50 rokoch. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 2002 (20 rokov) 10. novembra – Na cintoríne bola požehnaná
urnová stena.</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> Postavenie urnovej steny si
vyžiadal nedostatok hrobov na cintoríne. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 2002 (20 rokov) 26. októbra – Otvorenie Národného
štadióna pozemného hokeja Pavla Rosu</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">, pomenovaného po
dlhoročnom pracovníkovi, vedúcom a trénerovi strieborného reprezentačného
družstva ČSFR žien na moskovskej olympiáde v roku 1980. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Rok 2007 (15 rokov) 18. marca – Začiatok výstavby
kostola v Krasňanoch. </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Požehnaním pozemku sa
začalo s výstavbou kostola, ktorý bol dokončený v r. 2009
a posvätený ako katedrála sv. Šebastiána. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">VÝROČIA OSOBNOSTÍ</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">:</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Mária
Jozefína Eva Františka Pavlína, </span></b><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">grófka
z Hohenfelsu</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;"> </span><b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">(225 rokov od úmrtia)
– V máji 1797 zomrela </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">v</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">dova po osobitnom legátovi rakúskeho cisára. Do Rače sa
uchýlila po vyhnaní z Francúzska. Epitafná doska sa nachádza na severnej
stene farského kostola.</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Adam Hájek</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(165 rokov od odchodu z Rače)</b> – Farár katolíckej farnosti, ktorý
pôsobil v Rači 43 rokov. V r. 1857 odišiel za kanonika do Dómu sv.
Martina. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">František Víťazoslav Sasinek</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(165 rokov od pôsobenia v Rači)</b> – Významný
katolícky kňaz, publicista a historik. Farnosť viedol po odchode Adama Hájka.</span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Gustáv Polevkovič</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(160 rokov od nástupu na evanjelickú faru)</b>
– Evanjelický kňaz pôsobil v Rači 38 rokov. Do Rače nastúpil </span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-themecolor: text1;">9.
februára 1862</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">. Písomne spracoval históriu
evanjelickej cirkvi v Rači. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Jakub Fekete (125 rokov od narodenia) </span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">– Katolícky kňaz, račiansky rodák, ktorý pôsobil vo
viacerých farnostiach. Z jeho iniciatívy bol postavený kostol
v Rastislaviciach. Narodil sa 7. apríla 1897. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt;"><b>Ľudovít
Havlovič (95 rokov od narodenia)</b> – Laický historik, fotograf, publicista a lektor.
Bol dlhoročným členom MO Matice slovenskej, jedným zo zakladateľov Račianskej pamätnej izby,
propagátorom myšlienky vzniku etnografického miestneho múzea a autorom publikácie Rača:
Z dejín a pamiatok. Narodil sa 2. júna 1927 v Rači. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">Páter Ján Mária Polakovič</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">,
rodák z Rače<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> (95 rokov od nástupu
do Marianky) – </b>Ako predstavený slovenskej provincie rehole Tešiteľov z Getseman
prevzal správu mariánskeho pútnického miesta. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;">František Kubu</span></b><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(90 rokov od úmrtia)</b> – Legendárny </span><span lang="SK" style="background: white; color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-themecolor: text1;">učiteľ, správca školy,
organista</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> a významný kultúrny
a osvetový činiteľ</span><span lang="SK" style="background: white; color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-themecolor: text1;">, predseda
v spolkoch Orol a Dobrovoľný hasičský spolok. V Rači pôsobil 40
rokov. Zomrel 25. januára 1932. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="background: white; color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"><div class="separator" style="clear: both; font-style: italic; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjcxu6WbTdvfwr6IPvVeXnk0bgAIhjfOJe-tdyQ-pnKGvur0FpVvdzTlD-oD4Z2t2ZG6kTv9TKJiB1rvY5r_pl8ycIfzB3HVvMrjRdU8Nuj8AYjc80MQ8BCZrKkpwKlRoCi9VSgmXiL1ZsuTd_0cRLQpd8Dy7RmOhD4hWWpU6N2Gl6tRo6G0pTErqXT=s1024" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="686" data-original-width="1024" height="268" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjcxu6WbTdvfwr6IPvVeXnk0bgAIhjfOJe-tdyQ-pnKGvur0FpVvdzTlD-oD4Z2t2ZG6kTv9TKJiB1rvY5r_pl8ycIfzB3HVvMrjRdU8Nuj8AYjc80MQ8BCZrKkpwKlRoCi9VSgmXiL1ZsuTd_0cRLQpd8Dy7RmOhD4hWWpU6N2Gl6tRo6G0pTErqXT=w400-h268" width="400" /><br />František Kubu so žiakmi</a></div><br />Vojtech Rudroff</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK; mso-themecolor: text1;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(80 rokov od úmrtia)</b> – Významný k</span><span lang="SK" style="background: white; color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-themecolor: text1;">atolícky kňaz, národovec a bojovník
za slovenskú samostatnosť, priekopník <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">modernej pastorácie a okresný školský dekan. V Rači pôsobil 33
rokov. Zomrel 23. januára 1942 a je pochovaný na tunajšom cintoríne.</span></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="background: white; color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-bidi-font-weight: bold; mso-themecolor: text1;"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";"><div class="separator" style="clear: both; font-style: italic; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjlcYq58h6IwpjItC-fLhkg-Ek4aha7AFqEfg8SGa-T-InsXgFi8vLnWvq8n-NorSSliTafKu-v0GtETihElQt1DFUmiXf4cT-GIC99HpNmZ1UfW1kLnlG9OVrMoJB-LbDuaFXeEJ14j3BFWGiCAnEI_ZjHjZCwfU2Vx76qdTQ_wSlAvvBP5s3erlwX=s1024" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="704" data-original-width="1024" height="275" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEjlcYq58h6IwpjItC-fLhkg-Ek4aha7AFqEfg8SGa-T-InsXgFi8vLnWvq8n-NorSSliTafKu-v0GtETihElQt1DFUmiXf4cT-GIC99HpNmZ1UfW1kLnlG9OVrMoJB-LbDuaFXeEJ14j3BFWGiCAnEI_ZjHjZCwfU2Vx76qdTQ_wSlAvvBP5s3erlwX=w400-h275" width="400" /><br />Vojtech Rudroff s mladými kňazmi Račanmi, 1939</a></div><br />Jozef Strelka (125 rokov od narodenia) – </span><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";">Významný šľachtiteľ a ovocinár,
priekopník ovocinárstva v Rači. Je po ňom pomenovaná ulica. Narodil sa 19.
marca 1897.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"></b></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";"><o:p> </o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">Zostavila <b>Mária Hatalová</b></span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";">január 2022</span><span lang="SK" style="color: black; font-size: 13.5pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";"><o:p> </o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="margin-bottom: 6pt; text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">Zdroje:</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span lang="SK" style="font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman";"></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
1. Rača – Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič, 2017
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
2. Dejiny Bratislavy, kolektív autorov, Obzor Bratislava, 1978
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
3. Račiansky výber, mesačník MČ Rača - ročníky 2002, 2007, 2012
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
4. Katolícke noviny, ročník 1992
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
5. Katolícky súčasník, mesačník R-k farnosti, ročník 2007
</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span lang="SK" style="color: black; font-size: 12pt; mso-bidi-font-family: "Times New Roman"; mso-color-alt: windowtext; mso-fareast-font-family: "Times New Roman"; mso-fareast-language: SK;">
6. TJ Lokomotíva Rača – 1925-1975
</span></div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-74202856901059502002022-01-26T13:00:00.003+01:002022-01-27T10:02:44.930+01:00ROZLÚČKA S MÁRIOU HAVLOVIČOVOU<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 14pt; font-weight: bold; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Ctená smútiaca rodina, <br />
vážené smútočné zhromaždenie!
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgNm70maYwLz6_gZ2LjARNRKAqnQEaN4N-uzwOXX4E5nD1jCWtn_-pzzWs2SXW77kupWKnuxgZMUjv6tKHCsuFu3nYfKMOqZ96yGVkybzmEMApcfFMqjAiFkx-qEezSpXKymwpgtEyeRAqF-ZZC6QxWh3INtEt7BtKp32xOru8UfxTC3VoSMUGNbIBZ=s380" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.5em;"><img border="0" data-original-height="380" data-original-width="346" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/a/AVvXsEgNm70maYwLz6_gZ2LjARNRKAqnQEaN4N-uzwOXX4E5nD1jCWtn_-pzzWs2SXW77kupWKnuxgZMUjv6tKHCsuFu3nYfKMOqZ96yGVkybzmEMApcfFMqjAiFkx-qEezSpXKymwpgtEyeRAqF-ZZC6QxWh3INtEt7BtKp32xOru8UfxTC3VoSMUGNbIBZ=w182-h200" width="182" /></a></div>
Na úvod dnešnej rozlúčky s našou drahou Máriou Havlovičovou by som rada predniesla zopár viet o živote zosnulej, ako som ju aj ja poznala a ktoré mi pomohli zostaviť jej rodina, ale aj spoloční priatelia manželov Havlovičových.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;"><b>
Mária Havlovičová, rod. Riglerová</b> sa narodila 22. decembra 1933 Anne Riglerovej, rod. Feketovej a Pavlovi Riglerovi ako prvorodené dieťa. Až neskôr sa v rodine narodil brat Ivan. Vyrastala v domčeku, ktorý stál vysoko nad obcou a do školy dochádzala zo značnej vzdialenosti. Mala školu rada, dobre sa učila a často sa vo svojich spomienkach s vďakou vracala k svojej triednej učiteľke pani Holčíkovej.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Po absolvovaní základnej školy v Rači navštevovala Gymnázium na Dunajskej ulici. Račianski stredoškoláci chodievali v tom čase do škôl v Bratislave vlakom, za čo ich spolužiaci nazývali „vlakármi“ a možno im aj trochu závideli ich veselú družnosť. Na študentské časy i príbehy z cesty vlakom si Marienka rada spomínala a rozprávala o nich svojim potomkom. Po ukončení školy nastúpila do práce v podniku Agrotechna v Rači a tomuto podniku ostala verná po celý svoj profesijný život.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;"><b>
16. septembra 1954 sa vydala za Ľudovíta Havloviča</b>, s ktorým prežili spolu krásnych 67 spoločných, oddaných rokov. Z manželstva sa narodili 3 deti – Ľudovít, Mária a Roman. Venovali sa im s láskou a pochopením, viedli ich kroky v úcte k životu, práci aj viere. Tešili sa z ich úspechov, podporovali ich pri vstupe do života dospelých, ale snažili sa stáť pri nich aj v zložitých krízových situáciách. Veľmi sa neskôr tešili, keď sa rodina rozrastala o vnúčatá – Radovana, Lenku a Romanku a ešte neskôr s otvoreným srdcom a náručím vítali pravnúčatká – Karolínku, Haničku, Laurinku, Adamka, Jakubka i najmladšieho Riška. Spoločný domov, ktorý si počas svojich životov utvorili, bol plný lásky a porozumenia, ale aj spätý s prácou, otvorený dobrým susedským vzťahom, záujmu o dianie v obci aj v širšej spoločnosti.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Mama Mária/Maruška, ako ju jej manžel volal, mala veľmi rada ľudí a živo sa zaujímala o starosti a osudy svojich susedov, či známych. Mala pre každého vždy otvorené srdce a nešetrila radami. Bola ochotná pomôcť aj sa zasadiť, ak sa niekde diala krivda, či nespravodlivosť. Na pracovisku si ju vážili pre jej dochvíľnosť a spoľahlivosť, ale aj pre empatiu a srdečnosť, ktorú okolo seba šírila. Jej dni boli vyplnené prácou, lebo popri zamestnaní bolo treba viesť nielen domácnosť, ale postíhať spolu s manželom aj práce v záhrade či vinohrade. Množstvo kvetov, ktoré rástli a kvitli pri ich dome, svedčili o ich starostlivých rukách.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Veľmi rada čítala knihy a lúštila krížovky. Venovala sa tiež ručným prácam a bola výbornou kuchárkou. Kým vládala, rada pracovala v záhradke, či vo vinohrade a plodmi zo svojej úrody obdarovávala nielen svojich príbuzných, ale i priateľov a známych. Bola veľkou oporou svojmu manželovi, aj vtedy, keď jej pre svoje široko rozvetvené aktivity nemohol byť stále na blízku. Vedela pochopiť a tolerovať jeho aktivity, keď naplno spolupracoval s račianskymi ochotníkmi a viedol krúžok mladých fotoamatérov, keď sa zasadzoval o založenie Račianskej pamätnej izby a potom neustále rozširoval jej expozíciu. Živo sa zaujímala o všetko, čo sa manželovi z histórie Rače podarilo vypátrať, rada sa zúčastňovala na rozhovoroch a odborných diskusiách o nej. Svojou výbornou znalosťou mnohých životných príbehov Račanov často pomohla manželovi doplniť autentické udalosti z minulosti našej mestskej časti. Vytvárala mu v domácnosti žičlivé zázemie pre jeho študijné aj publicistické aktivity. Sama bola vydavateľkou jeho poslednej obnovenej publikácie o histórii a pamiatkach Rače. Podporovala jeho aktivity najprv v Miestnom odbore Matice slovenskej a v kultúrnej komisii pri MÚ, neskôr v občianskom združení i na blogu Račan, prednáškové aktivity pre račiansku Senior akadémiu a ostatné tri roky v Račianskom muzeálnom spolku. Úprimne sa tešila z publikácií, ktoré sa o histórii Rače v ostatných rokoch podarilo vydať.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;">
Svojmu milovanému manželovi bola veľkou oporou aj pri jeho viacročných zdravotných problémoch, ktoré vyžadovali špeciálnu starostlivosť. Obetavo sa oňho starala, ale ho aj podporovala svojím neutíchajúcim optimizmom a životnou energiou. Sama veľmi statočne niesla vlastné zdravotné problémy, ktoré sa s pribúdajúcim vekom hlásili čoraz viac. S bôľom, ale vyrovnane, s láskou a vierou v srdci odprevadila ani nie pred rokom na poslednej ceste svojho manžela.</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;"><b>
Cesta jej života sa tíško uzavrela 18. januára večer.
</b></div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 16pt; text-align: justify;">
Dnes sa s ňou s hlbokou úctou a vďakou lúčia nielen jej deti Mária a Roman s rodinami, vnúčatá a pravnúčatá, ale i široko rozvetvená rodina, susedia, priatelia, známi. Všetkým, ktorí ju mali radi a vážili si ju, ostane v srdci jej milý obraz a odkaz statočne prežitého plnohodnotného života.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: justify;"><b>
Nech je jej náš Pán milostivý</b> a nech ju čoskoro príjme k sebe do večnej slávy.<br />
Nech jej telo odpočíva v pokoji po boku jej manžela.
</div>
<div style="font-family: Arial, sans-serif; font-size: 12pt; padding-bottom: 8pt; text-align: right;">
<b>Mária Hatalová</b><br />
</div>
<br />
<br />
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-30674406016641355492021-01-31T15:00:00.003+01:002022-01-31T10:00:36.908+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2021<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: center;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kalendárium
historických výročí pre rok 2021</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1296 (725 rokov) Najstaršia známa písomná zmienka o pestovaní viniča
v Rači.</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Svedectvo bratislavskej kapituly o riešení sporov
medzi račianskymi zemanmi, mešťanmi a hosťami z Bratislavy
o platení dávok z vinohradov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1306 (715 rokov) Postavenie
veže farského kostola.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Prvá písomná zmienka o kostole pochádza až z r.
1390.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1616 (405 rokov) Vzbura poddaných devínskeho panstva.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Devínski poddaní, ku ktorým sa pripojili poddaní z Rače,
sa vzbúrili proti majiteľovi panstva Jánovi Keglevičovi pod vplyvom
neznesiteľného útlaku a žiadali znížiť poddanské robotné povinnosti
a dávky. Zlepšenie však nenastalo.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1666 (355 rokov) Zmluva s Pálffyovcami o urbárskych povinnostiach.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">1. januára Račania <a name="_Hlk62993823">podpísali zmluvu s Pálffyovcami o urbárskych
povinnostiach </a>a platbách. </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Podľa zmluvy mohli
račianski vinohradníci jednotlivé dávky a roboty určené urbárom vyplácať
aj v peniazoch a nemuseli pracovať na panských majetkoch.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1711</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> (<b>310 rokov) </b><b>Morová epidémia obišla Raču a susedné obce</b>.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri rozsiahlej morovej epidémii v r. 1711-1712 v okolí
Bratislavy, obce Rača, Vajnory a Svätý Jur zostali ušetrené väčších obetí.
Na znak vďaky podľa „večitého sľubu“ sa každoročne okolo sviatku Nanebovzatia
Panny Márie koná ďakovná púť veriacich k Pustému kostolíku.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1721 (300 rokov)</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> <b>Socha sv.
Floriána ochrancu pred požiarmi
a patróna hasičov.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Socha bola postavená pred
Mizeráckou kúriou.</span><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> </span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Dnes
sa nachádza na ul. Pri vinohradoch pred domom č. 77.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieDPNVnX_kiR7LjhL-SrhqQiA96LyifUo6sBfQHlXnvgQaZ7F8VuSj2tNdeLTbicBSbUghpFfP6j6znAeDgrKYaNCiRCoGxMb2ZpwPkVI4l7DFfz8GXd-HtIPz7uSvs3aQJdyhtk6yNNE/s1467/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="134" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEieDPNVnX_kiR7LjhL-SrhqQiA96LyifUo6sBfQHlXnvgQaZ7F8VuSj2tNdeLTbicBSbUghpFfP6j6znAeDgrKYaNCiRCoGxMb2ZpwPkVI4l7DFfz8GXd-HtIPz7uSvs3aQJdyhtk6yNNE/w200-h134/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="200" /></a></div><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1756 (265 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kaplnku pri Koloničovej kúrii.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Grófka Terézia Erdödyová darovala kaplnku r. k. cirkvi.
Na mieste kaplnky bol v roku 1937 postavený terajší objekt nového Obecného
domu. V r. 1956 (<b>65 rokov)</b> bola v budove
zriadená pôrodnica, ktorá tu pôsobila viac ako 10 rokov. Dnes je v budove
sídlo starostu mestskej časti a sídli tu aj pamätná izba s názvom
„Račianska izba“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1816 (205 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kríž „Pri Leitbrúne“.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Kríž bol postavený v časti Štrajcle (dnešná Stupavská).
Stál pri starej pútnickej ceste do Marianky. Kríž bol obnovený v r. 2018.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1826 (195 rokov) </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Škola pri farskom kostole</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Samostatná murovaná
škola bola jednotriedka s bytom učiteľa, ktorý bol zároveň organistom,
zvonárom i kostolníkom. Objekt stál v priestore dnešného parčíku pri
farskom kostole, v roku 1969 bol zbúraný.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1831 (190 rokov) V Rači vypukla epidémia
tzv. Ázijskej cholery.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Od<b> </b></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">23. augusta
do 27. septembra zomrelo 170 obyvateľov. Rača mala vtedy 2019 obyvateľov.
Gróf Pálffy prizval na svoje náklady doktora z Viedne, ale zastaviť nákazu
sa nepodarilo.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1841 (180 rokov) Do farského kostola bol
zakúpený nový organ.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Organ postavila firma p. Fazekaša z Prešporka za
1500 zlatých. Polovicu nákladov hradila obec.<b></b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1856 (165 rokov) Na fare vypukol veľký
požiar.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri požiari vyhorela budova fary, okrem dvoch izieb na
ulicu i hospodárske budovy. Pri oprave po požiari bola pristavaná „kaplánka“
(byt kaplána) a tretia izba na ulicu.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1856 (165 rokov) V Zichyho kúrii bola
zriadená škola.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu kúrie na dnešnej
Alstrovej ul. 171 zakúpila cirkev<b> </b>na školské účely. Spravovali ju sestry
Božieho milosrdenstva, ktorých erb je dodnes na budove.</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> Dnes
je budova sídlom Komisie pre mládež Bratislavskej arcidiecézy s názvom
„Vinica“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1861 (160 rokov) Na Dolnom konci vypukol
požiar, pri ktorom zhorelo </span></b><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">152
domov</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Vtedajší p. farár Bachta zorganizoval pre poškodené
rodiny finančné zbierky. Vyzbieralo a rozdalo sa 3000 zlatých.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1871 (150 rokov) Tragická smrť Floriána
Brichtu – postavenie pomníka (Brichtov kríž).</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Pri zvážaní dreva z hôr
</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">31.mája 1871 voz
s koňmi usmrtil furmana Floriána Brichtu. Na mieste tragédie bol postavený
murovaný pomník s krížom a nápisom.<b></b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1896 (125 rokov) Do presbytéria farského
kostola bolo osadených 5 farebných vitrážových okien.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Jednotlivé okná boli
financované donorskými darmi jednotlivých rodín, miestneho farára
a farnosti. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1916 (105 rokov) Dva zvony z farského
kostola boli zrekvirované na vojnové účely.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">(jeden o</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> váhe
702 kg a druhý o váhe 437 kg). Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes,
boli zakúpené v roku 1923.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1926 (95 rokov) Začiatok výstavby rodinných domov v časti Pozotória</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Po Mrázovej kolónii to bola druhá časť domov,
postavených na bývalých lúkach v časti na sever od železničnej trate.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1926 (95 rokov) 31. októbra</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> <b>sa začala písať</b> <b>pamätná
obecná kniha</b>. V úvodnej časti obsahovala popis histórie Rače. Kniha sa žiaľ
„stratila“. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1931 (90 rokov) Slávnostné otvorenie
novopostavenej Rímsko-katolíckej školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu školy podľa projektu
Milana M. Harminca na rohu dnešných ulíc Detvianska a Čachtická </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">30.
augusta 1931 posvätil trnavský generálny vikár vdp. Karol Nečesálek.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1931 (90 rokov) V starej škole</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"> (Zichyho kúria na
dnešnej Alstrovej ul. 171) <b>bola
zriadená štátna meštianska škola.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1931 (90 rokov) Postavenie novej evanjelickej školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Školu postavila evanjelická cirkevná obec vo dvore
objektu staršej školy na dnešnej Alstrovej ul. č.153 (dnes hotel
a reštaurácia BIVIO).</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1936 (85 rokov) - Slávnostná posviacka hlavnej zástavy spolku vojenských
vyslúžilcov</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Zástava z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme
a postavami patrónov Rače sv. Filipom a Jakubom je dodnes majetkom
Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika v Rači.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1941 (80 rokov) Otvorenie budovy Katolíckeho
kultúrneho domu Andreja Hlinku.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Budovu 14. septembra 1941
slávnostne posvätil farár Vojtech Rudroff </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">za prítomnosti
vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného veliteľstva
Hlinkovej gardy O. Kubalu. V budove neskôr sídlilo kino Nádej, dnes ho využíva
Spoločnosť Villa Vino Rača.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1941 (80 rokov) Tragická smrť poľovníka Viktora
Haluzického.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Poľovníka, ktorý poľoval na
sluky, zastrelil v časti Široké kamene (na Zálistku) </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">5. apríla
1941 pytliak Pišta Skala. Na pamiatku tejto udalosti členovia L.O.S. Bratislava
postavili na mieste tragédie pamätník „Haluzického pomník“. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1946 (75 rokov) Rača sa stala súčasťou „Veľkej Bratislavy“.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa 21. 12.
1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí, medzi nimi aj
Rača. Pričlenením k Bratislave sa zmenil názov bývalej samostatnej obce
z Račištorf na Rača.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1951 (70 rokov) Postavenie sídliska Krasňany.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Do novopostaveného sídliska
sa v decembri 1951 nasťahovali prví obyvatelia. </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Obytný
súbor Krasňany v prvej etape<b> </b></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-themecolor: text1;">tvorilo 41 obytných domov a šesť objektov základnej
občianskej vybavenosti s tromi dopravnými komunikáciami podľa projektov Kamila
Grossa, Emanuela Hrušku a Jána Svetlíka.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1956 (65 rokov) Do prevádzky bola uvedená
novopostavená budova Pošty na Čachtickej ulici.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Poštový úrad dovtedy
vykonával svoje služby v budove rodinného domu na </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Detvianskej
ul. č. 7.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1961 (60 rokov) Začala sa výstavba sídliska Experimentálka</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">V rokoch 1961-1962 bolo podľa návrhov architektov
Svetka, Krukovskej, Viciana, Paluša postavených 247 bytov.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Začiatok pravidelnej premávky električiek do Rače 1. januára
1966.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Električky končili na Čachtickej ulici a obracali
sa na trianglovom obratisku tesne za križovatkou s Detvianskou ulicou.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Tragická nehoda bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec
nad Račou.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Pri nehode 24. 11. 1966 zahynulo všetkých 82 osôb nachádzajúcich
sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r. 2010 odhalená pamätná tabuľa s
krížom. K pamätníku dnes vedie značená turistická cesta.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1966 (55 rokov) Vznik šachového oddielu TJ Krasňany.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Šachisti sa stretávali v priestoroch reštaurácie
Družba. Predsedom bol Ladislav Sopko a prvým kapitánom Ing. Juraj Lipták.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1971 (50 rokov) Začiatok výstavby sídliska Komisárky</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na sídlisku bolo v rokoch 1971 - 1976 postavených 1392
bytov. Sídlisko bolo postavené bez použitia panelovej technológie.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1971 (50 rokov) Otvorenie Základnej deväťročnej
školy na Hubeného ul. 25.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Do novopostavenej školy po
prvý krát vstúpili žiaci a učitelia 22. februára 1971.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok
1976 (45 rokov) Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od
Alexandra Trizuljaka</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Plastika je zhotovená z eloxovaného hliníka. Výška
plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou podľa
vtedajšieho pohľadu „reflektuje búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor.,
rokov intenzívneho kozmického výskumu“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Na
Peknej ceste v Krasňanoch v parčíku v rovnakom roku inštalovali fontánu Vlna.</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je
osadený kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu
navrhol akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1991 (30 rokov) Otvorenie Cirkevnej základnej
školy.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Škola bola zriadená
v pôsobnosti Inštitútu školských bratov </span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Jána de La Salle v budove dovtedajšej ZDŠ na Detvianskej
ulici.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 1991 (30 rokov) Začiatok rekonštrukcie Kostola
Panny Márie pomocnice kresťanov na cintoríne</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Rekonštrukcia podľa návrhu
architekta D. Bereca za spolupráce architektov M. Bašu a B. Polomovej
sa realizovala v rokoch 1991-1996. Kostol 23. mája 1996 slávnostne
posvätil arcibiskup Ján Sokol, metropolita bratislavsko-trnavskej diecézy.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2001 (20 rokov) Rača nadviazala partnerskú
spoluprácu s rakúskym mestečkom Gols.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">V uvedenom roku sa
uskutočnilo podpísanie spolupráce a dohodol sa jej program na najbližšie
obdobie.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2001 (20 rokov) V suteréne obecného domu bola
zrekonštruovaná pivnica.</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Slávnostne bola otvorená 17.
11. 2001, kedy sa Rača pripojila k projektu „Deň otvorených pivníc
malokarpatskej vinnej cesty“.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Rok 2006 (15 rokov)</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"> <b>Začala sa rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava – Rača.</b></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Projekt v rámci výstavby
tzv. V. koridoru obsahoval prestavbu staničnej budovy, koľajiska
i nástupišťa, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup
s výťahom. Pôvodná staničná budova v Rači patrila medzi najstaršie stanice
na Slovensku. </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">VÝROČIA
OSOBNOSTÍ</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Ján Pospich (175 rokov od úmrtia) </span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Bol prvým evanjelickým
kňazom po osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (do r. 1834 podliehala
pod bratislavskú evanjelickú obec). Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o
to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku
1835. Bol prvým evanjelickým kňazom v novopostavenom kostole. V Rači pôsobil do
svojej smrti v roku 1846.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Móric Alster (160 rokov od príchodu do Rače)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Významný katolícky kňaz,
národovec, spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a
propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a cestovateľ.
Do Rače nastúpil 25. novembra 1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i
farárske miesta. V Rači pôsobil až do svojej smrti 7. 10. 1894. Je pochovaný na
račianskom cintoríne. Dnes je po ňom pomenovaná ulica, na ktorej sa nachádza
kostol a fara, kde pôsobil.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Stanislav Xaver Čík (105 rokov od narodenia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Významný kňaz, pedagóg,
novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej emigrácie páter
Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa narodil sa 2.
februára 1916 v Rači. Po internovaní v r. 1950 sa mu podarilo ujsť do Ríma,
kde sa venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Je
autorom prvej monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Ignác Schnitzer (100 rokov od úmrtia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Rakúsky spisovateľ, novinár,
prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml. Cigánsky
barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti a Viedni, kde aj
18. júna 1921 zomrel.</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Archangel (Viktor) Wild (100 rokov od narodenia a 25
rokov od úmrtia)</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">12. júla 1921 sa v Rači
narodil páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín. Po roku 1950 bol internovaný a
neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa dostal až po dubčekovskej jari.
Pôsobil aj na Morave. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku –
Grinave. Napomáhal tajnej formácii mládeže v 70-80-ych rokoch. Zomrel v r. 1996
v Pezinku, </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p> </o:p></span></div>
<div align="right" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Zostavila
</span><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Mária Hatalová</span></b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div align="right" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; mso-bidi-font-weight: bold;">január
2021</span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><b><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">Zdroje:</span></b></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">1. </span><span style="color: black; mso-color-alt: windowtext;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html" target="_blank"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt; text-decoration: none; text-underline: none;">Rača –
Z dejín a pamiatok obce</span></a></span><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">, Ľudovít Havlovič</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">2. Rača,
Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969 </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">3. Farský
vestník, ročník </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">4. mesačník
MČ Rača: Račiansky výber </span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">5. mesačník
R. k. farnosti Rača: Katolícky súčasník</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">6. dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;">7. Wikipédia</span></div>
<div style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: black; font-family: "Times New Roman",serif; font-size: 12pt;"><o:p> </o:p></span></div>račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-76132097135222748492020-01-07T11:00:00.002+01:002022-01-31T10:01:13.716+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2020<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zaujímavé výročia v
roku 2020</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1300 (720 rokov) Záznam
o urovnaní pozemkových sporov</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Listinou zo 6.
11. 1300 Bratislavská kapitula osvedčuje urovnanie majetkových sporov šľachtických
rodov Beňadika a Raču, ako prvých známych majiteľov pozemkov v Rači.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1390 (630 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> P<b>rvá písomná
zmienka o kostole a farárovi v Rači</b> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zápis sa nachádza v popise
bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača pomerne
veľkou osadou, ktorá mala vlastného richtára, kostol musel byť postavený už
skôr, čo potvrdil aj archeologický a pamiatkový výskum. Jeho vznik sa kladie
na začiatok 14.st.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1505 (515 rokov) Potvrdenie vlastníckych
práv Svätojurských grófov</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zápis vo vlastníckej listine, kde sa
spomína ako majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš.</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> Pôvodná osada
patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču, potom
zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14. storočí osídlená nemeckými
kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský richtár a kráľovská
rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa
v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura
a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä
Pálffyovci a Néveryovci.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1580 (440 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Príchod prvého evanjelického kazateľa do
Rače</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUeRnJrQ_PuMhFChlMquGBtyK9Pm_ZHuoqVudJ92uM0IXpmLxQk8wA_Md4yYE10OgwlCcP1ieDB-SR-J_O7ulOgNDcFzjp_q4_N2v6Qk5oYBlf-n0vHVQcWVeI349I7iKtr9QWkANLkcU/s1600/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiUeRnJrQ_PuMhFChlMquGBtyK9Pm_ZHuoqVudJ92uM0IXpmLxQk8wA_Md4yYE10OgwlCcP1ieDB-SR-J_O7ulOgNDcFzjp_q4_N2v6Qk5oYBlf-n0vHVQcWVeI349I7iKtr9QWkANLkcU/s200/Kaplnka.Kolonicova.kuria.jpg" width="200" /></a><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Prvý
evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda
Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590-1606
prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">, kde sa nesmeli
zhromažďovať na bohoslužbách. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa,
ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.</span><br />
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPtulxXefIesZJ5bDs4wYqUbfvmEnybr46IVnisVnls-BTnr8soIzAcY_UaUvawadg9LutIenzlS2bjKVv7_ow7ucJihlfOo_sA6zkYnZ33CPsr8w5F6FJuW0yY51gyEWENOGt30_UYN0/s1600/Raca.Pecatidlo.1603.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1044" data-original-width="950" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjPtulxXefIesZJ5bDs4wYqUbfvmEnybr46IVnisVnls-BTnr8soIzAcY_UaUvawadg9LutIenzlS2bjKVv7_ow7ucJihlfOo_sA6zkYnZ33CPsr8w5F6FJuW0yY51gyEWENOGt30_UYN0/s200/Raca.Pecatidlo.1603.jpg" width="181" /></a></div>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1605 (415 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b>Prvá známa podoba
súčasného erbu Rače</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Otlačok pečatidla
z r. 1605 pre</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">dstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1635 (385 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rodina
palatína Pálffyho z Erdödu<b> </b></span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">získala v r. 1635 do vlastníctva devínske
panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači<b>. </b>Pálffyovský rod
malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKyzqQI3j8LsDbPrAZgpO-tzjV6ljOCHm9Enbo1cESCXphovzMS0EHLyNRrdlBM2mbdSStrZk-rLt24cUj2kp1F8mKU082hNU_znUEFvRLND-ub8lZdvhFfw9Kl6_jtgxDl2rZAWo1WrU/s1600/Raca.Kaplnka.Najsvatejsej.Trojice.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="878" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiKyzqQI3j8LsDbPrAZgpO-tzjV6ljOCHm9Enbo1cESCXphovzMS0EHLyNRrdlBM2mbdSStrZk-rLt24cUj2kp1F8mKU082hNU_znUEFvRLND-ub8lZdvhFfw9Kl6_jtgxDl2rZAWo1WrU/s200/Raca.Kaplnka.Najsvatejsej.Trojice.jpg" width="174" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1730 (290 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vznik kaplnky
Najsvätejšej Trojice na cintoríne</b> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Kaplnka stála na okraji cintorína
pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty,
ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974
postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej kaplnky Najsvätejšej Trojice.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJRoYnanjP2bkzO3kk8IJiOvsH0GBVGj-a4pkE-asV5e9FyYQrdLlNxATmhlXO2gO3VOd37yD30velUMF1Hwt61mRe-21j64oZukADSmLP4yatHQaCtHUhYwhUVgrJGaQaSGDgA9nORxM/s1600/Raca.Fundacna.listina.1780.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="675" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJRoYnanjP2bkzO3kk8IJiOvsH0GBVGj-a4pkE-asV5e9FyYQrdLlNxATmhlXO2gO3VOd37yD30velUMF1Hwt61mRe-21j64oZukADSmLP4yatHQaCtHUhYwhUVgrJGaQaSGDgA9nORxM/s200/Raca.Fundacna.listina.1780.jpg" width="131" /></a><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1780 (240 rokov) Fundačná listina o povinnostiach, týkajúcich sa
zvonenia v obci</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> Listina z 19. augusta 1780 je ukážkou administratívy miestnej samosprávy.
Je napísaná v dobovej slovenčine a je potvrdená podpismi richtára,
notára a prísažných. Na listine je vosková pečať obce s erbom a nápisom
„Sigilis * AC+Račišdorf“, ako aj potvrdenie generálnym vikárom trnavskej
apoštolskej administratúry.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1800 (220 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Postavenie kríža</b> <b>pri farskom kostole</b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> sv. Filipa a Jakuba</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Kríž dali postaviť <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Ján a Klára Andrašovičovci. Pôvodne s</span>tál
pri ceste na úrovni budovy fary. V r. 1939 bol premiestnený na súčasné
miesto pri veži kostola. Kovová ohrada okolo kríža pochádza z r. 1922. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1815 (205 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Postavenie Dolného a Horného červeného
kríža</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Oba kríže boli postavené na pôvodnej
pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r.
2002 rekonštruovaný rodinou Orihelovou. Dolný červený kríž v súčasnej
podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes
obľúbeným výletným miestom. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1835 (185 rokov) Slávnosť vysvätenia
evanjelického kostola na Alstrovej ulici</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického
kostola. </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Stavba kostola v klasicistickom slohu začala po oddelení sa račianskej
evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Základný kameň položili
6. 8. 1834 a celý kostol bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola
bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Pôvodný kostol bol postavený bez veže. Prvým
kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1840 (180 rokov)</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal; text-align: left;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Otvorenie prvého úseku
konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 12pt;">24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na
trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v
Rači.</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 12pt;"> Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou
na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1850 (170 rokov) </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Postavenie dvoch kamenných krížov
označujúcich pôvodné hranice Rače</span></b></div><div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Dva <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">kamenné kríže </span>vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku
obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na
rohu ul. Hybešova, Žitná) a na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri
obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“ . Tento kríž bol po renovácii v r.
2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zavedenie č<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">íslovania domov</span></span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené
až v r. 1850. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1855 (165 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Na vežu farského
kostola</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b>boli zadovážené vežové hodiny</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ6XanfME3I3wMRp5O8PfD6MiJ6VPxGu1ETBkOpI6sUddS8pCYMDIsWEc0J8avtn07d4UleNvmDbiceVJlJ95HCCD54Kh4FemhfSkkw6SVwAPTofjOk0m1reY6E91D4-8W2_oHR-j4WDc/s1600/Raca.Erb.rodu.Zichy.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="714" data-original-width="1024" height="139" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiQ6XanfME3I3wMRp5O8PfD6MiJ6VPxGu1ETBkOpI6sUddS8pCYMDIsWEc0J8avtn07d4UleNvmDbiceVJlJ95HCCD54Kh4FemhfSkkw6SVwAPTofjOk0m1reY6E91D4-8W2_oHR-j4WDc/s200/Raca.Erb.rodu.Zichy.jpg" width="200" /></a></div>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Obec zakúpila
budovu Zichyho kúrie (</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Alstrova č. 171).<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">, ako nové sídlo
pre katolícku školu. </span></span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 12pt;">Budova slúžila do roku 1931 ako ľudová cirkevná škola,
potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali budovu rádové sestry
Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V päťdesiatych
rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 2 triedy novozriadenej
cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuQuBhAjySDuP9GgBEcU6RTXtXrMQKBUJFIrBR6dnFGOHy4UcmH5H3XzThQjzKIQcP0dOJXirIU1toY2lX76Sjiw7jMS0qcZaB3cMWZJUWlT-l8SQSQhrTwHYQ1h0JOFw9vESdForyRs/s1600/Moric-Alster.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuQuBhAjySDuP9GgBEcU6RTXtXrMQKBUJFIrBR6dnFGOHy4UcmH5H3XzThQjzKIQcP0dOJXirIU1toY2lX76Sjiw7jMS0qcZaB3cMWZJUWlT-l8SQSQhrTwHYQ1h0JOFw9vESdForyRs/s200/Moric-Alster.jpg" width="177" /></a><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1870 (150 rokov) Založenie miestneho
Spolku svätého Vojtecha</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Iniciátorom založenia spolku bol kňaz
Móric Alster. Spolok slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej
úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov. </span><br />
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlytwcl-NJJpJx4MCnb4FOLrmD_rtaWxSwcik6gZ6EU5VW3ufJyeSRUgC5UYdmOA5ArQdWtIWHPHrRaxrNS5lyRQvd3t0ItVrqVl1VgSPuvyScxq__ntpiFSXqsHhETMLN8zMy_35Czi4/s1600/Raca.Mirovszky.Jan.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="976" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlytwcl-NJJpJx4MCnb4FOLrmD_rtaWxSwcik6gZ6EU5VW3ufJyeSRUgC5UYdmOA5ArQdWtIWHPHrRaxrNS5lyRQvd3t0ItVrqVl1VgSPuvyScxq__ntpiFSXqsHhETMLN8zMy_35Czi4/s200/Raca.Mirovszky.Jan.jpg" width="121" /></a><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Rok 1875 (145 rokov) Vznikol mládežnícky
cirkevný hudobný spolok</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Mládež pod
vedením učiteľa a organistu Jána Mirovského začala s nácvikom hudobných
skladieb. Pre potreby spolku si vo Viedni zakúpila hudobné nástroje. Finančné
prostriedky poskytol Móric Alster. Prvé vystúpenie sa uskutočnilo na Vianoce
1875.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"></b></span><br />
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1885 (135 rokov) Prvá kniha o Rači</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal
históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má
názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“.
Je to prvá známa kniha o Rači.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1890 (130 rokov) </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Prvá zmienka o divadelných ochotníkoch</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">V Rači pôsobilo od r. 1890 viacero
ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok
slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konali v
sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka).
Hrávali sa hry s náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií
a iných spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej
budove, ktorá stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline.
Od r. 1942 sa predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A.
Hlinku na dnešnom nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené
najmodernejším zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie
divadelné predstavenia a operety rôznych populárnych autorov. Napr. predstavenie
operety Gejzu Dusíka Modrá ruža pripravili račianski ochotníci v úzkej súčinnosti
s umelcami Novej scény, pričom na niekoľkých nácvikoch aj premiére operety
bol prítomný aj samotný autor.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré
patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v roku 1890 fyloxéra
(révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov
v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1905 (115 rokov) Posviacka veže
a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Keďže p</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">ôvodný kostol
z roku 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade
evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu
vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal
dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J.
Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955-1959
a v r. 1985.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1920 (100 rokov) Zmena názvu obce</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Názov obce Račišdorf po prvej svetovej
vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec
pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných
dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z roku 1920.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1925 (95 rokov) Založenie
futbalového klubu ŠK Račištorf</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Klub bol
slávnostne založený 10. 9. 1925.<b> </b></span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Na jeho čele stál notár Václav
Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu
mäsiar Aladár Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti
železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1930 (90 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg091oEyAnCrpmcNLxYfycJw1iq852oI77p5q3WfOh0fYYQEBDpLIxppRPGd6wERdxh3StYb7c8C5tpjc71GNOfPzZ17zJw59Hm3saZjMB5wAxrNO-BKQFGTM7MDwh2r6GNFDwwZ89TR_c/s1600/Raca.Alster.Moric.pamatna.tabula.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em; text-align: center;"><img border="0" data-original-height="669" data-original-width="1024" height="130" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg091oEyAnCrpmcNLxYfycJw1iq852oI77p5q3WfOh0fYYQEBDpLIxppRPGd6wERdxh3StYb7c8C5tpjc71GNOfPzZ17zJw59Hm3saZjMB5wAxrNO-BKQFGTM7MDwh2r6GNFDwwZ89TR_c/s200/Raca.Alster.Moric.pamatna.tabula.jpg" width="200" /></a><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Pamätnú tabuľu na budove
rímskokatolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky
za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku
a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal
sa na jeho mnohých aktivitách. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Bola ustanovená Školská stolica v obci</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Školskú stolicu zvolilo obecné
zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili
Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína
Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka,
Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Do farského kostola pribudla socha sv. Jozefa</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Sochu, ktorá je dnes na pilieri ľavej
strany kostolnej lode daroval ju Dr. Bathány, o ktorom sa vo Farskom vestníku
č. 5. z roku 1931 píše ako o maďarskom kniežati, očnom chirurgovi s vlastnou
nemocnicou v Kittsee. Jeho pacientmi boli aj občania z Rače. Bol dobrodincom
a často liečil aj bez honorára (stačila modlitba Otčenáš). Bol tiež veľkým
ctiteľom sv. Jozefa a z vlastných prostriedkov zakúpil sochu do
kostolov, kde ju ešte nemali. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt; line-height: 115%;">Rok 1935</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt; line-height: 115%;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(85 rokov) </b></span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu</span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Začiatok histórie
stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia
Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj,
neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu. </span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXACn6QkLywbj8HN3bx0WBnaScZunz5YBTY7syJENyRvukf0vxCjVeE0NS8b2jU19HiICnCa-iAKNN2rhSIUknS5PlLZZyGvdEUgYuGFKMMrJmt5DSZMmzO_5_DBpgWIqw1BWJ10sW2fM/s1600/Raca.Kaplnka.v.Kolonicovej.kurii.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="984" data-original-width="1467" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXACn6QkLywbj8HN3bx0WBnaScZunz5YBTY7syJENyRvukf0vxCjVeE0NS8b2jU19HiICnCa-iAKNN2rhSIUknS5PlLZZyGvdEUgYuGFKMMrJmt5DSZMmzO_5_DBpgWIqw1BWJ10sW2fM/s200/Raca.Kaplnka.v.Kolonicovej.kurii.jpg" width="200" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Obec odkúpila </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Erdödyovskú kaplnku na stavbu nového obecného domu</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej
kúrie. Financie získané predajom katolícka cirkev použila na výstavu kostola na
cintoríne.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1945 (75 rokov)</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal; text-align: left;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Bombardovanie Rače</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">26. 3. 1945</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> medzi 13. a 14. hodinou <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača</span>,
časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou.
V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického,
Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované
zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov,
16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Príchod vojsk Červenej
armády do Rače</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> – oslobodenie Rače od Nemcov</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">3. 4. 1945</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">prišla do Rače Červená armáda a Rača bola
oslobodená</span> od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom
chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských
vojakov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zriadenie Národného
výboru v Rači </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">5. 4. 1945 </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">bol na základe reformy verejnej správ zriadený
Národný výbor v Rači v zložení</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">:</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky
farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">za KS – Karol Polakovič, Gustáv
Polakovič, Jakub Sučanský</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">za nestraníkov – Ondrej Ivanič.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Funkcia starostu bola nahradená
predsedom národného výboru.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1970 (50 rokov) Významná úprava
liturgického priestoru v katolíckych kostoloch </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba
i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor</span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">podľa nových liturgických predpisov II.
vatikánskeho koncilu.<b> </b>Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená
„tvárou k ľudu“.</span> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguyleARXqdwMzs50PSYyuOZY7I0OTvooGdvHZcxjDPwlZ7mZl35izs-75HqD9296H2sCuueOCw1zsRAKVlBaiOY6l2oEaK1w_-bRYyFs0LHJ8ghHtFLmAs3Jb_t0D-ApKs6up4bWjPA1A/s1600/Raca.Racianska.izba.1979.2.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1200" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEguyleARXqdwMzs50PSYyuOZY7I0OTvooGdvHZcxjDPwlZ7mZl35izs-75HqD9296H2sCuueOCw1zsRAKVlBaiOY6l2oEaK1w_-bRYyFs0LHJ8ghHtFLmAs3Jb_t0D-ApKs6up4bWjPA1A/s200/Raca.Racianska.izba.1979.2.jpg" width="200" /></a></div>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1975 (45 rokov) </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Otvorenie prvej expozície Račianskej izby</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">13. 4. 1975 </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">bola slávnostne otvorená expozícia </span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">s typickým nábytkom a zbierkou
artefaktov zo starej Rače<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">. Bola
zriadená </span>z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej
v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej
ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela
zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty
prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“
sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1985 (35 rokov) Vznik BMX klubu Rača</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">9. 12. 1985 </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">vznikol BMX klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju
činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross<b>. O</b></span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">d roku 1987 má v tzv.
Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 1990 (30 rokov) Obnovenie funkcie
starostu</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Po reforme verejnej správy v dôsledku
veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov
výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na
Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách <b>bol
za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 2000 (20 rokov)</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b style="background-color: transparent; mso-bidi-font-weight: normal; text-align: left;"><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii</span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 12pt;">7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať
do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko
a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 2005 (15 rokov)</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal; text-align: left;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Reštaurovanie bočných
oltárov vo farskom kostole</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Po rozsiahlej
reštaurácii boli posvätené </span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">biskupom Dominikom Tóthom <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého) vo
farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej<b> </b>ulici<b>.</b></span> Reštaurátorské
práce viedol Mgr. František Šmigrovský. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">4. 6. 2005 Otvorený zberný dvor
v Rači.</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Rok 2010 (10 rokov) Slávnostné otvorenie
obnoveného Nemeckého kultúrneho domu</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená
budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej
obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">OSOBNOSTI</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZmvEz37OUMaw0n9jD0jLqhMU4mN6-fsnh6RGWulb8v34SQsTQwG3r5UWYCdkWjg45OVtS20o5rSY6TcVqWKoLUko03tMoeM9a6ekBLchACtkVlim_o_X01iJOuAfIDcGIzIRLT4hAQOk/s1600/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1006" data-original-width="800" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgZmvEz37OUMaw0n9jD0jLqhMU4mN6-fsnh6RGWulb8v34SQsTQwG3r5UWYCdkWjg45OVtS20o5rSY6TcVqWKoLUko03tMoeM9a6ekBLchACtkVlim_o_X01iJOuAfIDcGIzIRLT4hAQOk/s200/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" width="158" /></a><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">František Víťazoslav Sasinek – 190 rokov od narodenia</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Katolícky kňaz – kapucín, vynikajúci kazateľ, historik, publicista,
národovec, tajomník Matice slovenskej. </span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830
a zomrel 17. 11. 1914.<b> </b>Najplodnejší slovenský historik
2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a
Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech.
Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných
školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše,
príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a
národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal
a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br />
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhtzPpfFoELwAbIVO-GjxkzbfZfMS-K4U_5Sq5E1iI4lWHo5XGK4nuCeceebDGiXUj3LRI3Z4uppeLwD9cqFxZjayYRPDO5ivJz334WfKGOyFG03tW2srA4iCUG6aFjVihbz-T0TfShzI/s1600/Nevery.Vilma.baronka.ml.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1350" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjhtzPpfFoELwAbIVO-GjxkzbfZfMS-K4U_5Sq5E1iI4lWHo5XGK4nuCeceebDGiXUj3LRI3Z4uppeLwD9cqFxZjayYRPDO5ivJz334WfKGOyFG03tW2srA4iCUG6aFjVihbz-T0TfShzI/s200/Nevery.Vilma.baronka.ml.jpg" width="168" /></a><b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Vilma Névery ml. – 165 rokov od úmrtia</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Barónka</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Bola dcérou majiteľov tzv. Pálffyho kúrie. Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia hadom. Je pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne. (Príbeh úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie i utrpenie zároveň“.)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXObg9CRvVYjNBX_-uaVNLj3Al1PlUXnLxDCpmIIZ2QT0TDs8xrMSyRqvZ-Ecb3qi-9bKGB7WC6bgxTsZ1mXlZwXhqSqxr6OwmZLJEuOgNTrUEDV1i_UrEhqzq6Waw3lH49sXhxFm9fJ0/s1600/Raca.Rudroff.Vojtech.s.knazmi.1938.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="704" data-original-width="1024" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjXObg9CRvVYjNBX_-uaVNLj3Al1PlUXnLxDCpmIIZ2QT0TDs8xrMSyRqvZ-Ecb3qi-9bKGB7WC6bgxTsZ1mXlZwXhqSqxr6OwmZLJEuOgNTrUEDV1i_UrEhqzq6Waw3lH49sXhxFm9fJ0/s200/Raca.Rudroff.Vojtech.s.knazmi.1938.jpg" width="200" /></a></div>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span></b>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Vojtech Rudroff – 145 rokov od narodenia </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">K</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">atolícky kňaz, národovec a bojovník za
slovenskú samostatnosť, priekopník <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">modernej
pastorácie a okresný školský dekan</span></span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Narodil sa v Lomnici 10. 4. 1875.</span></div><div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-yrmwVCIsxhiBYDrXg738qpx7-f6D7g3nQ3RiK5cLc6aTCqOvJZpPgdoP4MREjcY_CnBavwBm8356vTcU9hJGi4mbiuWgzNdcJALKLm2E7HcZ93qDruCZROFrRts3ayhiM1zT1tUvkuA/s1600/Raca.Farsky.vestnik.III.1930.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1024" data-original-width="645" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh-yrmwVCIsxhiBYDrXg738qpx7-f6D7g3nQ3RiK5cLc6aTCqOvJZpPgdoP4MREjcY_CnBavwBm8356vTcU9hJGi4mbiuWgzNdcJALKLm2E7HcZ93qDruCZROFrRts3ayhiM1zT1tUvkuA/s200/Raca.Farsky.vestnik.III.1930.jpg" width="125" /></a><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou
významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Zomrel
23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne.
V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku
kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu
Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú
kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský
kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne.
S veľkou láskou sa venoval mládeži, za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9
kňazov. Pre račištorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský
vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete. Počas jeho
pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená
rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny
Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1IBbdBYJIRFEKEY6rza1uy7LRHF2EAWsIn38JORQ5CjMkvNsBtJSHCvhzEdhQIVSfPiiL5PpNwrEmylGugEF_AfTqkoYBzdJqrpylJCZewpn2OWds8N3zkCltMzSceNj90Ms3qRUsp5M/s1600/Raca.Nevery.Vilma.st.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="1600" data-original-width="1098" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh1IBbdBYJIRFEKEY6rza1uy7LRHF2EAWsIn38JORQ5CjMkvNsBtJSHCvhzEdhQIVSfPiiL5PpNwrEmylGugEF_AfTqkoYBzdJqrpylJCZewpn2OWds8N3zkCltMzSceNj90Ms3qRUsp5M/s200/Raca.Nevery.Vilma.st.jpg" width="136" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Vilma Névery st. – 140 rokov od úmrtia</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Barónka, vdova po barónovi Karolovi Néverym.</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zomrela 3. mája 1880. Pre obyvateľkou
Rače bola veľkou dobrodinkou a podporovateľkou viacerých dobročinných
aktivít. Je pochovaná na cintoríne v Rači. Nad jej hrobom je ihlanovitý
pomník: s nápisom „Vdova po barónovi NÉVERY KAROLOVI rodená FRIDES VILMA
barónka zomrela 3. mája 1880. Pokoj prachu jej!“ Názvom Barónka sa dodnes
označuje dom , v ktorom žila, ulica i sídlisko.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br />
<br /><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">František Kubu</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">– 135 rokov od nástupu do funkcie </b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Vynikajúci učiteľ a organista</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">17. marca 1885 nastúpil na miesto
učiteľa a organistu. Neskôr pôsobil aj ako správca cirkevnej školy.
V Rači pôsobil celých štyridsať rokov. Býval v dome vilového typu s
barokovými prvkami z konca 19. storočia na Alstrovej ulici 46.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">František Kubu ani v dobe silnejúcej
maďarizácie na konci 19. st. nepodľahol tlaku a v škole sa aj napriek vyhrážkam
vyučovalo po slovensky. Počas svojho pôsobenia nacvičil s miestnym
speváckym zborom vianočnú omšu od Jána Jakuba Rybu, ktorá sa na polnočnej omši
vo farskom kostole spievala viac ako 90 rokov.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Karl Otto Schulze </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">– 120 rokov od
príchodu do Rače</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Evanjelický farár</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt; text-align: justify;">Do miestneho zboru prišiel v roku
1900. Za jeho pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili
na nej 3 zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931
postavili novú evanjelickú školu na Alstrovej ulici (dnes zariadenie Bivio),
pretože stará už kapacitne nevyhovovala.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zlata Dônčová </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">– 115 rokov od narodenia a 35 rokov od úmrtia</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<div style="text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Spisovateľka</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> – autorka viacerých historických románov a noviel, veršov pre deti aj životopisného románu Netýkavka sa venovala aj kultúrnej publicistike, literárnej kritike a prekladom umeleckej literatúry z českého jazyka. Narodila sa 2. 8. 1905 v Nitrianskej Strede a zomrela 14. 9. 1985 v Bratislave.</span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">V Rači pôsobila 10 rokov (1942 – 1952) ako učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. Organizovala pre žiakov veľmi pútavé školské výlety, ale aj recitačné súťaže, nacvičovala kultúrne programy. Bola medzi žiakmi obľúbená pre svoj empatický prístup k žiakom, hlboké vedomosti z oboch učebných predmetov a lásku k literatúre.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background-attachment: initial; background-clip: initial; background-image: initial; background-origin: initial; background-position: initial; background-repeat: initial; background-size: initial; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
</div>
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">František Luknár – 110 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia.</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><b>Amatérsky maliar a scénograf</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Narodil sa, tvoril a pracoval
v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z vinohradníckej
rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za maliara písma
u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní strednej
meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU, ktorú však
musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil pracovať na
železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku.</span></div><div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Namaľoval asi 2000 obrazov, ktoré sú
v rôznych súkromných zbierkach. Bol aj realizátorom takmer všetkých scén ochotníckych
divadelných predstavení, ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až
do roku 1942. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Vlastimil Ružička –</span></b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"> <b>95 rokov od narodenia a 35 rokov od
úmrtia</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Významný cyklista a člen víťazného
družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjf9zeg6-OtjbGHKgDW5AJLJL8snLBYKjTdSw7_1P1EwX19L7Pl7z5-fQ2NfOx2xd6hgezwooi8zxnJbX11NrgTE3mjE-Y8FJf_snWC47MC13rVD05giGdqEIymUF8sJcarc_PJFkt72h4/s1600/Raca.Rafo.Krampl.Vlasto.Ruzicka.1953.jpg" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="723" data-original-width="1024" height="140" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjf9zeg6-OtjbGHKgDW5AJLJL8snLBYKjTdSw7_1P1EwX19L7Pl7z5-fQ2NfOx2xd6hgezwooi8zxnJbX11NrgTE3mjE-Y8FJf_snWC47MC13rVD05giGdqEIymUF8sJcarc_PJFkt72h4/s200/Raca.Rafo.Krampl.Vlasto.Ruzicka.1953.jpg" width="200" /></a></div>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Narodil sa 27. 2. 1925 v českej
obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače <b>s</b>a prisťahoval s
mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára.
Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račištorf aj Lokomotívy Rača. Na
ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach,
nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu<b>.</b> Jazdil v drese Práce
Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne,
ba i na motocykloch. Slávu si vybojoval na Pretekoch mieru, kde viackrát
skončil na popredných miestach. </span></div><div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;"><span style="color: #333333;"><br /></span>
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWbgAThkrXDmz4heS2gbuzyKPzAdZXbTxQHIOBsH0NNGq0HjwcKYs-lM7AyBBq4yyr7xNSDWS9xSTybIAA8WEXeE2WGd1BK5vZuEZuqZvOAOloJP_2ynteJOcPmW0jh6HrhQeiUOq_wGY/s1600/Raca.Ruzicka.Vlastimil.pamatna.tabula.jpg" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" data-original-height="800" data-original-width="1200" height="133" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiWbgAThkrXDmz4heS2gbuzyKPzAdZXbTxQHIOBsH0NNGq0HjwcKYs-lM7AyBBq4yyr7xNSDWS9xSTybIAA8WEXeE2WGd1BK5vZuEZuqZvOAOloJP_2ynteJOcPmW0jh6HrhQeiUOq_wGY/s200/Raca.Ruzicka.Vlastimil.pamatna.tabula.jpg" width="200" /></a><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Pamätná tabuľa Vlastimilovi Ružičkovi sa nachádza na
budove na Detvianskej ul.</span><br />
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<br />
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span>
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><br /></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Peter Ševčovič </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">– 85 rokov od
narodenia</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Prozaik, dramatik
a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež </span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;"><span style="color: #333333; font-size: 12pt;">Narodil sa 16. 3. 1935 a zomrel 14. 4. 2006.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Veľkú časť života prežil
v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači.<b> </b>Patril
k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej
poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier,
desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.
Väčšia časť jeho tvorby sa spája aj s históriou Bratislavy.</span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">Zostavila <b>Mária Hatalová </b></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;">december 2019</span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: #333333; font-size: 12pt;"><b>Zdroje:</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">1. </span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;"><a href="https://dobroslava-luknarova.racan.sk/2017/08/Uvitanie-knihy-Raca-Z-dejin-a-pamiatok.html" target="_blank"><span style="color: black; text-decoration: none;">RAČA – Z dejín a pamiatok obce</span></a></span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">, Ľudovít Havlovič 2017</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">2. RAČA, kolektív autorov pod vedením J. Podoláka,
Obzor 1989</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová
a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">4. Farský vestník, ročník 1930</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">5. </span><span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;"><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><span style="color: black; text-decoration: none;">Webová stránka Mestskej časti Rača</span></a></span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">6. Mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">7. Mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">8. Mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1995</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">9. Wikipédia</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="background: white; line-height: normal; margin-bottom: 0cm;">
<span face=""arial" , sans-serif" style="color: black; font-size: 10pt;">10. Dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných
zbierok</span><span face=""arial" , sans-serif" style="font-size: 10pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<br />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-18135134658287481232019-07-31T14:00:00.000+02:002019-07-31T14:33:31.304+02:00Spomienka na Svätú Annu<div class="MsoNormal" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; line-height: normal; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRjgEPuPRtg6cU-dY_3M9OyHjD6poqcR56kfbj_52HIR1TMqxUNbW2_ahDVi_jCcCwjXOpk_DLkmCTzLYLocqrI6DuRZs9ZABhwVObsup1Ewm9OdQ8Df24d5ODKvOq2YGx_yQ4pC25rPQ/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-1_p.f.Sitka.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: .5em;"><img border="0" data-original-height="1500" data-original-width="1000" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiRjgEPuPRtg6cU-dY_3M9OyHjD6poqcR56kfbj_52HIR1TMqxUNbW2_ahDVi_jCcCwjXOpk_DLkmCTzLYLocqrI6DuRZs9ZABhwVObsup1Ewm9OdQ8Df24d5ODKvOq2YGx_yQ4pC25rPQ/s200/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-1_p.f.Sitka.jpg" width="133" /></a>Na
konci júla máme v kalendári pekné meno, ktoré je vraj najrozšírenejším
menom na svete – Annu. V cirkevnom kalendári je tento deň zasvätený
rodičom Panny Márie – sv. Joachimovi a sv. Anne. Úctu sv. Anne ako matke
Panny Márie, patrónke matiek a šťastných manželstiev, prichádzajú vzdať
veriaci do kaplniek na mnohých pútnických miestach. V našej Rači tak
robievame už tradične v deň spomienky na sv. Annu pri kaplnke, ktorá jej
zasvätená a stojí na ulici Pri vinohradoch. Aj v piatok 26. júla
sa pri kaplnke konala modlitbová pobožnosť, ktorú viedol Zdenko Sitka, farár
rímskokatolíckej farnosti. Táto tradícia bola obnovená v deväťdesiatych
rokoch minulého storočia.</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxcq-kgHiNLIUcD6B5m0k_P0D9nCkrF9fqbIhoqIiWyq79CwWqG_ihqWlnhbRzXNlqN4OO-XR6SI6dXHkEVwjWMG4aiSmCuXbAZp-p0V8uWenIo1E-KGPCQo-FzldvQ2NrePSydVkRSZk/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-2.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="700" data-original-width="475" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxcq-kgHiNLIUcD6B5m0k_P0D9nCkrF9fqbIhoqIiWyq79CwWqG_ihqWlnhbRzXNlqN4OO-XR6SI6dXHkEVwjWMG4aiSmCuXbAZp-p0V8uWenIo1E-KGPCQo-FzldvQ2NrePSydVkRSZk/s200/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-2.jpg" width="135" /></a>Kaplnka
stojí na mieste, kde sa v minulosti končila obec a za ňou sa
rozprestieral cintorín. Dátum jej vzniku nie je známy. Kaplnka má peknú kovanú
mrežu a vo vnútornom priestore zaklenutom valenou klenbou sa nachádzajú
sochy sv. Anny a jej dcéry – Panny Márie ako dievčatka. Kaplnka
v tomto roku oslávila 25. výročie obnovy (1994) a odvtedy je vzorne udržiavaná
vďaka starostlivosti rodiny z blízkeho domu.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
V minulosti ku kaplnke chodievali veriaci v procesii nielen na sviatok sv. Anny,
ale aj na sviatok Božieho tela, keď tu bol jeden zo štyroch oltárov. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: justify;">
Na mieste bývalého cintorína nad
kaplnkou vznikla v minulosti časť nazývaná Prešovňa. Dnes ju pripomína
ulica s názvom Lisovňa. Na Prešovni bol umiestnený lis (po račiansky
„preš“) na hrozno. Vinohradníci, ktorí nemali vlastný lis doma, si tu nechali
svoju úrodu hrozna „oprešovať“ a domov si odvážali už len vylisovaný mušt.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjV1Q3mRNnYDcNgiUusp7834R5gA6LmFSHi6WrCE1RD-oRrltegiFd2rN4Rpa4Jy6NVtxxCkON5PVcDe6lYvtEqS78AXhdi_W4QoL9nu34SU6TOdNm5W7vVnYMS2OEHBrkNDbcOvA1sdNU/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjV1Q3mRNnYDcNgiUusp7834R5gA6LmFSHi6WrCE1RD-oRrltegiFd2rN4Rpa4Jy6NVtxxCkON5PVcDe6lYvtEqS78AXhdi_W4QoL9nu34SU6TOdNm5W7vVnYMS2OEHBrkNDbcOvA1sdNU/s320/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-3.jpg" width="320" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibFBTFtjdecC13CICLBZ4AegCJVojpLX9JHY1-KQ3QjNNYyxtWN9s1_mCPBCsTaD5Iz7-RvMofXMJA3pCjpUhVRWUFxXWhxQAEUCo5xWvch3Batd973lTntlm7Kt1bMVHRfpQm_epmx0o/s1600/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1000" data-original-width="1500" height="213" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEibFBTFtjdecC13CICLBZ4AegCJVojpLX9JHY1-KQ3QjNNYyxtWN9s1_mCPBCsTaD5Iz7-RvMofXMJA3pCjpUhVRWUFxXWhxQAEUCo5xWvch3Batd973lTntlm7Kt1bMVHRfpQm_epmx0o/s320/2019-07-26_Kaplnka-sv.Anny-4.jpg" width="320" /></a></div>
<br /></div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: right;">
Mária Hatalová </div>
<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt; text-align: right;">
27. 7. 2019</div>
<br />
<br />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-81595707584827851402018-12-31T21:00:00.001+01:002022-01-31T10:01:30.545+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2019<div style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 11.0pt; letter-spacing: 0.0pt;">
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zaujímavé výročia
v roku 2019<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1309 (710 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prvá známa zmienka
o vinohradníctve na území Rače</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje zemanov Šandorovcov a iných
Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom desať rokov nebude žiadať
„dežmu“<o:p></o:p></i></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1399 (620 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Povolenie na stavbu
šibenice.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom
pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi
Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) postaviť na svojich majetkoch šibenice.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1629 (390 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Navrátenie farského
kostola katolíkom.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V období reformácie, pravdepodobne v roku 1580,
keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po
opätovnom navrátení katolíkom bol kostol opravovaný a zasvätili ho sv.
Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol
Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na
račiansku faru nastúpil 17. júna <st1:metricconverter productid="1629 a" w:st="on">1629
a</st1:metricconverter> pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam
kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1754 (265 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Vo farskom kostole
bola zriadená krypta</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Informácia o krypte vo farskom kostole pochádza zo správy
z kanonickej vizitácie. Bližšia informácia o tom, kto bol v nej
pochovaný, sa nezachovala.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1809 (210
rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Najstarší zachovaný
letopočet v interiéri domu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Dom na Alstrovej č. 123, ktorý
od farskej budovy oddeľuje protipožiarny múr, je jedným z najstarších
domov v Rači. Pod domom sa nachádza klenbová pivnica a na tráme
v prednej izbe je vyrytý zdobený letopočet 1809.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1834 (185 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači – 1. 5.
1834.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Evanjelická cirkevná obec
v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od
bratislavskej evanjelickej obce získala povolenie na stavbu vlastného kostola
(4. 8. 1834).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Položenie
základného kameňa evanjelického kostola – 6. 8. 1834.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Majiteľ panstva Gróf Anton Pálfi vydal povolenie
a odsúhlasil pozemok pre stavbu kostola. Slávnostným položením základného
kameňa sa začalo s jeho stavbou, ktorú dokončili v roku 1835.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1844 (175 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Zasvätenie farského
kostola sv. Filipovi a Jakubovi – 1. mája 1844.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv.
Filipovi a Jakubovi sa konala podľa starého cirkevného kalendára, kedy sa
tento sviatok slávil 1. mája. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený
aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa
a Jakuba 3. mája. Sviatok patrónov kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Postavenie kríža <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Pod Rinzlami</i> a založenie <i style="mso-bidi-font-style: normal;">fundácie</i> na jeho údržbu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Prícestný kríž označujúci začiatok obce. Kedysi stál pod vinicami
nazývaným Rinzle. Dnes sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa
na rohu Žitnej a Hybešovej ulice, predtým záhrady pri rodinnom dome
záhradníka Krutila. Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu
venovala finančný dar.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1849 (170 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prísaha
dobrovoľníckeho zboru.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých
jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849
presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na
mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni
1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M.
Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Epidémia cholery v
Rači</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo
v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1869 (150 rokov) </span></b><br />
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zriadenie
katolíckej školskej stolice.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V zmysle
vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská
stolica, Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1874 (145 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> </span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Sprevádzkovanie
železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. </b></span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Železničnú spojku
vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej
železnice a Uhorskej centrálnej. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť
s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú
železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné
otvorenie sa uskutočnilo <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1. februára
1874.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1889</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> (<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">130 rokov)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnostné posvätenie
zrekonštruovaného farského kostola.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z podnetu a nasadením farára Mórica Alstra
prebehla rozsiahla rekonštrukcia kostola. Tento mimoriadne aktívy kňaz už od
svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval.
Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a
prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o <st1:metricconverter productid="8 m" w:st="on">8 m</st1:metricconverter> a zvýšená o <st1:metricconverter productid="1 m" w:st="on">1 m</st1:metricconverter>. Nový chór bol postavený
z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom
čase – za jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">3. novembra 1889 </b>trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Prvá známa zmienka
o divadelných ochotníkoch v Rači.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Divadelné predstavenia sa konávali najprv v
sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov a to: hostinec Peklo, Raj, u
Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do roku 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej
budove“, ktorá stála vo dvore za Zičiho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol
prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu
sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu. Mnohé
predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">1909 (110 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> </span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Založenie Mariánskej kongregácie</b>.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri
obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska
kongregácia <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">8. decembra 1909. </b>Členovia
kongregácie zorganizovali púť farníkov do Mariazellu.<span style="color: black;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1919 (100
rokov) </span></b><br />
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky
v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom
a učiteľom bol Ľudovít Izák.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1939 (80 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Návšteva Dr. Jozefa
Tisa na račianskej fare.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej
vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">26.
januára 1939 </b>faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie Miestneho
odboru Matice slovenskej</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Slávnosť sa konala <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">5.
februára 1939. </b>Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie Družstva pre
stavbu katolíckeho kultúrneho domu –</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">19. marca</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1939.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu
Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael
Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a
Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer,
Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Založenie Nemeckého
vinohradníckeho družstva.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre
občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná
správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre
vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a
spracovania hrozna.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Postavenie
Hasičského domu.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Dom
postavili<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>za 179 248,40 Ks ako
„Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove
s účelovou architektúrou </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: SK;">dominujú široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou
okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu
dekoruje smaltovaný slovenský znak. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pôvodne
sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň
dostala subvenciu 10 000 Ks. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: SK;">Momentálne je v budove sídlo Spolku vyslúžilých
vojakov M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Vysťahovanie
obyvateľov.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Po vzniku 1. Slovenskej republiky v roku 1939 odišlo z Račištorfu
do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa
prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska,
zabraného Maďarmi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1949 (70 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie
Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany
a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako
družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role,
urbariálne pasienky a časť konfiškátov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rozsiahla úprava
cintorína.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha
cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli
vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1954 (65 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Založenie súboru
Račan.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol
z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri
slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách.
Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav
Stovíček.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-pagination: widow-orphan; page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1989</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(30 rokov)</b> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; mso-pagination: widow-orphan; page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Úprava presbytéria farského
kostola a interiéru farskej budovy.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný
stôl, ambona a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž
(dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové
oltáre z roku 1712. Zároveň bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná
farská budova.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1994 (25 rokov)
<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Obnova Kaplnky sv.
Anny.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Kaplnka stojí na konci ul. Pri vinohradoch. V jej
blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou
podporou miestneho úradu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1999</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(20 rokov)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Farská budova dostala
historizujúcu fasádu</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Po ďalšej modernizácii sa opravil krov strechy
a vymenila sa strešná krytina. Budove fary bola pri tejto príležitosti
vrátená historizujúca fasáda.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Obnova kostola Panny
Márie Pomocnice kresťanov.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Dolný kostol bol zateplený z vonkajšej strany
a dostal novú omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V
sanktuáriu bol osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 2004 (15 rokov)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Farnosť získala relikvie sv. Faustíny
Kowalskej.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Relikvie
svätej sestry Faustíny Kowalskej – ktorá z Božieho vnuknutia ohlasovala
a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu – získala farnosť z Krakova. Relikvie
sú vystavené k úcte vo farskom kostole na sviatok Božieho milosrdenstva.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 2009 (10 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Posviacka katedrály sv.
Šebastiána – 13. júna 2009.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Chrám
bol stavaný ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv.
Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita
Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka,
kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako
katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov
Slovenskej republiky a sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je
sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Odhalenie pamätníka
Andreja Hlinku – 22. septembra.<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pamätník
Andrejovi Hlinkovi bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri
príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt
Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch.
Jaroslav Procházka. V podstavci vidieť trojvršie a pylóny, ktoré
vytvárajú priestorové zobrazenie dvojkríža.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Odovzdanie obytného
komplexu Račany Bianco do užívania<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Autorom
pôvodnej štúdie z roku 2004 a prvofázových projektov bol tandem
architektov Alexy-Klimková. Finálnu realizačnú fázu následne spracoval ateliér
ALEXY&ALEXY. Investorom a developerom projektu bol Intercom Development.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt;">Výročia
osobností:<o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Adam Hájek,
rímskokatolícky kňaz – začiatok pôsobenia v Rači <o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 205 rokov (1814)<o:p></o:p></span></b></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Adam Hájek nastúpil na račiansku faru
v roku 1814 a pôsobil <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">v Rači 43 rokov.
Urobil najviac zápisov do farskej kroniky. Jeho zápisy, písané
v latinčine, zachytávajú nielen miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za
jeho pôsobenia sa uskutočnili významné úpravy farského kostola (kostol dostal
nové patrocínium, bol doň zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) i fary,
boli postavené všetky historické kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek
opísal aj meruôsme roky v Rači.<b> </b>Z Rače odišiel v roku 1857 za
kanonika do Dómu sv. Martina v Bratislave.<o:p></o:p></span></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Ján Pospich,
ev. kňaz a kazateľ – výročie príchodu do Rače <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">– 185 rokov
(1834)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="color: black; font-family: "arial" , sans-serif;">Do Rače nastúpil 16. marca 1834 ako kazateľ evanjelického zboru. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Bol prvým evanjelickým kňazom po znovu osamostatnení
sa račianskej evanjelickej obce (1834). Keďže v tom čase v obci nebol evanjelický
kostol, modlitebňu urobil z jednej školskej miestnosti . Od začiatku svojho
pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo
zrealizovať v roku 1835. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.<span style="color: black;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ignác Schnitzer, rakúsky
spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 180. výročie
narodenia (4. decembra 1839)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Narodil
sa v Rači v židovskej rodine. Pôsobil v Budapešti a vo Viedni.
Pôvodne študoval filozofiu, no skoro začal pôsobiť ako žurnalista, spisovateľ
a prekladateľ. Najznámejším dielom je libreto k operete J. Straussa –
Cigánsky barón, ktoré napísal podľa poviedky M. Jókayiho. Zomrel v
Budapešti 18. júna 1921 a tam je aj pochovaný.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuQuBhAjySDuP9GgBEcU6RTXtXrMQKBUJFIrBR6dnFGOHy4UcmH5H3XzThQjzKIQcP0dOJXirIU1toY2lX76Sjiw7jMS0qcZaB3cMWZJUWlT-l8SQSQhrTwHYQ1h0JOFw9vESdForyRs/s1600/Moric-Alster.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiTuQuBhAjySDuP9GgBEcU6RTXtXrMQKBUJFIrBR6dnFGOHy4UcmH5H3XzThQjzKIQcP0dOJXirIU1toY2lX76Sjiw7jMS0qcZaB3cMWZJUWlT-l8SQSQhrTwHYQ1h0JOFw9vESdForyRs/s200/Moric-Alster.jpg" width="177" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Móric Alster,
rímskokatolícky kňaz</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">125. výročie úmrtia (1894)</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V Rači
pôsobil 33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice
slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne
podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ
slovenskej tlače. Móric Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na
račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj jedna z hlavných ulíc v
historickej časti Rače.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigWbRbG-OdqZRplFRfxT5Npuh50iaQU-rX7isCAK67O4LLL0AsI9C9ktt4Ksy9t-5qfGzNygO3t4T11MAZgnOrs9j0-TT-FNnY6nG3lYh3zKB9L_xDlKLB-p9koZVMWoJk5xaqg1c-x3A/s640/Rafael-Krampl-30.roky-1-Pezinok-Barta.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0em; margin-right: .25em;"><img border="0" data-original-height="640" data-original-width="463" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEigWbRbG-OdqZRplFRfxT5Npuh50iaQU-rX7isCAK67O4LLL0AsI9C9ktt4Ksy9t-5qfGzNygO3t4T11MAZgnOrs9j0-TT-FNnY6nG3lYh3zKB9L_xDlKLB-p9koZVMWoJk5xaqg1c-x3A/s640/Rafael-Krampl-30.roky-1-Pezinok-Barta.jpg" width="144" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rafael Krampl, cyklista (<span style="background: white;">25.10.1914 – 18.04.1979)</span></span></b><span style="background: white; font-family: "arial" , sans-serif;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">– 105 rokov od narodenia
a 40 rokov od úmrtia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Jeden
zo zakladateľov cyklistického klubu Štefánik Račištorf (existoval až do roku
1946) a úspešný pretekár na plochej dráhe, v jazde za motocyklom aj na
ceste. Vo všetkých disciplínach dosiahol početné víťazstvá a získal za ne
množstvo medailí, strieborných pohárov, plakiet, diplomov, sošiek a iných
cien. K cyklistike pritiahol a v prvých rokoch kariéry trénoval
aj neskoršieho skvelého československého pretekára Vlastimila Ružičku.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Viliam
Ries, katolícky kňaz, spisovateľ, pedagóg (</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">29. 5. 1904 – 23. 2. 1989)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
115 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rodák
zo Španej Doliny, <span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Spisovate%C4%BE" title="Spisovateľ"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">spisovateľ</span></a></span></span>,
<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Prekladate%C4%BE" title="Prekladateľ"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">prekladateľ</span></a></span></span>.
<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Pseudonym" title="Pseudonym"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Pseudonym</span></a></span></span>: Ivan Javor; Miloš
Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna. Rímskokatolícky
kňaz, neskôr pedagóg na viacerých miestach, prenasledovaný a väznený (<span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1945" title="1945"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1945</span></a></span></span> – <span class="MsoHyperlink"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1955" title="1955"><span style="mso-color-alt: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1955</span></a></span></span>).
Prispieval do všetkých slovenských medzivojnových novín a časopisov, písal
poéziu, prózu, úvahy a kritiku. Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej
náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa
aj prekladateľskej činnosti (ovládal anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký,
poľský, slovinský, taliansky a španielsky jazyk). Zomrel v Bratislave
a bol pochovaný v Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_u2haTLaIfnUa1AVZvbhYTTpVmtYz_qAYWR0W6M3bN0EHpZOp0B0VsPrOmPnPQEyw-K5hxu3WMUpWx-Gzn7Vs-pwWx_POOHTKzzJB5GmPpqJFaWwhqD0-Pn4EEQDWbOrZluENX-mO380/s1600/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .25em;"><img border="0" data-original-height="1006" data-original-width="800" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh_u2haTLaIfnUa1AVZvbhYTTpVmtYz_qAYWR0W6M3bN0EHpZOp0B0VsPrOmPnPQEyw-K5hxu3WMUpWx-Gzn7Vs-pwWx_POOHTKzzJB5GmPpqJFaWwhqD0-Pn4EEQDWbOrZluENX-mO380/s200/Frantisek_Vitazoslav_Sasinek_1863.jpg" width="158" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">František
Víťazoslav Sasinek, kňaz rehole kapucínov, „slovenský rodoľub“<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 115. výročie
úmrtia (1914)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Katolícky
kňaz, kapucín, historik, publicista. Bol najplodnejším slovenským historikom
19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv.
Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Písal učebnice,
divadelné hry, básne i poviedky. V račianskej farnosti pôsobil ako
výpomocný kňaz a krátko ju aj v roku 1857 spravoval.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrUwNQz9Y5FWp7PrHb3xk4OFPhstXcyDbSQFrsgJMABPDPTcWCCF2RmjqzP6dlqcWzDBk11XRuEWBiY0jYSPOZPnX1sRRDCPlivxWY71fCsGNGHLZcm4oZnSkX-i9J9-OMV1DS88FfUIo/s1600/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="925" data-original-width="1345" height="137" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhrUwNQz9Y5FWp7PrHb3xk4OFPhstXcyDbSQFrsgJMABPDPTcWCCF2RmjqzP6dlqcWzDBk11XRuEWBiY0jYSPOZPnX1sRRDCPlivxWY71fCsGNGHLZcm4oZnSkX-i9J9-OMV1DS88FfUIo/s200/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" width="200" /></a></div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Kňazi
z kongregácie Tešiteľov – výročie primičných sv. omší<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="page-break-after: avoid; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">–
80 rokov (1939)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa
mali v týždenných intervaloch svoje primičné sväté omše traja račianski
rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M.
Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M.
Stanislav Čík (18. júla).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Prof. Ján
Michalko, evanjelický kňaz – výročie pôsobenia v Rači <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">– 65
a 60 rokov (1954 – 1959)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Evanjelický
kňaz, vysokoškolský pedagóg, historik a prekladateľ, dekan vtedajšej
Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave a neskôr generálny
biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR. V Rači
pôsobil počas rokov 1954 – 1959. Ako teológ sa orientoval najmä na oblasť
homiletiky a na aktuálne otázky kresťanstva vo svete. Hodne prekladal z oblasti
teológie i filozofie. Redigoval Cirkevné listy (od roku 1952), Službu
slova, Ev. posla spod Tatier, do ktorých pravidelne prispieval. Za jeho
pôsobenia sa uskutočnila generálna oprava kostola v Rači a dostavba kostola Dcérocirkvi
v Bernolákove<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zdroje:<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">1.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/" target="_blank"><b>Ľudovít Havlovič, Rača – Z dejín a pamiatok</b></a>, 2. vydanie, Bratislava 2017<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">2.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Farský
vestník, ročník 1929<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">3.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span class="MsoHyperlink"><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><b>Webová stránka Mestskej časti Rača</b></a></span></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">4.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mesačník
Račiansky výber, ročníky 2004, 2009, 2014<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">5.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mesačník
Katolícky súčasník, ročníky 2004, 2009<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">6.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ján
Podolák, Rača Vlastivedná monografia, Obzor, Bratislava 1989<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 21.3pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -21.3pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-font-family: Arial;"><span style="mso-list: Ignore;">7.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Wikipédia<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-language: EN-GB;">Zostavila Mária Hatalová<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Bratislava, december 2018<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm;">
<br /></div>
</div>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com3tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-91389909929515954972018-08-30T12:30:00.000+02:002018-08-30T16:09:51.519+02:00Ján Gotčár – jeden zo slovenských výtečníkov<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Možno ste sa už stretli
s litografiou z roku 1863 s názvom „Výtečníci slovenskí“, na
ktorej sú portréty výnimočných predstaviteľov slovenskej inteligencie,
spoluzakladateľov Matice slovenskej. Medzi nimi je aj kňaz – titulárny opát <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Ján Gotčár</b>. V tomto roku sme si
pripomenuli 195. výročie jeho narodenia a 135. výročie úmrtia.<o:p></o:p></span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Kto bol Ján Gotčár</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">? <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMWagXf5TR1mM5X9YxXWF7Ux5TEpAwznvjMDY5of8Jhi3IrCO9S6UqZWCj-YcH6U1P1Io82xotsa-aUylXnOU2-NIOvxjqnfkiYS6zpkQOzCLmPC-YLyDZnqOqR2PY093gWX8_u8lO4CM/s1600/Jan-Gotcar.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="858" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiMWagXf5TR1mM5X9YxXWF7Ux5TEpAwznvjMDY5of8Jhi3IrCO9S6UqZWCj-YcH6U1P1Io82xotsa-aUylXnOU2-NIOvxjqnfkiYS6zpkQOzCLmPC-YLyDZnqOqR2PY093gWX8_u8lO4CM/s200/Jan-Gotcar.jpg" width="178" /></a><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Rodák
z Makova (1. jún 1823) sa po absolvovaní štúdia filozofie
a teológie stal kňazom a významným národovcom. Pôsobil ako
gymnaziálny profesor, školský dozorca, významný publicista, politický činiteľ,
podporovateľ štátoprávnych snáh o národnú emancipáciu Slovákov
a slovenské školstvo, spoluzakladateľ Matice slovenskej i Spolku sv.
Vojtecha. Duchovne i materiálne podporoval slovenských študentov
a stál pri zrode katolíckeho gymnázia v Kláštore pod Znievom. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Už
počas štúdií v Trnave a Budapešti sa zoznámil s predstaviteľmi
formujúceho sa národného povedomia. Stal sa členom prípravného výboru
memorandového zhromaždenia Matice slovenskej a bol poverený vypracovaním
stanov. Na slávnostnom zasadaní Matice slovenskej v Martine 4. augusta
1863 predniesol zhromaždeniu oduševnenú reč. Ako publicista prispieval do
časopisu Cyril a Metod, do Národných novín, do slovenských politických novín
Pešťbudínske vedomosti, pri zrode ktorých stál. Svoje príspevky, ktoré mali v
tom čase povzniesť slovenský národ, často písal pod pseudonymom Kysučan.
V roku 1865 neúspešne kandidoval za poslanca Uhorského snemu. Keď ho po
rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 maďarské úrady predčasne
penzionovali a zakázali mu akúkoľvek verejnú činnosť, na račiansku faru ho
prichýlil vtedajší farár Móric Alster. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">V Rači
prežil posledných sedem rokov svojho plodného života. Napriek podlomenému
zdraviu sa aj tu zapojil do aktívnej služby. Pomáhal pri založení hasičského
spolku v Rači, viedol miestny spolok sv. Vojtecha, bol slávnostným
kazateľom, o čom svedčí zápis vo farskej kronike z roku 1882. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Zomrel
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">19. augusta 1883</b> a pochovali ho
na miestnom cintoríne. Keďže jeho hrob sa nezachoval, na pomníku kňazov, ktorí
v Rači pôsobili mu MÚ v Rači v roku 2000 nechal osadiť pamätnú
tabuľu. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Z dostupnej literatúry spracovala <o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 12.0pt;">Mária Hatalová<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0_1ZVL0sFTfv0oeVCx5aPAHacu5hhfI9oQOJkjMS05coj1k63P5PKR6KqN1UI4iawGwf3bfncL2idhSMgMDbhqLLo54Q1JKZ0JR0A-xwUqZMBNw01Q1xEtRwN059MyCYvvepTHFN6Boo/s1600/Vytecnici-slovenski-1863.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="1050" data-original-width="1418" height="474" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi0_1ZVL0sFTfv0oeVCx5aPAHacu5hhfI9oQOJkjMS05coj1k63P5PKR6KqN1UI4iawGwf3bfncL2idhSMgMDbhqLLo54Q1JKZ0JR0A-xwUqZMBNw01Q1xEtRwN059MyCYvvepTHFN6Boo/s640/Vytecnici-slovenski-1863.jpg" width="640" /></a></div>
<br />
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Litografia <a href="https://www.webumenia.sk/dielo/SVK:GMB.C_6511" target="_blank"><b>Výtečníci slovenskí</b></a> <o:p></o:p></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">najvýznamnejší
predstavitelia slovenského obrodenia <o:p></o:p></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">– zakladajúce osobnosti
Matice slovenskej z roku 1863.<o:p></o:p></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijRitfNF-wrO2WaOtz70jMeghFwxHc5ECV59GECFYY3ydyyBXcwXImyev_chua0sHwE02QrM3-FC5aGMCD61dFJBw4Bg2UJgRFTFmcqGWlbS_E6Ebk2bCFrklBc-4lPZ7ELhjQXsKtKyg/s1600/Spomienka-na-opata-Gotcara-2018.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" data-original-height="900" data-original-width="1200" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEijRitfNF-wrO2WaOtz70jMeghFwxHc5ECV59GECFYY3ydyyBXcwXImyev_chua0sHwE02QrM3-FC5aGMCD61dFJBw4Bg2UJgRFTFmcqGWlbS_E6Ebk2bCFrklBc-4lPZ7ELhjQXsKtKyg/s640/Spomienka-na-opata-Gotcara-2018.jpg" width="640" /></a></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Spomienka na opáta Gotčára
<o:p></o:p></span></i></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: normal; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: center;">
<br /></div>
<br />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-1268595397187166382018-08-21T14:00:00.000+02:002018-08-21T20:46:51.672+02:00Páter Ján Mária Polakovič – veľký ctiteľ Panny Márie<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><i>(120 rokov od narodenia a 45 rokov od
úmrtia)</i><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjNXIOExKBQAaGyEjH4MM9wmn9-BKjSZP8Vs-3mMF9gZpLXwzcAXZxVZQ3wQNP-9p8u7n9-z8II_bf3hD4xJ1mJUGJHbl3FWNU5RRJ_sKeQoAL552MOSkps3B9t5ZyAbv1kkgIDsZ9yznB/s1600/Pater-Lukac-Polakovic.png" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .75em;"><img border="0" data-original-height="798" data-original-width="585" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhjNXIOExKBQAaGyEjH4MM9wmn9-BKjSZP8Vs-3mMF9gZpLXwzcAXZxVZQ3wQNP-9p8u7n9-z8II_bf3hD4xJ1mJUGJHbl3FWNU5RRJ_sKeQoAL552MOSkps3B9t5ZyAbv1kkgIDsZ9yznB/s200/Pater-Lukac-Polakovic.png" width="146" /></a></div>
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V júli sme si pri sv. omši, ako aj
modlitbou pri hrobe pripomenuli vzácne výročia račianskeho rodáka, významného
kňaza, popredného predstaviteľa rehole Tešiteľov a veľkého ctiteľa Panny
Márie a pútnického miesta Marianky – pátra Jána Máriu (Lukáča) Polakoviča.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Hoci dodnes žijú v Rači ľudia, ktorí ho
poznali, o jeho živote a pôsobení sa nám veľa informácií nezachovalo.
Z rozprávania a spomienok rodinných príslušníkov a vďaka pomoci
bratov Tešiteľov z Marianky sa mi podarilo zozbierať fakty a dokumenty
z jeho života, ktoré nám priblížia tohto vzácneho kňaza a skromného
človeka. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mladosť
a štúdium <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Páter Ján Mária Polakovič sa narodil <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">3. júla 1898 v Račištorfe</b>, ako sa
do roku 1946 volala jedna z obcí neďaleko Bratislavy – dnes Bratislava
Rača. Pri narodení dostal meno Lukáč, ktoré ako najstarší syn zdedil po svojom
otcovi, jednoduchom čestnom človekovi. Ten sa so svojou manželkou Julianou,
rodenou Hrdličkovou, venoval prevažne prácam vo vinohrade a na panských
pozemkoch. Rodičom sa postupne narodilo ešte 11 detí, viaceré však zomreli
v mladom veku. Bola to veľmi pobožná rodina a malý Lukáč v nej
získal základné náboženské vzdelanie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V Rači v tom období pôsobil (od r.
1908 do svojej smrti v r. 1942) jeden zo vzácnych kňazov, národovec a bojovník
za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;"> </i></b>školský
dekan Vojtech Rudroff. On mu vštepil úctu a dychtivú túžbu po viere. Mladý
Lukáč často v kostole miništroval a možno práve tu sa po prvý raz
stretol s myšlienkou stať sa kňazom.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Keď vypukla 1. svetová vojna, mal 16 rokov.
V tom čase mal 4 mladšie sestry. Rodičia predpokladali, že ako najstarší syn
bude pomáhať otcovi a prispeje k zabezpečeniu obživy pre rodinu,
v ktorej očakávali ďalší prírastok. Mladý Lukáč však túžil po štúdiu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Po veľkých prehováraniach rodičia súhlasili,
aby syn odišiel na štúdia. Študoval na piaristickom gymnáziu vo Sv. Jure a štúdium
ukončil maturitou.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Od mladosti mal veľmi rád pútnické miesto
Mariatal (dnešná Marianka), kam často putoval pešo cez hory najprv so svojimi
rodičmi, neskôr aj sám, keď chcel byť bližšie pri svojej nebeskej Matke. Jej
zveroval svoje túžby, starosti i radosti. Počas štúdia aj vypomáhal miestnemu
farárovi Čajkovskému.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V roku 1917 začal pracovať ako
administratívny zamestnanec na železnici. Popri bežnej administratívnej agende
pracoval aj pri telegrafe a ako výpravca. Táto práca však nenapĺňala jeho
životné predstavy, a tak ju v roku 1920 ukončil, lebo túžil po štúdiu v seminári
a po kňazskej službe. Pravdepodobne sa mu podarilo získať štipendium vo
Viedni, lebo rodičia boli veľmi chudobní a nemohli jeho štúdium
financovať.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Vo Viedni popri štúdiu pomáhal ako dobrovoľník
v nemocnici. V tom čase vo Viedni pôsobil aj český kňaz Jozef Ján
Litomiský. Svoju službu vykonával vo viedenských nemocniciach, kde sa stretol
s veľkým utrpením pacientov, predovšetkým vojakov. Modlil sa a konal
pokánie, aby priniesol náhradu trpiacemu Spasiteľovi a vyprosil ľuďom
milosť odpustenia a obrátenia. Táto neobyčajná citlivosť voči ľuďom
odvrhnutým na okraj spoločnosti sa stala jadrom aktivít novej kongregácie,
ktorú sformoval v roku 1921. Kongregácia bola oficiálne odsúhlasená Sv. Otcom
pápežom Piom XI. 12. februára 1922 pod názvom Kongregácia Bratov tešiteľov z Getseman
a 7. apríla 1922 viedenský kardinál Fridrich Gustáv Piffl obliekol do
bielo-čierneho rúcha jej prvých členov. Spolu s pátrom Litomiským boli medzi
prvými členmi aj dvaja Slováci – mladý Lukáč Polakovič a Klement Novák. Páter
Jozef Litomiský sa stal prvým generálnym predstaveným. Lukáč prijal rehoľné
meno Ján (podľa Sv. Jána Nepomuckého) Mária. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Mladá kongregácia sa rýchlo rozrastala. Okrem
materského domu vo Viedni a domu noviciátu v Tullnerbachu vznikli tri
provincie – česká, slovenská a na Olivovej hore v Jeruzaleme. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Prvé sľuby kandidáta na kňazstvo skladal 29.
apríla 1923. Druhé sľuby mal 22. apríla 1924. Následne 8. augusta 1924 bol
biskupom Pavlom Huynom prijatý do duchovného stavu spojeného s obradom tonzúry
(<span class="st">charakteristického vyholenia vlasov).</span> Potom 12.
septembra 1926 získal ďalšie dve svätenia. Stal sa akolytom a exorcistom,
čo v tom čase boli svätenia, ktoré predchádzali kňazskej vysviacke. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Večné sľuby skladal v Ríme 3. decembra
1926 do rúk biskupa Huyna. Od Sv. Otca dostal výnimku a boli mu odpustené
zvyčajné čakacie lehoty pre ďalšie svätenia. A tak 5. decembra 1926 bol
vysvätený za subdiakona. 8. decembra 1926 sa stal diakonom a 12. decembra 1926
bol vysvätený za kňaza. Páter Ján bol po pátrovi Litomiskom prvým kňazom
vysväteným v Kongregácii bratov tešiteľov. Svoju primičnú omšu slúžil 13.
decembra 1926 v kostole sv. Klementa v Ríme. Primície v rodnej
obci Račištorfe sa uskutočnili 19. decembra 1926.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Páter Ján
v Marianke<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Kongregácia sa rýchlo rozrastala
a rozšírila sa tiež do okolitých krajín, hlavne Česka a Slovenska
a neskôr aj do Poľska. Už v septembri 1922 privádza P. Litomiský z podnetu
p. Jána púť viedenských Slovákov do Mariatálu. P. Litomiskému sa v Mariatáli
páčilo a každoročne sem privádzal ďalších pútnikov z Viedne.
V roku 1924 na sviatok sv. Anny v Mariatali kázal a na jeseň
prišiel opäť. Vtedy, ako píše p. Xaver S. Čík v knihe „Dejiny Mariatalu“,
na žiadosť tamojšieho farára Čajkovského dovolil, aby niekoľkí členovia ostali
cez pútnické obdobie v Mariatali vypomáhať. Natrvalo sa tam ešte nemohli
usadiť, lebo „nebolo naporúdzi dostatočných síl“, píše p. Xaver Čík.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Páter Ján mal od detstva veľmi blízky vzťah
k tomuto pútnickému miestu. Počas svojich študentských čias odbehol do
Mariatalu vždy, keď prišiel navštíviť svojich rodičov. Preto bol tou
najsprávnejšou osobou, ktorej zohorský dekan Gratzer 13. júla 1927,
v prítomnosti lamačského farára Ernesta Pastírika, odovzdal kľúče od pútnickej
svätyne ako novému administrátorovi<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-weight: normal;">.<o:p></o:p></span></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Správu pútnického miesta kongregácii Bratov
Tešiteľov z Getsemani zveril biskup Dr. Pavol Jantausch, apoštolský
administrátor trnavský.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Farár Evarist Čajkovský túto udalosť zaznamenal
v mariatalskej farskej kronike nasledovne:<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt;">
<i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Od roku 1897 do 1901 a zase od 1920 do
1927 v prekrásnom údolí preblahoslavenej Panny, uchvátený láskou
k Nebeskej Matke Božej, spravoval som faru. </span></i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt;">
<i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">S dovolením najdôstojnejšieho pána biskupa
Dr. Pavla Jantauscha, apošt. administrátora trnavského, veľmi rád
a ochotne som odovzdal faru ctihodnej kongregácii Tešiteľov B. Srdca
a teraz v pamätnom roku sošky tálenskej r. 1930 ako kňaz-starec
úprimne sa radujem, lebo Mariatálske Údolie, ľudove Mariatál, je zverený veľmi
dobrej opatere ctihodných Bratov Tešiteľov, ktorým z bratského srdca
privolávam: </span></i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt; text-align: center;">
<i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Vos cumn Prole pia,
benedicat Virgo Maria!</span></i><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 11.75pt; margin-right: .95pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Páter Ján bol ustanovený tiež ako prvý superior
(predstavený) kláštora Tešiteľov v Mariatali (ďalej už „Marianka“).
S ním prišli do Marianky ešte ďalší členovia kongregácie. Jeden kňaz, páter
Cyril M. Renz, dvaja bratia a dvaja kandidáti. Ubytovali sa na bývalej
fare, ako sa dalo. V izbách na poschodí vedľa kostola, lebo prízemie bolo vlhké
a nevhodné na bývanie. Ako jednu z prvých vecí dal superior urobiť
prípojku na vodovod, ktorý privádzal potočnú vodu z lesa nad Svätou
studňou do bývalého paulínskeho kláštora. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Príchod Tešiteľov do Marianky bol začiatkom
nového rozkvetu pútnického miesta. Položili základy na vybudovanie krížovej
cesty a kaplniek so sochami v takmer životnej veľkosti. Opravili všetky
budovy pútnického areálu, aj vnútornú barokovú výzdobu kostola. Začali tiež
realizovať rekonštrukciu bývalého pavlínskeho kláštora na exercičný dom.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Osobitnú pozornosť si zasluhuje samotná krížová
cesta. Vznikala v rokoch 1930 – 1936. Tento zámer mal páter Ján dobre
premyslený. Jednotlivé zastavenia tvorili najskôr iba sochy, ktoré sú dielom
známeho umelca z Kutnej Hory Bohumila Becka. Kaplnky okolo sôch pribudli
až neskôr ako dary jednotlivcov či rodín. Zaujímavé je, že na vrchu kopca, kde
sú tri kríže, mala pôvodne stáť kaplnka, v ktorej sa mali slúžiť sväté
omše. Základný kameň požehnal Andrej Hlinka. Z finančných dôvodov sa však
stavbu nepodarilo zrealizovať. Cieľom p. Jána bolo, aby sa z Marianky
stalo podobné veľké pútnické miesto akým bol Mariazell v Rakúsku.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Tešitelia dbali aj o šírenie vzdelanosti a
informácii – vydávali časopis Mariatál, ktorý mal odberateľov na celom
Slovensku, čím toto pútnické miesto i svoju kongregáciu dostali do
širokého povedomia. Mali mladých kňazov a početný dorast. Slovenskí tešitelia
pracovali aj v zahraničí (napr. vo Viedni, vo Francúzsku, Kanade i v
Jeruzaleme, kde spravovali kaplnku na Olivovej hore.) Popri duchovnej činnosti
v školách a v nemocniciach robili ľudové misie, vybudovali nový kostol a kláštor
v Zlatých Moravciach. Neskôr zrekonštruovali vojnou zničený kostol a kláštor v
Leviciach, v Bratislave pripravili pozemok i projekty na stavbu nového kostola
a kláštora, čo sa však už nepodarilo zrealizovať.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Z pôsobenia pátra Jána v Marianke sa
zachovalo vyše 200 listov, v ktorých podával pravidelné týždenné hlásenia
svojmu generálnemu predstavenému vo Viedni. Oslovoval ho v nich „milý
tatínku“.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Páter Ján sa rád vracal do svojej rodnej obce –
Rače (vtedy sa volala ešte Račištorf), kde žili jeho sestry a bratia. Tu
počas svojho pobytu vypomáhal miestnemu farárovi. V račianskom Farskom vestníku
(farskom časopise, ktorý pre svojich veriacich vydával farár Rudroff) z decembra
1928 je zmienka, že v dňoch 15. až 18. decembra sa v Rači konala
duchovná obnova pod vedením p. Jána M. Polakoviča, superiora z Mariatalu,
a za účasti aj p. Litomiského, superiora TBG z Viedne. P. Ján mal
určite zásluhu aj na tom, že jeho mladší brat Emil vstúpil do seminára
a neskôr sa stal tiež členom rehole bratov Tešiteľov. Svoju primičnú omšu
mal v Rači 9. júla 1939 aj za účasti svojho brata Lukáča. Okrem Emila –
rehoľným menom Klaudia Polakoviča – sa členom rehole tešiteľov stal aj Xaver
Stanislav Čík. Aj on mal primičnú omšu v tom istom mesiaci. Obaja neskôr
pôsobili v pútnickom mieste v Marianke, kde p. Stanislav napísal aj
svoju známu a veľmi podrobnú publikáciu o tomto pútnickom mieste,
jeho histórii, udalostiach v rokoch medzi dvoma vojnami.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Svojím zanietením a príkladom p. Ján
nadchol aj ďalších rodákov, ktorí vstúpili medzi Tešiteľov a stali sa
kňazmi. Boli to Karol Luknár, ktorý bol ako prvý vysvätený za pôsobenia p. Jána,
potom Tarzícius Havlovič, už spomínaní Emil Polakovič (mladší brat p. Jána) a
Stanislav Čík<i style="mso-bidi-font-style: normal;">, </i>neskôr Augustín Wenzl.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V roku 1936, na základe poverenia svojich
predstavených, páter Ján z Marianky odišiel. Supreriorom kláštora
v Marianke sa stal páter Pavol Horný a administrátorom farnosti páter
Julián Raček.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Ďalšie
pôsobenie pátra Jána<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Z Marianky odišiel páter Ján do Čiech, kde
pokračoval vo svojej aktívnej činnosti ako predstavený rehole i ako
horlivý kňaz. Od roku 1936 do roku 1939 bol superiorom kláštora v Nepomuku.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Po skončení II. svetovej vojny sa rozhodol
zakladateľ rádu a generálny superior páter Josef Mária Litomiský
premiestniť sídlo kongregácie z Viedne do Prahy a arcibiskup Josef
Beran postúpil kongregácii kláštor vo Vlašskej ulici na Malej Strane, ktorý bol
uvoľnený odchodom rádu nemeckých sestier z Prahy. Tešiteľom bola zverená
v Prahe aj duchovná správa farnosti pri kostole Najsvätejšieho Salvatora
a dostali tiež do <span style="background: white; color: black;">duchovnej
správy i Národnú svätyňu Čiech – Pražské Jezuliatko.</span><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V roku 1946 odchádza preto páter Ján do
Prahy ako zástupca generálneho predstaveného. Sväté omše v slovenčine
slúžil vo viacerých kostoloch – v kostole Najsvätejšieho Salvatora, sv.
Mikuláša, sv. Jana na Skalke, ako aj u Pražského Jezuliatka. Po roku 1948
bola vo veži kostola sv. Mikuláša na Malej Strane, v blízkosti ktorej bolo
sídlo kongregácie, zriadená pozorovateľňa Štátnej bezpečnosti, z ktorej
bolo možné sledovať americké a juhoslovanské veľvyslanectvá
a prístupovú cestu k Veľvyslanectvu SRN.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Na pátra Jána i situáciu v Prahe si
takto spomína račiansky laický historik Ľudovít Havlovič: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i style="mso-bidi-font-style: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V Prahe v
rokoch 1948-1950 som ako vojak spolu s priateľom a príbuzným Vojtom
Kramplom chodieval k pátrovi Jánovi. Kostol sv. Salvátora bol vtedy
slovenským kostolom, kde slúžieval páter Ján slovenské sv. omše. Kostolníkom
bol vtedy p. Kohút a keď som mal voľno, aj som tam spolu so slovenskými
študentmi a tými, čo tam pôsobili, aj miništrovával. Na organe hrával
Slovák a spievali sa slovenské piesne. Počas nedeľnej svätej omše sa nás tam
zišlo aj na 70 Slovákov a robievali sme aj spoločné výlety do okolia Prahy,
hlavne na večerné posedenia na Petříne pri soche Karla Hynka Máchu a pod. Sídlo
pátra Jána bolo v blízkosti kostola sv. Mikuláša na Malej Strane a tesne vedľa
americkej ambasády. Takže tento objekt bol veľmi ostro sledovaný.<o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V Prahe pôsobil páter Ján až do osudnej
„Barbarskej noci“ 13. apríla 1950, kedy bol tak ako väčšina rehoľných
predstavených zaistený a internovaný. Po vyšetrovacej väzbe pokračovala
jeho internácia v Želive. V rokoch 1950 – 1955 bol postupne
v Želive, Oseku a Chlumci na Morave. V roku 1955 ochorel
a bol prevezený do Moravca. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Tieto udalosti hlboko a bolestne zasiahli do
jeho života. Ako 52 ročný podstúpil mnohé tortúry, vrátane častých vypočúvaní,
telesných útrap a rôznych šikanovaní. Väzenie a zákaz výkonu jeho
povolania podlomili jeho zdravie a zredukovali na minimum aj jeho kontakty
s príbuznými. Na miestach jeho internácie ho navštevovali hlavne jeho
sestry. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Do pastorácie sa vrátil až po roku 1964. Dostal
sa ako duchovný správca do kláštora sestier z Kongregácie Dcér sv.
Františka z Assisi v Nových Zámkoch u Litovle neďaleko Olomouca. V bývalom
kaštieli rodiny Lichtensteinovcov tu zriadili „Ústav sociálnej starostlivosti
pre mentálne postihnutých mužov“, o ktorých sa sestričky starali až do
sedemdesiatych rokov 20. storočia. Na pátra Jána si spomínali ako na láskavého,
vždy ochotného kňaza, ktorý im bol duchovným otcom a povzbudzovateľom
v ich ťažkej službe. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Koniec svojho života s chorobou srdca
a boľavou nohou prežil v charitnom domove v Beckove, kde ho
navštevovali príbuzní i priatelia-spolukňazi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">V auguste 1973 prišiel do Rače na návštevu
k svojej sestre Augustíne. Tu sa mala konať oslava jej narodenín za účasti
početnej rodiny. 24. augusta navštívil svoje obľúbené miesto – Marianku, kde sa
pomodlil pred zázračnou sochou našej nebeskej Matky. Ráno na druhý deň sa
pripravoval na svätú omšu, ktorú mal slúžiť v kostole Sv. Jána
z Mathy (Trojica). Jeho choré srdce však už nedokázalo ďalej slúžiť
a v dome svojej sestry sa jeho duša odobrala k Bohu.<span style="background: yellow; mso-highlight: yellow;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Zomrel 25. augusta 1973 v Rači. Pohrebné
obrady sa konali 28. augusta 1973 v kostole Panny Márie Pomocnice
kresťanov a viedol ich biskup Dr. Július Gábriš za prítomnosti provinciála kongregácie
pátra Tomáša Iváka, ako aj mnohých kňazov, sestričiek a veriacich. Za
sestry z rehole Dcér sv. Františka z Asisi, ktorým bol dlhé roky
duchovným správcom, sa s ním rozlúčila matka Kristína Gáboríková. Pohrebnú
reč nad hrobom predniesol jeho priateľ z Trnavy K. Jarábek. V tejto
reči spomenul zásluhy p. Polakoviča o rozvoj rehole, ktorý svojou
iniciatívou pritiahol do rehole veľa mladých ľudí. Vyzdvihol hlavne jeho
skromnosť, presnosť, zachovávanie predpisov. Ako jeden z prvých členov
rehole bol veľmi nápomocný jej zakladateľovi, ako aj najbližším
spolupracovníkom. Bol verným služobníkom cirkvi, uctievateľom Božského Srdca
Ježišovho a ctiteľ Panny Márie. Pochovaný je v spoločnom hrobe
svojich rodičov na cintoríne v Rači. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Z dostupnej literatúry, rodinných
dokumentov <o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">a dokumentov bratov Tešiteľov <o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">zostavila <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Mária Hatalová</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Literatúra:
<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">P.
Xaver Stanislav Čík, C.C.: Dejiny Mariatálu, Marianka, 1942<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Ľudovít
Havlovič: Rača – Z dejín a pamiatok, Bratislava-Rača 2017<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">JOZEF
KENDRA CCG: Kongregácia bratov tešiteľov z Gethseman (75 rokov od vzniku a
70 rokov v Marianke)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">František
Mikloško, Nebudete ich môcť rozvrátiť<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Jozef
Fechter, rodinná kronika<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Spomienky
pátra Ludwika Pociaska, provinciála Kongregácie bratov Tešiteľov v Marianke,
a sestry Amabilis z Kongregácie dcér Sv. Františka z Assisi.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span class="MsoHyperlink"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><a href="http://www.farnostsalvator.cz/historie-farnosti#20st" target="_blank">Z historie farnosti Salvator</a></span></b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span class="MsoHyperlink"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><a href="https://cs.wikipedia.org/wiki/Kostel_svat%C3%A9ho_Mikul%C3%A1%C5%A1e_(Mal%C3%A1_Strana)" target="_blank">Kostel svatého Mikuláše (Malá Strana)</a></span></b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<br />
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4JDjOeoYYxc8S9tW_P4ftS8bthKlmtCq-WIvrSlF22ZD_1lc3oUZ3tXxBUwVYVX1wNUmReKYRnTMiy7aqOpetwG5S6PgEF4cNUtVDHLArY8uFddYUntSwKuY94s6BDkDsYIEv7yd-TYVK/s1600/Pater-Lukac-Polakovic_Modlitbove-stretnutie-pri-hrobe.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1037" data-original-width="1556" height="426" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh4JDjOeoYYxc8S9tW_P4ftS8bthKlmtCq-WIvrSlF22ZD_1lc3oUZ3tXxBUwVYVX1wNUmReKYRnTMiy7aqOpetwG5S6PgEF4cNUtVDHLArY8uFddYUntSwKuY94s6BDkDsYIEv7yd-TYVK/s640/Pater-Lukac-Polakovic_Modlitbove-stretnutie-pri-hrobe.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Modlitebné stretnutie pri hrobe</td></tr>
</tbody></table>
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqfYVAchqzTVUTNDxsWqWI-1LHo563W9vFclC65GaJ2urdds5KVnZEp0wXusBE18ds3ZbuE_zWSYCnLB8ZEJJeX9sWY_o3mw6Hm5Urfa3ZbMP7iTfWFmP111JjNwP2oyEqkb3nZ2iGyGU/s1600/Otec-Luk%25C3%25A1c-Polakovic.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1020" data-original-width="680" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhqfYVAchqzTVUTNDxsWqWI-1LHo563W9vFclC65GaJ2urdds5KVnZEp0wXusBE18ds3ZbuE_zWSYCnLB8ZEJJeX9sWY_o3mw6Hm5Urfa3ZbMP7iTfWFmP111JjNwP2oyEqkb3nZ2iGyGU/s640/Otec-Luk%25C3%25A1c-Polakovic.jpg" width="424" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Otec Lukáč Polakovič</td></tr>
</tbody></table>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivkXZlqKnaiKN5yde-VbT3XQvANunIjWhxkMHaowXuyDiNTcCEQ5KmMeCWqBUo0a8V2zER6YuULRol00Yfmf_gw8mr9TpWoGOn8jbPU8q3_5oKgtLcoDb6RRfqrSVpNmr00xVX4DcYuEA/s1600/Matka-Juliana-Polakovicova.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1020" data-original-width="680" height="640" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEivkXZlqKnaiKN5yde-VbT3XQvANunIjWhxkMHaowXuyDiNTcCEQ5KmMeCWqBUo0a8V2zER6YuULRol00Yfmf_gw8mr9TpWoGOn8jbPU8q3_5oKgtLcoDb6RRfqrSVpNmr00xVX4DcYuEA/s640/Matka-Juliana-Polakovicova.jpg" width="424" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Matka Juliana Polakovičová</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlUGuxNCw7-E3gePNUxOpc4LVZNu_45XcQoF4YUwcg1ubmZSWPE-kQnVvwPMMJdmU32CsSLPCU6PGkNpO3ed9G5eaOUIUjFwzX45eBhdEZGNG4Jxw_LrpvS4kY9iIAibidMOnX95O2mypj/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="450" data-original-width="330" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhlUGuxNCw7-E3gePNUxOpc4LVZNu_45XcQoF4YUwcg1ubmZSWPE-kQnVvwPMMJdmU32CsSLPCU6PGkNpO3ed9G5eaOUIUjFwzX45eBhdEZGNG4Jxw_LrpvS4kY9iIAibidMOnX95O2mypj/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.1.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Mladý študent Lukáč Polakovič</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimIKV7ARaE4s894K9eD1loHFfyh52TZP27HxiNYapeRpI3zvEmiaend5StE2lhkwPtx-EEjJfz2FtvWU9d0PU73zDTutYNO1AOkrS9mV7frHInAMA1uhmiYmMTTzjwXWZ0fUfj_Ucnpx3H/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="325" data-original-width="510" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimIKV7ARaE4s894K9eD1loHFfyh52TZP27HxiNYapeRpI3zvEmiaend5StE2lhkwPtx-EEjJfz2FtvWU9d0PU73zDTutYNO1AOkrS9mV7frHInAMA1uhmiYmMTTzjwXWZ0fUfj_Ucnpx3H/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.2.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Zo seminára v Trnave</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcmmuwItkypIvNN91fxr1ZO3RdGlop8UUpGXrOiQx0PhSA26tNYzomvB2Fb0Aijt-Xdo-18GyRtIdGfcPvkEHz22uDYyDQFBGbIh3MwW8BlcNqWfEhckoJqtZKYLmFhalCuZyXN43Q7wzg/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="484" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhcmmuwItkypIvNN91fxr1ZO3RdGlop8UUpGXrOiQx0PhSA26tNYzomvB2Fb0Aijt-Xdo-18GyRtIdGfcPvkEHz22uDYyDQFBGbIh3MwW8BlcNqWfEhckoJqtZKYLmFhalCuZyXN43Q7wzg/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-02.3.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNu_rZHArGADOV9jlDwpdlmKmgPRayqYBSghJR2eQBsqCJAEi44RpjvMtV__jwzdH7japChYJZj1240aObWPTRBs3EtGCEKaV0xfNeK-NOn6rfEHS0-0WZiQ5EFN5mBZJr0imSvw9w6AGd/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="360" data-original-width="221" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiNu_rZHArGADOV9jlDwpdlmKmgPRayqYBSghJR2eQBsqCJAEi44RpjvMtV__jwzdH7japChYJZj1240aObWPTRBs3EtGCEKaV0xfNeK-NOn6rfEHS0-0WZiQ5EFN5mBZJr0imSvw9w6AGd/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.1.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Primičný obrázok - r. 1926 - rubová strana</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQuh1HSwJvIiGpUJUefeSiGvz5sRAg-YqQ3VKic3ne-15cNwMSVq6cYkcqmo9dd8UcErWHBDNUISyn7GiDA-zl7ZqPAnar222AaELtKbSfzXB0sHgrYv96YGDdYr9mIkjhMDDES65eKd2g/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="218" data-original-width="372" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhQuh1HSwJvIiGpUJUefeSiGvz5sRAg-YqQ3VKic3ne-15cNwMSVq6cYkcqmo9dd8UcErWHBDNUISyn7GiDA-zl7ZqPAnar222AaELtKbSfzXB0sHgrYv96YGDdYr9mIkjhMDDES65eKd2g/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.2.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Primičný obrázok</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9btpO6QvJN1YteeImgXKycrY_pYMX7jQ-sVV3pSQJKB6hRgeF1F3wilmhmnYkPm_ZGLlyAUwr3C5ofAz3i_nlg-CavdM-YSNbzDfAQxzKAQkUw-B2yWVEyFLkqfQFTIYfFv6HYL-g9ywy/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="372" data-original-width="600" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh9btpO6QvJN1YteeImgXKycrY_pYMX7jQ-sVV3pSQJKB6hRgeF1F3wilmhmnYkPm_ZGLlyAUwr3C5ofAz3i_nlg-CavdM-YSNbzDfAQxzKAQkUw-B2yWVEyFLkqfQFTIYfFv6HYL-g9ywy/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-03.3.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Prví Tešitelia s J. Litomiským - p. Polakovič je v spodnom rade druhý zľava</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhh82Y-2q5a1sCnUJlmm82kAi4EyRNimILSkzkxAGif7ZvbfZHI0WYk6splXiF-JDuUamy12v6m9axG7lgOv9XovtTz2N59CUh6BT1ftWH7aoYd2TDpKcOn7IO8fDkLSQOEQ2ZWIq6VXIeG/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="320" data-original-width="482" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhh82Y-2q5a1sCnUJlmm82kAi4EyRNimILSkzkxAGif7ZvbfZHI0WYk6splXiF-JDuUamy12v6m9axG7lgOv9XovtTz2N59CUh6BT1ftWH7aoYd2TDpKcOn7IO8fDkLSQOEQ2ZWIq6VXIeG/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.1.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">V Marianke r. 1934 s biskupom Bubničom</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7KcaaV8GPrvUykLTb0gLpw5e_FkcjFIwNP3PhgOYsPslCweNEpvA5gJ02DCh1fQzK6SIfyOYTWZds06LhAXDS2BClMVcGF7XFVb-2Y4j4mcWMdm6s9iPk4AEJM-VFKN1jUnKyaaSb2Wfm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="205" data-original-width="294" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7KcaaV8GPrvUykLTb0gLpw5e_FkcjFIwNP3PhgOYsPslCweNEpvA5gJ02DCh1fQzK6SIfyOYTWZds06LhAXDS2BClMVcGF7XFVb-2Y4j4mcWMdm6s9iPk4AEJM-VFKN1jUnKyaaSb2Wfm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.2.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Na fare v Marianke okolo r. 1930</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0OL1t6jfeQUTWsG_r4ZfuzT727YCT3Aacv9aqirPM54O-zL7akh7F434mnSXIEPq8rdt2-H9PtKfRgbwM7XtsWE7OpaQinZ1zmltiXnaP8Qsejt0yyrvuETZam_Ts-A_u-_IXyawCC3oL/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="316" data-original-width="494" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh0OL1t6jfeQUTWsG_r4ZfuzT727YCT3Aacv9aqirPM54O-zL7akh7F434mnSXIEPq8rdt2-H9PtKfRgbwM7XtsWE7OpaQinZ1zmltiXnaP8Qsejt0yyrvuETZam_Ts-A_u-_IXyawCC3oL/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.3.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Správa generálnemu predstavenému o. Litomiskému - 1931</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxO4PRh6MaunHomu15n_yghqz33-zG3F4hhEdQtbGbLISnUcwVAyIAkic0hs4My2_QRlnl2yChCo8dN1VWX0G5HXjU46Ae2k1ItwEQVwESlTeaClm5MAyqEB2LQNA1UonxutO2Si95AboD/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="270" data-original-width="360" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgxO4PRh6MaunHomu15n_yghqz33-zG3F4hhEdQtbGbLISnUcwVAyIAkic0hs4My2_QRlnl2yChCo8dN1VWX0G5HXjU46Ae2k1ItwEQVwESlTeaClm5MAyqEB2LQNA1UonxutO2Si95AboD/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-04.4.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0Uvg0bBAR7d45Np2zlOKYAbNzXUQ_j8wrFSaghQxSP1OYTkQ76zmB6MLWtTYx4GRjYwTb2bKGPEWgcU0tfhp5srnLZLWV_brhUZOpc8EBKYT4lmNMm3tWm6J_xc18dk9MQeb5FgttAatf/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="200" data-original-width="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj0Uvg0bBAR7d45Np2zlOKYAbNzXUQ_j8wrFSaghQxSP1OYTkQ76zmB6MLWtTYx4GRjYwTb2bKGPEWgcU0tfhp5srnLZLWV_brhUZOpc8EBKYT4lmNMm3tWm6J_xc18dk9MQeb5FgttAatf/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.1.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Primičná sv. omša brata Emila - s matkou a o. Rudroffom - 1939</td></tr>
</tbody></table>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6SKqU0s07ORbkFT0VdnBJW-EVSSXU5-VvDCCpHiXSpFZW_1eSw0VaAXcuWEnywjyp_BEBLHlI4GPuvxXmP3JlE0gGpRUdLs0kAcsAxVs1CO26S7xS7cvEvGDmP5To6BbFnLR7fvMW_yw/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="475" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi6SKqU0s07ORbkFT0VdnBJW-EVSSXU5-VvDCCpHiXSpFZW_1eSw0VaAXcuWEnywjyp_BEBLHlI4GPuvxXmP3JlE0gGpRUdLs0kAcsAxVs1CO26S7xS7cvEvGDmP5To6BbFnLR7fvMW_yw/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.3.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">V Marianke s deťmi pri prvom sv. prijímaní cca 1931</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5N72-4f0nSYUNoObDeo9e40OMLO3cFtTFwiNRmUmZFORFMZM3VW8c4qDIefYqYwhpuGe_MJjZSjD87Pi64KzTrhjKhdBKTxoHoeI8gYDGjRBecAzICZgPZbS0HDuuuAAU6R3q4omtF2f_/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="310" data-original-width="490" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEh5N72-4f0nSYUNoObDeo9e40OMLO3cFtTFwiNRmUmZFORFMZM3VW8c4qDIefYqYwhpuGe_MJjZSjD87Pi64KzTrhjKhdBKTxoHoeI8gYDGjRBecAzICZgPZbS0HDuuuAAU6R3q4omtF2f_/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.2.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">V Marianke s deťmi pri prvom sv. prijímaní cca 1934</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfl0DkI5ZBKdKoAXnHG58lZ7w05fKrlPnyFiJwsspkItkKc_SoJemHLZrD7F2vdgPRTH08nSrXfFVu4DQVfPUQJjn6jeVYQrfz_O-z4qEXK2db-qtHDb5P5V7XSVgl_xOtcyul4daCU59L/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="325" data-original-width="225" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjfl0DkI5ZBKdKoAXnHG58lZ7w05fKrlPnyFiJwsspkItkKc_SoJemHLZrD7F2vdgPRTH08nSrXfFVu4DQVfPUQJjn6jeVYQrfz_O-z4qEXK2db-qtHDb5P5V7XSVgl_xOtcyul4daCU59L/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-05.4.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Z pôsobenia v Čechách asi 1940 - 1945</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSCmMUiyOyzHgT2SBdcGXlIy2zloe4KnSYpLZmJ2sHi2iwidzvg4kSzw5d_PNlfjmxUtxmn0L9mY8nhMUlEr1TPoswnyiKALRTssCVihWK3BOADl-OkpO-3UWm_1NDOlNoncNIwUDCIS0l/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="336" data-original-width="520" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiSCmMUiyOyzHgT2SBdcGXlIy2zloe4KnSYpLZmJ2sHi2iwidzvg4kSzw5d_PNlfjmxUtxmn0L9mY8nhMUlEr1TPoswnyiKALRTssCVihWK3BOADl-OkpO-3UWm_1NDOlNoncNIwUDCIS0l/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.1.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBAI3JRe5G5Rv7RWeE2h0D6tsv-Rl5oJJ8UVTCUVVgeeT7CNhkuYE-GtIQVj8d0GCH27ML9037VNrPgzS0Xam5SQ9EAPiLmrfJGUaIFl6OR07l8JS6Q1fwewnDcx8bQs3xC6X7NjoCggWj/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="296" data-original-width="465" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhBAI3JRe5G5Rv7RWeE2h0D6tsv-Rl5oJJ8UVTCUVVgeeT7CNhkuYE-GtIQVj8d0GCH27ML9037VNrPgzS0Xam5SQ9EAPiLmrfJGUaIFl6OR07l8JS6Q1fwewnDcx8bQs3xC6X7NjoCggWj/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.2.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Korešpondenčný lístok s poďakovaním za milodar - Marianka</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVTb9JwZQ4vIvlWk6_FD0CZ5C-9dkWscHv10IGlFY7cmbOmwim6Xvz8yIbOtpg2m_u0Tf93dGJlfQLda059qKvwdZy559BfkrNm_vDMhwbBtAzb29EetYY6tcdLeCiOCXoMwLf3CUWKe1H/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="524" data-original-width="336" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhVTb9JwZQ4vIvlWk6_FD0CZ5C-9dkWscHv10IGlFY7cmbOmwim6Xvz8yIbOtpg2m_u0Tf93dGJlfQLda059qKvwdZy559BfkrNm_vDMhwbBtAzb29EetYY6tcdLeCiOCXoMwLf3CUWKe1H/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-06.3.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3hITXKBPjGpl-dUCAm8Ea4zCEIEuKmeRYqdbGdEkHdRTtn3JlslzhC_ASkDLUlnrfM98VFffFW9pOT4hH_3SSVt8GIRPwTOex_J6s4xIjC49nPN-B6m94qkDDJEl5JT22zFdl4xSniX5u/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="280" data-original-width="390" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi3hITXKBPjGpl-dUCAm8Ea4zCEIEuKmeRYqdbGdEkHdRTtn3JlslzhC_ASkDLUlnrfM98VFffFW9pOT4hH_3SSVt8GIRPwTOex_J6s4xIjC49nPN-B6m94qkDDJEl5JT22zFdl4xSniX5u/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.1.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Farár Rudroff so svojimi kňazmi z Rače - o. Čík, Vavrinec, Emil Klaudius a Jan M. Polakovičovci, Fekete, Luknár a Havlovič - rok 1939</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4_cZYv4MSf5zIjomW_ASuZnNzB5qjreF_rtEJjTCwwCaPXpmv6bID1vy6U3cweOU8kN8QBe94ZZ34m57xpgmz08KAJ6fwZJFpXi7h3nSzqoo39mvhLj0kp6sQBLznMTM41Pb6TlNMDkxm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="250" data-original-width="385" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEi4_cZYv4MSf5zIjomW_ASuZnNzB5qjreF_rtEJjTCwwCaPXpmv6bID1vy6U3cweOU8kN8QBe94ZZ34m57xpgmz08KAJ6fwZJFpXi7h3nSzqoo39mvhLj0kp6sQBLznMTM41Pb6TlNMDkxm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.2.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8yp6VZNCyHKTq5iVH-uF8Nn52fW6TVC-z1A2pCxxRTxZObJ5coo6yWfrBKH3EkLU6QivCBSM-FEs7y-vDI-irg-lLNcBLdKLoNu4K87V1UyTtbQuYKasFBZILIOcW_-FQAmfazi8cBcjk/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="330" data-original-width="425" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg8yp6VZNCyHKTq5iVH-uF8Nn52fW6TVC-z1A2pCxxRTxZObJ5coo6yWfrBKH3EkLU6QivCBSM-FEs7y-vDI-irg-lLNcBLdKLoNu4K87V1UyTtbQuYKasFBZILIOcW_-FQAmfazi8cBcjk/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-07.3.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">V Beckove so sestrami a bratom v roku 1973</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj38m9qianHejGfH2kzsOK3BqX5VVoTkNaliU0BCd-S96Kbz8QisKdNFl3Q9HZRrsU_G8ASmQp3tN_qfGTbl-vikg5sAC6qIcw-8UknOfIqkOlhwDTVjik15pKlaxKo0mesTPlHfz7yUMSc/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="220" data-original-width="325" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj38m9qianHejGfH2kzsOK3BqX5VVoTkNaliU0BCd-S96Kbz8QisKdNFl3Q9HZRrsU_G8ASmQp3tN_qfGTbl-vikg5sAC6qIcw-8UknOfIqkOlhwDTVjik15pKlaxKo0mesTPlHfz7yUMSc/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.1.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyWLclRE7XwWGAXa_WyJ6ywzAcpq2RhmjOQUTM8RkkzfZu80DtvYetgXAFh_EqIBWtSShHCBJQ9SL3_WtwSyjPuvWs_NwSA0SbeIq5t2HzwyonbabiDneyb8-rTKF96vDmEZdOP6x9Etnv/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="460" data-original-width="290" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiyWLclRE7XwWGAXa_WyJ6ywzAcpq2RhmjOQUTM8RkkzfZu80DtvYetgXAFh_EqIBWtSShHCBJQ9SL3_WtwSyjPuvWs_NwSA0SbeIq5t2HzwyonbabiDneyb8-rTKF96vDmEZdOP6x9Etnv/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.2.jpg" /></a></div>
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvh-iSWEyeBmQeyLKl76kv06wBLToMkHjqA_jiXl7TRoeMQz56UNukkB3Ag2KtrZVP9BGNETvRsi_Yyo5nTx3r-I9pvioZnBaUUkVYssXvEvkaG40tOu1NuF73W5y41-BIq61E6vCdkrk/s1600/V-Charitnom-domove-v-Beckove-s-priatelmi-rok-1973-75.narodeniny-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1174" data-original-width="1600" height="467" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjvh-iSWEyeBmQeyLKl76kv06wBLToMkHjqA_jiXl7TRoeMQz56UNukkB3Ag2KtrZVP9BGNETvRsi_Yyo5nTx3r-I9pvioZnBaUUkVYssXvEvkaG40tOu1NuF73W5y41-BIq61E6vCdkrk/s640/V-Charitnom-domove-v-Beckove-s-priatelmi-rok-1973-75.narodeniny-1.jpg" width="640" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">V Charitnom domove v Beckove s priateľmi - rok 1973 - 75. narodeniny</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgslvMcFGmnvaWW37zaZW2OhiBJOWT5EzANzDzsboHPVYkJLhVV4bES5UPGVZzIcOMqMgRpc54Wc_ogKw-aICssSgUgr7fCUnoKPN8UFcsq2HmCWbwbhGwyHuB18xKjiYkWn-Fqu6QTvt21/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="360" data-original-width="490" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgslvMcFGmnvaWW37zaZW2OhiBJOWT5EzANzDzsboHPVYkJLhVV4bES5UPGVZzIcOMqMgRpc54Wc_ogKw-aICssSgUgr7fCUnoKPN8UFcsq2HmCWbwbhGwyHuB18xKjiYkWn-Fqu6QTvt21/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-08.3.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Poďakovanie rodine za blahoželanie k narodeninám - júl 1973</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhU-WwqsKoqulF6LKNZy5qrbN5PPB1mSa7hRelLLkMkp8qEwx6Yd0C_JnjNu1Oio19aYFJ1iUfD9fzg74g-pAfR0loy-GlsH-cQVMyOBuhelvd8pLNJM717QM4b9OebaiPOG4fvuGLWtkNc/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="336" data-original-width="224" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhU-WwqsKoqulF6LKNZy5qrbN5PPB1mSa7hRelLLkMkp8qEwx6Yd0C_JnjNu1Oio19aYFJ1iUfD9fzg74g-pAfR0loy-GlsH-cQVMyOBuhelvd8pLNJM717QM4b9OebaiPOG4fvuGLWtkNc/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.1.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWC3xf74yxnXB7XvAqlWBsu-qpVGFm0tgNw7a8FzqhqiKlDiAqqojdZnKvvoM3o_i8fzH_by_HaQnlG6pn-PPgEkZRHLXYuSVCRT3cPF5gTGWGEPRkU3qnlv5bkJ-MfyHvvvH0TfEcniXx/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="332" data-original-width="224" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhWC3xf74yxnXB7XvAqlWBsu-qpVGFm0tgNw7a8FzqhqiKlDiAqqojdZnKvvoM3o_i8fzH_by_HaQnlG6pn-PPgEkZRHLXYuSVCRT3cPF5gTGWGEPRkU3qnlv5bkJ-MfyHvvvH0TfEcniXx/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.2.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjw2qyXMJro1XwXDH_b_-lzInLeWMbUD8RpPBhBY_sFv3RPqYqCJAg2W_o3j-AMw7n-yZgcMvt_eCLNvs_SmZ1UNrZXFQ1IermD7Ec1v3rIoPaKdIALppJlLR48ipq1ghRbt0vBufvtgDOQ/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="450" data-original-width="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjw2qyXMJro1XwXDH_b_-lzInLeWMbUD8RpPBhBY_sFv3RPqYqCJAg2W_o3j-AMw7n-yZgcMvt_eCLNvs_SmZ1UNrZXFQ1IermD7Ec1v3rIoPaKdIALppJlLR48ipq1ghRbt0vBufvtgDOQ/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.3.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJBaKDRW368swW698RKDlJGC7rdxyz6amVLxuzZ2c6PDVLuDtJPx4L7u-_mVDuOm8S-wVcWbsRd9q-AH4scdLKkQUTUuu-DMGvjHe41BhyLEreV30h_3JoLuvO6Jv9PJGFECzdNarzNaau/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="305" data-original-width="465" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjJBaKDRW368swW698RKDlJGC7rdxyz6amVLxuzZ2c6PDVLuDtJPx4L7u-_mVDuOm8S-wVcWbsRd9q-AH4scdLKkQUTUuu-DMGvjHe41BhyLEreV30h_3JoLuvO6Jv9PJGFECzdNarzNaau/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-09.4.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihrRTDFMKin1pl4f9EDxnlNsnTzh_LmhF0itSUQtVTIWuXYUD2dnFTfMCFZhD-frH3tSUXudUDZCA4SS2CncP5djUVTPXBRCh3NXnA1LnT2OQFhk4JvQqvntqaT5FYiOoqJe_s0i0mtE_o/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="292" data-original-width="440" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEihrRTDFMKin1pl4f9EDxnlNsnTzh_LmhF0itSUQtVTIWuXYUD2dnFTfMCFZhD-frH3tSUXudUDZCA4SS2CncP5djUVTPXBRCh3NXnA1LnT2OQFhk4JvQqvntqaT5FYiOoqJe_s0i0mtE_o/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.1.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7jRumzc_0R8b57Ae7cA8IHSatcwLCfzS5RsfJRTDIFuMb_J1wl_ZIWU5E6c_q_TEqmB6qN5Tv9wD-EsU4daoIUw5wt5ZQaaCwSseX-Ed4XO3FQkbV2ajOWQnXODVvSbq9EI3s36UPhRYZ/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="290" data-original-width="440" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg7jRumzc_0R8b57Ae7cA8IHSatcwLCfzS5RsfJRTDIFuMb_J1wl_ZIWU5E6c_q_TEqmB6qN5Tv9wD-EsU4daoIUw5wt5ZQaaCwSseX-Ed4XO3FQkbV2ajOWQnXODVvSbq9EI3s36UPhRYZ/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.2.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOR4bU76qlrj1nITLQQLl9YdSkyFgoMWFUthhVfVl5EyCe6wdGN6vLZpwkhnfZdvZuL_5hSBHfvL9D2G5_v4IsfS4RAQ-872KFRy1XPokd0GuzDvAvw2pBIxgezF0FxOPqv0NlrZ5sNDQN/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="300" data-original-width="450" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiOR4bU76qlrj1nITLQQLl9YdSkyFgoMWFUthhVfVl5EyCe6wdGN6vLZpwkhnfZdvZuL_5hSBHfvL9D2G5_v4IsfS4RAQ-872KFRy1XPokd0GuzDvAvw2pBIxgezF0FxOPqv0NlrZ5sNDQN/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.3.jpg" /></a></div>
<br />
<table align="center" cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="margin-left: auto; margin-right: auto; text-align: center;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg48kKZzDKMNRnX3fjwA-nsiHGZjliEeAjs6048QWq539KH4ZeykT_Bn3uLbLGxXHETIobx0XMA12HTYOc1aE7K5DP4idwiWD6zQKj4yYAgpgH1dewGqemCSY9F9bsIKU-CufWJfgfpqni/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="305" data-original-width="464" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjg48kKZzDKMNRnX3fjwA-nsiHGZjliEeAjs6048QWq539KH4ZeykT_Bn3uLbLGxXHETIobx0XMA12HTYOc1aE7K5DP4idwiWD6zQKj4yYAgpgH1dewGqemCSY9F9bsIKU-CufWJfgfpqni/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-10.4.jpg" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Fotografie z pohrebných obradov 28. augusta 1973</td></tr>
</tbody></table>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixq8GfYPM9HfLcRcIX5X04qO0b_CoxGL-TnKwe7GrDf5fBYkZe-5eri6kvpHRIKVVt2Tdsp4swo2g4rt_o9ARNUX8OgrjxzObL1ygKGpdfrVN8ywjuRCQXHolUMx7miXneDvIj9TRCc6Iy/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-11.1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="316" data-original-width="428" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEixq8GfYPM9HfLcRcIX5X04qO0b_CoxGL-TnKwe7GrDf5fBYkZe-5eri6kvpHRIKVVt2Tdsp4swo2g4rt_o9ARNUX8OgrjxzObL1ygKGpdfrVN8ywjuRCQXHolUMx7miXneDvIj9TRCc6Iy/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-11.1.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgcLaaX1Z8czmpOEANkIN_jAgdt-1l3A3-ggpcALthEQWFyytCHsr-mZQcsbeyfIlFVKXUNRAbeFTCLgiWc1BHjebpOSCujQUaBRZmDH0jbSa2KHjJ_2ueKlnbgDjHKmSyplEtP1HbjmXm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-11.2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="320" data-original-width="240" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjgcLaaX1Z8czmpOEANkIN_jAgdt-1l3A3-ggpcALthEQWFyytCHsr-mZQcsbeyfIlFVKXUNRAbeFTCLgiWc1BHjebpOSCujQUaBRZmDH0jbSa2KHjJ_2ueKlnbgDjHKmSyplEtP1HbjmXm/s1600/Pater-Jan-Maria-Lukac-Polakovic-11.2.jpg" /></a></div>
<br />račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-1222501129514479442017-12-30T12:00:00.001+01:002022-01-31T10:01:53.206+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2018<div style="font-size: 11.0pt;">
<div align="center" style="text-align: center;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt;"><b>Významné výročia v roku 2018</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">660 rokov (1358) od na</span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">jstaršej zachovanej zmienky o richtárovi
v Rači</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">. Z písomných
prameňov vieme meno prvého známeho richtára v Rači. Volal sa Martin. Bližšie
informácie sa nezachovali.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">590 rokov (1428)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>od
pobytu husitských vojsk v okolí Rače</b>. Koncom dvadsiatych rokov 15. storočia
začali prenikať na Slovensko husitské výpravy, ktoré pod vedením Prokopa Holého
šírili svoje učenie a demonštrovali svoju silu proti armáde Žigmunda
Luxemburského. Začiatkom februára 1428 sa presúvali od Senice cez Modru a
Pezinok smerom na Bratislavu. V Rači boli 18. februára 1428. Následne
vypálili Podhradie a predmestie Bratislavy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">510 rokov (1508) od prvej známej zmeny patrocínia farského kostola </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">(zasvätenia konkrétnemu svätcovi –
patrónovi). Pôvodné zasvätenie kostola nepoznáme. Podľa záznamu v „</span><span lang="LA" style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-ansi-language: LA;">Series
parochiarum et parochorum</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">“
L. Némethyho bol farský kostol v roku 1508 zasvätený úcte Všetkých
svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi
a potom Panne Márii. Zasvätenie
dnešným patrónom - apoštolom – svätým Filipovi a Jakubovi – sa uskutočnilo
1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<table cellpadding="0" cellspacing="0" class="tr-caption-container" style="float: right; margin-left: .5em; text-align: right;"><tbody>
<tr><td style="text-align: center;"><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUkX6v9qj6SH-bQgE3FjCYJZluirZWPnIy7PBt8S1o-HqO6DgDASko9XDXmbcWkXoxv5N7d9zT2VqN2m9TFhvgHASS41qdA7V1eGN-P_aZAYIputLD23JqDGOIFjcOS1FaUoAPlmtSX-U/s1600/Vyrocia-2018_Obecna-pecat_1780.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; margin-bottom: 0em; margin-left: auto; margin-right: auto;"><img border="0" data-original-height="1074" data-original-width="1089" height="196" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhUkX6v9qj6SH-bQgE3FjCYJZluirZWPnIy7PBt8S1o-HqO6DgDASko9XDXmbcWkXoxv5N7d9zT2VqN2m9TFhvgHASS41qdA7V1eGN-P_aZAYIputLD23JqDGOIFjcOS1FaUoAPlmtSX-U/s200/Vyrocia-2018_Obecna-pecat_1780.jpg" width="200" /></a></td></tr>
<tr><td class="tr-caption" style="text-align: center;">Pečať z roku 1780</td></tr>
</tbody></table>
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">460 rokov (1558) od
prvého známeho zobrazenia obecnej pečate. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V 16. storočí mala Rača vlastnú
pečať. Z tohto obdobia je známa podoba malej pečate s iniciálami „WS“, pod
ktorými je skrížený kopáč a motyka.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">265 rokov</span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;"> (1753) od založenia fundácie (nadácie) grófky Erdődyovej na údržbu sochy sv. Jána
Nepomuckého. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Manželka majiteľka pozemkov v Rači grófka Mária Terézia Erdődyová
venovala 500 zlatých na údržbu sochy sv. Jána Nepomuckého </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">a na slúženie svätých omší k úcte tohto svätca</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">. Správou bol
poverený správca a výbor, ktorý mal svoju organizačnú štruktúru. Socha stála
pred kúriou na námestí, nad sútokom dvoch hlavných potokov v obci (dnešných
- Banského - od Knižkovej doliny a Pieskového - z Kopaníc). Sochu z
námestia odstránili v roku 1953 a namiesto nej umiestnili do stredu námestia
pomník v tvare červenej hviezdy. Socha sv. Jána Nepomuckého čaká na
reštaurovanie a umiestnenie na vhodné priestranstvo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">250 rokov (1768) od uvedenia tereziánskeho urbára v Rači. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Nový urbár,
ktorý v Rači uviedli do platnosti 21. apríla 1768,<b> </b>zavádzal prísnejšie povinnosti, preto ho Račania neprivítali s
nadšením. Podľa pôvodnej zmluvy s Pálfiovcami z roku 1666 mali Račania
voľnejšie povinnosti a nemuseli vykonávať niektoré roboty v panských
vinohradoch. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Po
intenzívnych 6-ročných rokovaniach so stolicou (1773-1779) sa Račanom podarilo
dosiahnuť dohodu a z časti povinností sa vykúpili.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">170 rokov (1848) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">od udalosti z meruôsmych rokov (1848-1849)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">, kedy
v Rači táborilo 1500 dobrovoľníkov. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V revolučných
rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich
obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral
v priestoroch terajšieho parku J. M. Hurbana. Štáb zboru dobrovoľníkov
sídlil v dome stojacom na mieste Katolíckeho kultúrneho domu (dnešného
sídla spoločnosti Villa Vino Rača a. s.), na ktorom v roku 1998
Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili pamätnú tabuľu.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">160 rokov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;"> <b>(1858) od zakúpenia bývalej kúrie mariatálskych paulínov pre účely
evanjelickej fary a školy. </b></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Objekt
bol pôvodne zakúpený pre potreby fary, neskôr ho viackrát prestavovali a do
dvorného krídla pristavili miestnosti pre evanjelickú školu. V roku 1931 vo
dvore postavili novú budovu ľudovej evanjelickej nemeckej školy. Do roku 1945
sa v škole vyučovali po nemecky. Po II. svetovej vojne slúžil ako školská
budova do čias, kým boli na sídliskách Záhumenice a Barónka postavené nové
školy. Neskôr v ňom bola zriadená základná umelecká škola. V reštitúcii bol
objekt vrátený evanjelickej cirkvi. Terajším majiteľom je BIVIO – <b>Združenie na pomoc ľuďom s mentálnym
postihnutím v SR, ktorý realizuje v objekte rozsiahle stavebné úpravy.</b><b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">155 rokov (1863) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od opravy zvona na veži farského kostola
a od miléniovej oslavy príchodu sv. Cyrila a Metoda. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Na veži farského kostola pukol v roku 1863 veľký zvon.
Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a na 1000-ročnú pamiatku príchodu
sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu dal o tom vyhotoviť reliéf s nápisom.
Nový zvon posvätili 19. novembra 1863. Osadenie zvona bolo súčasťou
veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu milénia príchodu
vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie. Slávnosť sa konala
22. novembra a ako hlavný kazateľ na nej vystúpil kapucín - významný
historik, pedagóg, archivár, publicista František Víťazoslav (rehoľným menom
Viktor) Sasinek.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">145 rokov (1873) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od epidémie cholery. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V roku 1873 zúrila v okolí
Bratislavy epidémia cholery. Vo farskej kronike je záznam, podľa ktorého od 12. septembra
do 12. októbra zomrelo v Rači na choleru 130 ľudí.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">145 rokov (1873) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od založenia školskej knižnice. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera
zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre
všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom
bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký.
V záznamoch z roku 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej
škole.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">145 rokov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>(1873) od postavenia vstupného kríža do obce „pod Rinzlami“.</b> Kríž stojí na
križovatke ulíc Žitná a Hybešova. V minulosti sa nad touto časťou
rozprestierali vinice nazývané <i>Rinzle</i>.
Kríž dala zhotoviť Katarína Dostálová, vnučka kováčskeho majstra Michala
Dostála, ktorý bol v meruôsmych rokoch (1848-1849) náčelníkom dobrovoľníckej
stráže národnej gardy v Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">130 rokov (1888) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od rozsiahlej prestavby farského kostola.
</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Na podnet farára Mórica
Alstra sa uskutočnila rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster
pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená
o 8 m a zvýšená o 1 m) a bol postavený aj nový chór. Kostol tak
dosiahol dnešnú dĺžku. Celá rozsiahla prestavba trvala iba jeden rok.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">110 rokov (1908) od postavenia výstupného kríža pri <i>Pastierni</i>.
</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Kríž stál pod <i>Dolnými Záhumenicami</i>,
kde končila obec. Postavili ho </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">z finančného
daru Juliany Ivaničovej na mieste, kde
už od roku 1850 stál starší kríž. V týchto miestach obce bol obecný
pasienok „pastierňa“. V päťdesiatych rokoch ho zachránili pred zlikvidovaním včlenením
do záhradky rodinného domu na konci ulice Pri vinohradoch, kde stál až do roku
2016. V súvislosti s rekonštrukciou domu bol kríž osadený na nové miesto pri
vstupe na Karpatské námestie.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">100 rokov (1918) od zrekvirovania zvonov evanjelického kostola na vojenské účely. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zvony a tiež veľké píšťaly z
organu evanjelického kostola boli zrekvirované 16. septembra 1918. Pôvodne
boli na veži tri zvony, ktoré pre evanjelický kostol zhotovila šopronská firma </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Synovia Bedricha Seltenhofera. Na vežu boli umiestnené ako dar obetavých veriacich
22. augusta 1905. Po zrekvirovaní dvoch zvonov zostal na veži už len veľký zvon s váhou 710 kg. Pri 100. výročí
postavenia kostola v roku 1935 zadovážili obetaví veriaci pre vežu kostola nové
zvony.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">95 rokov (1923) od založenia spolkov Katolícka jednota Orla a Katolícka jednota žien. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Katolícka
jednota orla bola v Rači založená 17. februára 1923. Jej c</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">ieľom bola výchova mládeže od
najmenších, cez dorast až po dospelých v kultúrnospoločenskej i
telovýchovnej oblasti. Prvým predsedom
bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol
Anton Lednár. Orol mal aj aktívny divadelný krúžok, ktorý tradične
vystupoval na Štedrý večer pred polnočnou omšou s divadelnou hrou. V tomto roku vznikla v Rači aj
Katolícka jednota žien, ktorá podľa príkladu podobných organizácií z Belgicka,
Holandska, Nemecka a Talianska mala povzbudzovať k viere a mravnosti.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">95 rokov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;"> <b>(1923) od
zhotovenia nových zvonov na vežu katolíckeho farského kostola</b>. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Dva nové zvony dal vyhotoviť farár
Vojtech Rudroff s finančným prispením veriacich. Odlial ich Richard Herold v
Chomutove. Veľký zvon je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii, patrónke
Slovenska, stredný nesie nápis: „sv. Cyril a Metod – Dedičstvo otcov
zachovaj nám Pane“. Pôvodné zvony musela obec obetovať na vojnové účely počas
I. svetovej vojny.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGZkG4X5tEWTZO268rWQHUqhnLWlVzyISMmw1D0G9XFiYqTqUYf-wsGjWyn6NO3bR5CqzvHl_zuWFcslmSrLOMbuDbyQTISC142pjGvaU5hyWSRhA0BKj4iiYD6priBiSDtkQ7QSanqSw/s1600/Vyrocia-2018_Pomnik-padlym_1928.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="1067" data-original-width="1600" height="212" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiGZkG4X5tEWTZO268rWQHUqhnLWlVzyISMmw1D0G9XFiYqTqUYf-wsGjWyn6NO3bR5CqzvHl_zuWFcslmSrLOMbuDbyQTISC142pjGvaU5hyWSRhA0BKj4iiYD6priBiSDtkQ7QSanqSw/s320/Vyrocia-2018_Pomnik-padlym_1928.jpg" width="320" /></a></div>
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">90 rokov (1928) od odhalenia Pomníka padlých v Parku J. M.
Hurbana. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Kamenný
mohylový pomník račianskych vojakov padlých v I. svetovej vojne postavili pri 10. výročí vzniku
Československej republiky. Pomník bol
odhalený 28. októbra po
slávnostnej sv. omši. Projektoval ho Jozef Mesároš a postavil staviteľ Ľudovít Ivanič, obaja račianski rodáci. Na jeho realizácii sa
finančne podieľalo vtedajšie obecné zastupiteľstvo, viacerí darcovia,
projektant aj staviteľ. Po II. svetovej vojne na pomník doplnili tabuľu s
menami padlých občanov z Rače počas vojnových rokov 1939 až 1945 i za
Slovenského národného povstania 1944.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">90 rokov (1928) od
začiatku tlače Farského vestníka.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">
Farár Vojtech Rudroff začal v októbri 1928 vydávať pre račianskych farníkov
Farský vestník. Súhlas s tlačou vydal Karol Nečesálek, generálny vikár
Apoštolskej administratúry v Trnave listom z 3. 10. 1928. Vestník
informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj o hospodárení
farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal
do roku 1934.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">90 rokov (1928) od
vzniku Potravného družstva v Rači. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Potravné družstvo vzniklo 5. novembra 1928 s cieľom zásobovania
obyvateľstva spotrebným tovarom za prijateľné ceny. Za
predsedu bol zvolený katolícky kňaz Vojtech Rudroff. K výhodám
členstva patrilo finančné zvýhodňovanie 2–3% úrokom z peňažnej hodnoty
celoročného nákupu. Predajňa Potravného družstva sa
nachádzala na dnešnej ul. Pri vinohradoch č. 23. Na pamiatku zakladateľa
slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je
v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti
Villa Vino Rača, a. s. (bývalého kina Nádej) je umiestnená bronzová busta.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">85 rokov (1933) od postavenia </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">budovy evanjelickej fary na Alstrovej
ulici. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Evanjelická
fara bola pôvodne v budove na Alstrovej ulici 158. Budova slúžila zároveň ako
evanjelická škola. Po postavení novej evanjelickej školy v roku 1931 si
evanjelickí veriaci postavili aj novú budovu fary v tesnej blízkosti kostola.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">80 rokov (1938) od pomenovania centrálneho
námestia v Rači na námestie Andreja Hlinku.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;"> Po smrti Andreja Hlinku bolo 30. októbra
1938 centrálne námestie vo vtedajšom </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">v Račištorfe</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;"> pomenované jeho
menom</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">. Na slávnostnom akte
prehovorili poslanci slovenského parlamentu J. Drobný a J. Mora.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">80 rokov (1938) od návštevy delegácie autonómnej vlády na račianskej fare. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">3. decembra 1938
navštívil račiansku faru Karol Sidor s členmi autonómnej vlády a funkcionármi
Hlinkovej slovenskej ľudovej strany.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">70 rokov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>(1948) od zavedenia vodovodu do Rače. </b>V polovici 20. storočia nemala
obec okrem potokov prakticky žiadne vodné zdroje. Nebolo ani čím hasiť. Studne,
ktoré sa v obci nachádzali, boli len na prítokovú vodu (povrchovú vodu – z
potokov), takzvané čistiarne. Ani jedna studňa nebola na pramenitú vodu.
Vodovod bol do Rače zavedený „brigádnicky“ v roku 1948 z bývalej Dynamitky
(dnes Gaštanový hájik), po veľkom suchu v roku 1947, kedy všetky studne v Rači vyschli
a voda sa musela dovážať cisternami z Bratislavy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimf7hc12Q7WnH5y3bBVfpuSoVEBK_OO26zUmaDTX6tT1-fre1iTRbHaUVeoOGglZLEQefma1vv1s4HpnFKl30b4YiPj6ceKdrIFeLxgs1fsFebtYyou2L-QGgWj2vSDunNQ4-7BPbloP4/s1600/Vyrocia-2018_Horvatov-kriz_1948.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="945" data-original-width="709" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEimf7hc12Q7WnH5y3bBVfpuSoVEBK_OO26zUmaDTX6tT1-fre1iTRbHaUVeoOGglZLEQefma1vv1s4HpnFKl30b4YiPj6ceKdrIFeLxgs1fsFebtYyou2L-QGgWj2vSDunNQ4-7BPbloP4/s200/Vyrocia-2018_Horvatov-kriz_1948.jpg" width="150" /></a></div>
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">70 rokov (1948) </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od
postavenia Horvátovho kríža. Drevený kríž stojí pri asfaltovej ceste vedúcej na
Biely kríž.. Kríž postavili na pamiatku tragickej smrti 21-ročného študenta
medicíny Ivana Horváta z Rače, ktorý tam zahynul v mrazivej zime 25. februára
1948.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">60 rokov (1958) od založenia celoobecného družstva. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V roku 1958 bolo založené celoobecné družstvo, v ktorom
bolo 1 120 členov a sústredených vyše 300 hektárov viníc zložených z vyše
2 100 malých parciel s kolovým vedením.</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">60 rokov (1958) od
založenia obecnej organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Po založení miestnej
organizácie Zväzu slovenských záhradkárov v Rači sa začalo intenzívnejšie
využívanie neobrábanej pôdy pre účely ovocinárstva a záhradkárstva. Najväčšiu
zásluhu na rozvoji ovocinárstva v Rači mal Jozef Strelka, po ktorom je
pomenovaná aj jedna z račianskych ulíc.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">50 rokov (1968) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od zakúpenia organu do kostola Panny
Márie Pomocnice kresťanov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">.
Organ bol zakúpený v českom pohraničí.<b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">45 rokov (1973) od veľkej rekonštrukcie hlavnej cesty č. 502. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pri rekonštrukcii cesty
vedúcej z centra mesta do Svätého Jura padla za obeť rozšíreniu cesty aj časť
cintorína a kaplnka Najsvätejšej trojice z 19. storočia. Za zrušenú kaplnku
postavili na cintoríne ako náhradu v roku 1973 novú kaplnku v tvare Lurdskej jaskyne,
na ktorej sú použité pôvodné kované mrežové dvere zo zrušenej kaplnky. Interiér
– výzdobu kaplnky tvoria sochy Lurdskej Panny Márie a sv. Bernadetty.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">40 rokov (1978) od postavenia Družstevného domu. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Družstevný dom Račan postavili ako združenú investíciu
obce, vtedy Miestneho národného výboru Rača, a Jednotného roľníckeho družstva
Rača.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">25 rokov (1993) od čiastočnej úpravy kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Pri
rekonštrukcii b</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">olo
realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili
a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba
sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa
prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do roku 1996 aj s
vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">25 rokov (1993) od
založenia Gymnázia školských bratov. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána
de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu
zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských
učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní
vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené
v budove bývalej </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Masarykovej
štátnej ľudovej a meštianskej školy z roku 1934 (neskôr základnej školy na
Čachtickej ulici).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">25 rokov (1993) od
rekonštrukcie božej muky so sochou sv. Urbana. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Tehlová, murovaná božia muka stávala vo
vinohradoch nad Račou. Po odcudzení sochy v päťdesiatych rokoch jej hrozilo
úplné zničenie. Rekonštrukciou v roku 1993 bola zachránená. Sochu svätca dal
vyhotoviť vtedajší starosta Libor Pajdlhauser. V roku 2016 dostala po ďalšej
rekonštrukcii dnešnú podobu s novou sochou sv. Urbana – patróna
vinohradníkov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">20 rokov</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>(1998)</b> <b>od obnovenia
spolkovej vinohradníckej tradície a od tradície </b></span><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">požehnania mladého vína. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V roku 1998 bola založením
nového Račianskeho vinohradníckeho spolku obnovená spolková vinohradnícka
tradícia; tento spolok je súčasťou projektu Malokarpatskej vinnej cesty.
Každoročne usporadúva verejnú račiansku hodovú ochutnávku vín, zúčastňuje sa na
festivale Račianskej frankovky. Zároveň </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">bola
obnovená tradícia – slávnostné požehnanie mladého vína. Slávnosť požehnania sa
koná tradične okolo sviatku sv. Martina, kedy vinári otvárajú svoje mladé
vína. Na slávnosť si prinášajú dve fľaše, pričom jedna slúži na ochutnávku a druhou
doma požehnajú svoje víno. Mladé víno spoločne požehnávajú podľa račianskej
tradície kňazi katolíckej a evanjelickej cirkvi na slávnosti zorganizovanej
Račianskym vinohradníckym spolkom.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">15 rokov (2003) od</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;"> <b>historickej návštevy Sv. otca Jána Pavla II.</b> </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">11. septembra 2003 sa Sv. otec
v rámci návštevy Slovenskej republiky nakrátko zastavil v parčíku
v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik
a odovzdali mu dary Račanov. Svätý otec, napriek svojej pokročilej chorobe
a veku, požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval
v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">15 rokov (2003) od začiatku vychádzania časopisu Katolícky súčasník. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Časopis
o živote farnosti informoval o udalostiach a osobnostiach
farnosti. Prinášal tiež zaujímavosti z histórie farnosti, rozhovory s
významnými ľuďmi, informoval o dianí v katolíckej cirkvi. Prvé číslo
vyšlo 13. apríla 2003 pod redakčným vedením Ladislava Hvizdoša a za
spolupráce s tlačiarenskou spoločnosťou </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ko&Ka. Časopis
vychádzal do roku 2009.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">15 rokov (2003) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od nadviazania spolupráce s talianskym
mestom Priverno. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Stredotalianske
staroveké mesto Priverno leží asi 90 km na juh od Ríma. V jeho blízkosti vedie
najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste
organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest.
Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">15 rokov (2003) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od ukončenia prác na rekonštrukcii
interiéru farského kostola. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">30. novembra
2003 – na prvú adventnú nedeľu – po ukončení prác na rekonštrukcii interiéru
farského kostola vykonal slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola biskup
Štefan Vrablec. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka
sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým
a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky
v presbytériu kostola.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">10 rokov (2008)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>od
pomenovania parku menom Park J. M. Hurbana. </b></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">V roku 2008
bol park pri príležitosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849
rekonštruovaný do terajšej podoby. Na mieste, kde stál pôvodný pomník
„Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945, mala podľa
vtedajšieho návrhu stáť busta J. M. Hurbana.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">10 rokov (2008)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>od
príchodu Sestier Božieho milosrdenstva do Rače</b>. Sestry dostali do prenájmu
Zichyho kúriu, kde mali postulát pre nové povolania (prípravu na vstup do rádu)
pre sestry zo Slovenska a Čiech, Popri tom pomáhali vo farnosti, hlavne
vyučovaním náboženstva a prácou s mládežou a deťmi. V Rači pôsobili do roku 2014.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 16.0pt;">Výročia
račianskych osobností v roku 2018<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhV0cm6jPbHI8piok7BUqMPs7b33EgHjEgCkDETs2L2XB0e7rTwBMz0l_CdEhZIswTL6HUkHxZ_iOTYwiCDEtnGwwZy6kqayDxGcxW5L2ntQ4KYJhVR7yKMySks_qFFbxY8wINn2FlxITY/s1600/Vyrocia-2018_Jan-Gotcar_1823.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="983" data-original-width="880" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhV0cm6jPbHI8piok7BUqMPs7b33EgHjEgCkDETs2L2XB0e7rTwBMz0l_CdEhZIswTL6HUkHxZ_iOTYwiCDEtnGwwZy6kqayDxGcxW5L2ntQ4KYJhVR7yKMySks_qFFbxY8wINn2FlxITY/s200/Vyrocia-2018_Jan-Gotcar_1823.jpg" width="177" /></a></div>
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">195 rokov (1823) od narodenia a 135 rokov (1883) od úmrtia opáta Jána Gotčára. </span></b><a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7wPWxFeiECvyRTZUoBRhH59Dvn42bHFBNLZxYrvRhBUdDF0OxoxCg64Kylbsmq6GzdMeSDvYLSecr3CyF6HQzAQ0kOMdPDpCN1fAxOFm7uG7G1VkadpYyYdnt-Hp2bLzH7YkmZPxBaWM/s400/LH-Jan-Gotcar-1.jpg"></a><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Opát Ján Gotčár, národovec, publicista,
profesor slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zakladajúci člen Matice
Slovenskej sa narodil v Makove 1. 6. 1823. Významne prispel
k zmene školského systému v Uhorsku. Po zatvorení slovenského
gymnázia v Kláštore pod Znievom bol predčasne penzionovaný. V roku
1876 prišiel do Rače, kde ho prichýlil vtedajší farár Móric Alster a kde
prežil posledné roky svojho života. Na hody 1. mája v roku 1882 mal v Rači
slávnostnú kázeň. Zomrel 19. augusta <st1:metricconverter productid="1883 a" w:st="on">1883 a</st1:metricconverter> je pochovaný na
račianskom cintoríne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">120 rokov (1898) </span></b><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od narodenia a 45 rokov (1973) od smrti pátra Jána
Máriu (Lukáča) Polakoviča.</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">
Kňaz, generálny predstavený rehole Tešiteľov Božského Srdca z Getsemani sa
narodil v Rači 3. 7. 1898. Po stredoškolských štúdiách pôsobil najskôr ako
výpravca a až neskôr bol povolaný za kňaza. V roku 1927 priviedol do
Marianky rehoľu Tešiteľov Božského Srdca a prevzal správu nad týmto
pútnickým miestom. Jeho zásluhou bol upravený kostol a kláštor a zakúpená
krížová cesta. Po II. svetovej vojne bol menovaný za generálneho
predstaveného rehole so sídlom v Prahe, skadiaľ bol po barbarskej noci
internovaný. Do pastorácie sa už nevrátil a zomrel v Rači
v auguste 1973. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne
v Rači.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1zlmx2BfgAcENehU_hohtFoIpG11-4Un3S4lePlGsaOJs-NOvFCsIZfxakrEMmfXrot_D3La6dzKD1orKfzC0A2w2XnJTNpoz452aE02MyeKeY55Dqj5AJX7yj2b_xBNbwYRGpbFhMxk/s1600/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="925" data-original-width="1345" height="219" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj1zlmx2BfgAcENehU_hohtFoIpG11-4Un3S4lePlGsaOJs-NOvFCsIZfxakrEMmfXrot_D3La6dzKD1orKfzC0A2w2XnJTNpoz452aE02MyeKeY55Dqj5AJX7yj2b_xBNbwYRGpbFhMxk/s320/Vyrocia-2018_Vojtech-Rudroff-s-knazmi_Primicie-1938.jpg" width="320" /></a></div>
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">110 rokov (1908) od príchodu farára Vojtecha Rudroffa do Rače. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-bidi-font-weight: bold;">Katolícky kňaz
Vojtech Rudroff nastúpil na svoje pôsobisko v Rači 3. decembra 1908
a zostal tu 33 rokov. Po Móricovi Alstrovi bol druhou najvýznamnejšou
osobnosťou, ktorá na račianskej fare pôsobila. Bol veľmi aktívnym duchovným
otcom a aj vďaka nemu vzišlo z Rače 9 kňazov. Organizoval v Rači nielen
cirkevný život, zakladal a viedol náboženské spolky, ale oživil aj
kultúrne dianie v obci. Bol priateľom Andreja Hlinku a Dr. Jozefa
Tisu. Za jeho pôsobenia postavili v Rači novú cirkevnú školu (1932),
kostol na cintoríne (1937), nový kultúrny dom A. Hlinku (1941) (bývalé kino
Nádej). Zomrel v roku 1942 a na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci
vtedajší slovenskí biskupi a množstvo duchovenstva. Je pochovaný na
račianskom cintoríne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">15 rokov (2003) od
úmrtia ThDr. Stanislava Číka</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">. </span><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Stanislav Xavér Čík, CCG, račiansky
rodák, významný pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života v
slovenskej emigrácii. Bol členom rehole tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia
bratov tešiteľov z Getsemani) od 1932. Po emigrácii v roku 1950 sa
intenzívne venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie.
Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových expertov.
Od roku 1971 pôsobil až do pádu komunistického režimu vo Viedni ako vedúci
Slovenskej katolíckej misie v Rakúsku. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko.
Zomrel v Charitnom domove pre starých kňazov v Pezinku 8. marca 2003.
Pochovaný je na cintoríne v Rači.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">10 rokov (2008) od
vymenovania vladyku Petra Rusnáka za biskupa Gréckokatolíckej cirkvi. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Vladyka Peter Rusnák sa narodil v
Humennom, ako syn gréckokatolíckeho kňaza. Od svojich 8 rokov žil spolu s
rodičmi a súrodencami v Rači, kde navštevoval aj základnú školu a miništrovával
v kostole. Pápež Benedikt XVI. ho 30. januára 2008 vymenoval za
prvého bratislavského eparchu (gréckokatolíckeho biskupa).<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mária Hatalová<o:p></o:p></span></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">december 2017<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Zdroje:<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">1.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-size: 10.0pt;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html" target="_blank"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Ľudovít Havlovič, Rača - Z dejín a pamiatok obce</span></a></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">2.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-size: 10.0pt;"><a href="http://www.muop.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=600176&id_ktg=1021&archiv=0&p1=1053&sc=ASC&sort=nazev&tzv=1&pocet=25&stranka=2" target="_blank"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava, Pamätihodnosti mestských častí</span></a></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">3.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Farský vestník, ročník
1928</span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">4.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-size: 10.0pt;"><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><span style="font-family: "arial" , sans-serif; mso-fareast-language: EN-GB;">Webová stránka Mestskej časti Rača</span></a></span><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;"><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">5.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">mesačník: Račiansky výber<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">6.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">mesačník: Katolícky súčasník<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<!--[if !supportLists]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">7.<span style="font-family: "times new roman"; font-size: 7pt; font-stretch: normal; line-height: normal;"> </span></span><!--[endif]--><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-size: 10.0pt;">Doc. D. Veselý, Dejiny kresťanstva a reformácie na Slovensku<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-68078083059521893382017-10-11T20:00:00.000+02:002017-12-30T00:23:32.454+01:00Výročia kňaza, národovca, mimoriadneho a vzácneho človeka – Mórica Alstra <div style="font-size: 11.0pt;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhha5GZq-LDkJ1rmN2sCjJbdr0q6mu-_yTuxqOATJD73qKY9dUNkiYofe9OTr1qZX7I2kIijkanSWEjy2xsmuDC0jVyfUiw73Fp0YwLNDxv8mI3RAr32oPTvD_3yIP7IkciV9OeQ5l_I5g/s1600/Moric-Alster.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: .5em;"><img border="0" data-original-height="865" data-original-width="768" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhha5GZq-LDkJ1rmN2sCjJbdr0q6mu-_yTuxqOATJD73qKY9dUNkiYofe9OTr1qZX7I2kIijkanSWEjy2xsmuDC0jVyfUiw73Fp0YwLNDxv8mI3RAr32oPTvD_3yIP7IkciV9OeQ5l_I5g/s200/Moric-Alster.jpg" width="177" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V
čase horúceho leta sa mi veľmi nechcelo ani pozerať do kalendára a tak mi akosi
vypadla z pamäti informácia o významnom výročí kňaza, národovca,
mimoriadneho a vzácneho človeka, ktorý pre Raču a nielen pre ňu veľa urobil. A
keďže sme si v októbri pietnou spomienkou uctili 123. výročie jeho úmrtia, rada by som Vám
tohto významného človeka pripomenula. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">V auguste
uplynulo už 190 rokov, čo v Modre uzrel svetlo sveta rímskokatolícky kňaz,
národovec, človek, po ktorom je pomenovaná jedna z hlavných ulíc Rače. A
právom. Veď len posúďte!<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Narodil
sa 27. augusta 1827 v Modre, kde bol jeho otec horárom. </span><br />
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Po absolvovaní ľudovej
školy v rodisku a gymnázia v Komárne, ukončil stredoškolské vzdelanie maturitou
v Trnave. Tu vstúpil aj do kňazského seminára. V revolučných rokoch 1848-49 sa
v seminári neučilo, a tak štúdia dokončil v Ostrihome. Za kňaza bol vysvätený
27. júla 1851. Potom pôsobil na viacerých miestach ako kaplán. V roku 1861 ho
vymenovali za farára do Račišdorfu, ako sa vtedy naša Rača volala. Tu pôsobil
až do svojej smrti 7. októbra 1894. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Dožil
sa 67 rokov, z toho 33 svojich plodných rokov prežil práve v Račišdorfe. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Bol
nielen starostlivým správcom račianskej farnosti, ale aj horlivým národovcom. Živo
reagoval najmä na slovenský národný pohyb a podľa možností sa na ňom aktívne
zúčastňoval. Finančne podporoval slovenské gymnáziá. Prispieval náboženskými a
osvetovo-buditeľskými článkami do časopisu Cyrill a Method a do Katolíckych
novín. Zo svojich skromných finančných prostriedkov prispieval na každý národný
cieľ. Odoberal všetky slovenské časopisy a niektoré aj vo viacerých výtlačkoch,
aby ich mohol dávať svojim farníkom zadarmo. Kupoval každú novo vydanú slovenskú
knihu. Tie, ktoré boli písané pre jednoduchších ľudí, kupoval aj po 50 až 100
výtlačkoch. Kupoval ich nielen preto, aby svojich farníkov poučil a vzdelával,
ale aj preto, aby podporil vydavateľa. Pre potreby svojich čitateľov založil knižnicu
a spolu s učiteľom Mirowskym tiež hudobný spolok, pre ktorý sám kupoval noty a
nástroje.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Život
vo farnosti i udalosti v obci a vo svete zapisoval do farskej kroniky po
slovensky, čo vtedy nebolo bežné. Aj vďaka týmto jeho zápisom dnes vieme, ako vtedy
vyzeral život v našej obci, aké bolo v jednotlivých rokoch počasie, aká úroda a čo všetko sa udialo. Svoju pozornosť venoval aj verejnému životu v obci, v krajine,
ba i vo svete. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ako
kňaz sa musel priebežne starať aj o cirkevný majetok, hlavne vinice a záhrady. V roku
1879 rozšíril farskú záhradu prikúpením susedného pozemku za 200 zlatých, na čo
prispel aj zo svojho vrecka. Keďže jeho príjmy záviseli od úrody, úzkostlivo
sledoval a zapisoval všetky žičlivé i nežičlivé okolnosti spojené s úrodou
hrozna: počasie, mrazy, suchá, ľadovec, prívaly a pod. Zaznamenával množstvo,
akosť i ceny hrozna a vína.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Dôsledne sa staral o mravné povznesenie zvereného ľudu, nezanedbal ani
kostol a ani iné cirkevné budovy v Rači. Nazbieral peniaze a zrealizoval rozšírenie
a prestavbu farského kostola, ktorú zavŕšil v roku 1888. Zveľadil hospodárske
budovy na farskom dvore a dal tiež zhotoviť nové zvony do veže kostola. Zorganizoval
veľkolepú slávnosť na počesť miléniových osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda na Veľkú Moravu a
viaceré farské púte. Pre kaplnku na námestí obce zakúpil sochu Panny Márie Pomocnice
kresťanov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Popri
cirkevných povinnostiach veľmi pozorne sledoval dianie na národnom poli. Stál
pri zrode Matice slovenskej a živo sa o jej aktivity zaujímal. Keď vznikal
Spolok svätého Vojtecha, Móric Alster nemohol chýbať pri jeho zrode. Bol jedným
z jeho zakladateľov a neskoršie v roku 1885 sa stal jeho prvým podpredsedom. Pre spolok
získal v Rači už v prvom roku viac ako 50 členov. Svoju účasť na činnosti
Spolku a aktivity jeho členov v obci zaznamenával taktiež vo farskej kronike. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Aktívne
účinkovanie v Spolku ocenili jeho nasledovníci v roku 1930, keď na budovu
katolíckej fary umiestnili pamätnú tabuľu s nápisom: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<i><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Tu účinkoval Móric Alster,
1827-1894, r. k. horlivý kňaz a národný buditeľ. Svojmu budovateľovi a štedrému
podporovateľovi venuje Spolok sv. Vojtecha 6. VII. 1930.<a href="https://www.blogger.com/null" name="_bookmark09"></a><o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Pamiatku
tohto vzácneho kňaza a mimoriadneho človeka sme si uctili v deň 123. výročia
jeho úmrtia na račianskom cintoríne modlitbou a spomienkou. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ak
si nájdete čas, vrelo všetkým odporúčam prečítať si krátku novelu, ktorou nám v
roku 2013 pani učiteľka Dobroslava Luknárová veľmi živo sprítomnila osobnosť
tohto zaujímavého kňaza pod názvom <b><i><a href="http://dobroslava-luknarova.racan.sk/2013/06/bol-to-vzacny-clovek.html" target="_blank">Bol to vzácny človek</a></i></b>. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Spracovala
Mária Hatalová, október 2017<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">(S použitím
materiálov Ľudovíta Havloviča, Vševlada Jozefa Gajdoša a Spolku sv. Vojtecha)
<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
</div>
račan.skhttp://www.blogger.com/profile/10038515257990352626noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-76133545713434553682017-01-24T12:00:00.001+01:002022-01-31T10:02:10.196+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2017<div style="font-size: 11.0pt;">
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="more"></a><strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1237 (780
rokov) - Zápis o spore o majetky v Rači sa považuje za prvý písomný dokument,
ktorý sa týka územia Rače (vtedy dedina Okol). Išlo o sťažnosť ohľadom poškodzovania
majetku a vlastníckych práv nachádzajúcich sa na jej území. <o:p></o:p></span></strong></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok
1527</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>(490 rokov)</b> - <b>Časť Rače sa dostala do majetku rodiny grófa Báthoryho</b>, ktorému
patrilo okrem časti Rače aj devínske panstvo. <b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok
1647</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>(370 rokov)</b> <b>Rača dostala </b><a href="https://sk.wikipedia.org/wiki/Ra%C4%8Da" title="Rača"></a><b>výsady zemepanského
mestečka.<o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1702 (315 rokov) </span></strong><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Prvý
dátum na</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <strong>hlavnom kríži na cintoríne</strong>
svedčí pravdepodobne o premiestnení cintorína z pôvodného miesta pred farským
kostolom na dnešné miesto.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1732 (285 rokov)</span></strong><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">
<strong>V Rači vypukol veľký požiar.
Oheň sa šíril </strong></span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">od
horného konca (Alstrova ul.) až do polovice dnešnej ulice Pri vinohradoch (dnes
tam stojí socha sv. Floriána) a <strong>padlo
mu za obeť 93 domov a 7 ľudských životov</strong>. Zhorela aj katolícka
fara a v nej aj farská kronika s pôvodnými historickými záznamami o živote vo
farnosti a obci. Od roku 1732 sa na fare vedie nová kronika.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1767 (250 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>Uskutočnila
sa</b> <b>návšteva Račanov u cisárovnej
Márie Terézie</b> (27. 6. 1767). Podľa p. Ľ. Havloviča venovali Račania
panovníčke víno <b>- račiansku frankovku</b>.
Na cisárskom dvore mala dobrý ohlas a panovníčka ju <b>uznala za hodnú cisárskeho dvora</b>, čo <b>ocenila donačnou listinou<strong>
na toto víno a Račanom venovala slávnostný kňazský ornát. Ornát sa nachádza v
Račianskej izbe v obecnom dome.</strong></b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1872 (145 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>V
Rači sa objavila ch<strong>olera. </strong></b>Epidémia
cholery postihla Raču viackrát. V tomto roku trvala mesiac a <strong>zomrelo 130 ľudí</strong>.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1882 (135 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> Z<strong>aloženie
„Dobrovoľného hasičského spolku v Rači“ </strong>(4. 5. 1882).
Zakladajúcu komisiu tvorili: katolícky farár <strong>Móric Alster</strong>, národovec a buditeľ, evanjelicky
farár <strong>Gustav Polevkovič</strong>,
historik, opát <strong>Ján Gotčár</strong>,
zakladajúci člen Matice Slovenskej, člen Memoranda Slovákov, profesor
Slovenského gymnázia Kláštor pod Znievom, <strong>Anton Pauer</strong>, notár, <strong>Karol Tim</strong>, ev. učiteľ a
duša zakladajúceho hasičského spolku, <strong>František
Krížik</strong>, vinohradník a starosta obce, <strong>Eliáš Sloboda</strong>,
vinohradník, <strong>František
Würfl</strong>, mlynár, <strong>Adam
Wallner</strong>, strojník, <strong>Leopold
Polák</strong> a <strong>Samuel
Horschütz</strong>, obchodníci, <strong>František
Wallner</strong>, pokladník spolku. Za činných členov spolku sa
prihlásilo <strong>85 členov</strong>.
Na dolnom konci obce postavili drevené hasičské depo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1932 (85 rokov) </span></strong><b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Realizovala
sa úprava interiéru farského kostola na Alstrovej ulici</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">, ktorej ústrednou dominantou sa stala <strong>nástenná maľba s postavami sv. Cyrila a
Metoda</strong>. Maľbu vytvoril v auguste 1932 pezinský maliar a
reštaurátor Augustín Bárta.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1937 (80 rokov) <o:p></o:p></span></strong></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">- Ukončila sa výstavba Obecného domu a bol
odovzdaný do používania. Obecný dom stojí </span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">na námestí A. Hlinku, na mieste bývalej
kaplnky, ktorá bola súčasťou Erdödyovskej kúrie. V roku 1935 ju po dlhších
rokovaniach odkúpila obec pre stavbu nového Obecného domu. Namiesto kaplnky obec
poskytla náhradný pozemok na stavbu kostola na cintoríne.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">- </span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">(27. 6. 1937) <b>Uskutočnila sa</b> <b>posviacka <strong>nového kostola na cintoríne</strong></b>
zasväteného Panne Márii Pomocnici kresťanov. <strong>Posviacku vykonal J. E. Michal
Bubnič, rožňavský biskup</strong>, rodák z neďalekého Pajštúna. Kostol
bol postavený podľa projektu račianskeho rodáka Františka Krížika a za jediný
rok ho postavila bratislavská firma Kroc.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">- Andrej Hlinka</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>navštívil
račiansku faru</b> a prihovoril sa <strong>občanom.
Zápis o udalosti sa nachádza vo farskej kronike</strong>.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1942 (75 rokov) </span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">(1942) <b>Ukončila sa výstavba</b> <strong>Nemeckého
kultúrneho domu a kolónie</strong> <b>nemeckých rodinných
domov</b> v oblasti ul. Barónka – Hybešova - Bukovinská.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1947 (70 rokov) </span></strong><strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif; font-weight: normal;"><o:p></o:p></span></strong></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">- Uskutočnila sa posviacka novej
hasičskej zástavy</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">- <b>Raču
postihlo</b> <strong>veľké sucho,
vyschli studne takže obec </strong>zostala <strong>bez vody</strong>. Nakoľko obec
ešte nemala vodovod, vodu museli dovážať v cisternách z Bratislavy.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1967 (50 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> Konalo sa <strong>prvé celomestské vinobranie v Rači</strong>,
na ktorom sa zúčastnila stranícka delegácia na čele <strong>s Alexandrom Dubčekom</strong>. V
príprave na túto udalosť viaceré ulice v Rači (ktoré boli dotiaľ prašné a bez
chodníkov) dostali asfaltový povrch, alebo boli vydláždené a zrealizovala sa aj
ich sadová úprava a chodníky.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1972 (45 rokov) </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">2. septembra 1972<b> </b>bol na Černockého ulici <b>slávnostne
otvorený</b> <b>nový futbalový štadión</b>.
Štadión bol vybudovaný s kompletným zázemím, hracou i tréningovou plochou
umožňujúcou trénovanie a hranie veľkých i malých zápasov. Má kapacitu 4200
miest, z toho 200 na sedenie a 4000 na státie. Je domovským stánkom futbalového
oddielu FK Rača. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1992 (25 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> na ulici Pri vinohradoch bola opätovne<b> <strong>postavená
socha sv. Floriána</strong></b> na mieste, kde bol ukončený ničivý
požiar v roku 1332. Pôvodná socha bola v úmyselne zdemolovaná a odstránená v
päťdesiatych rokoch minulého storočia. Z iniciatívy dobrovoľníkov - členov
hasičského zboru a za podpory MÚ Rača bola zreštaurovaná a osadená na súčasné
miesto.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1997 (20 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> Zrealizovala sa <b>p<strong>restavba budovy
pošty na Čachtickej ulici. Pôvodná budova pošty z roku 1956 z kapacitných
dôvodov nevyhovovala, preto bola prestavaná a rozšírená.</strong></b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok 1997 (20 rokov)</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <strong>obnovenie
pomníka M. Alstera</strong> na cintoríne za podpory MÚ Rača.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok
2002 (15 rokov)</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> Úpravou
areálu bývalého školského dvora na Jurkovičovej ulici bol vybudovaný a
odovzdaný do užívania <b>Národný štadión
Pavla Rosu pre pozemný hokej</b>. Štadión je pomenovaný po dlhoročnom
pracovníkovi, vedúcom realizačného tímu, členovi exekutívy FIH a trénerovi
strieborného reprezentačného družstva žien ČSFR na olympiáde v Moskve v roku
1980 Pavlovi Rosovi. Slúži miestnemu oddielu pozemného hokeja (KPH Rača), ale
aj ako národný štadión pre medzištátne zápasy, turnaje a podujatia pozemného
hokeja, ktorý je najúspešnejším a najväčším slovenským klubom v pozemnom hokeji.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Rok
2007</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>- (10 rokov) <o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">-
18. februára 2007 sa po náročnej reštaurátorskej práci opätovne rozozvučal
organ vo farskom kostole. </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Reštaurovanie
historického organu majstra Fazekaša z roku 1841 realizoval Ján Valovič a na
slávnostnom koncerte ho predviedol významný organový virtuóz Imrich Szabó.
Organ sa zaradil do zoznamu historických organov a pravidelne sa na ňom
konávajú koncerty organovej hudby v rámci podujatia Dni historických organov. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">-
18. marca 2007 sa uskutočnilo slávnostné požehnanie pozemku pre stavbu nového
kostola (súčasnej katedrály sv. Šebastiána) na Peknej ceste</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">. Stavba kostola trvala dva roky a jeho
slávnostné vysviacka sa konala v roku 2009. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Osobnosti a ich výročia:<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mária Jozefa Eva Františka
Paulína, bavorská grófka z Hohenfelsu (1721 - 1797)<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">220 rokov od úmrtia<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Podľa
epitafnej dosky vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba bola dcérou kurfirsta
Karola Albrechta, neskoršieho rímskeho cisára a českého kráľa Karola VII. Bola
vydatá za bavorského grófa a španielskeho šľachtica, ktorý mal majetky aj vo
Francúzsku. Počas francúzskej revolúcie bola z Francúzska vyhnaná. Svoj život
dokončila v Rači. Napriek tomu, že trpela bolestivou chorobou, svoje posledné
roky venovala konaniu dobrých skutkov a podporovaniu chudobných. Je pochovaná v
krypte kostola.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Jozef Miloslav Hurban</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> <b>200
rokov od narodenia </b>(19. 3. 1817 – 21. 2. 1888)<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Politik,
ideológ, spisovateľ, evanjelický kňaz, organizátor kultúrneho života, prvý
predseda Slovenskej národnej rady na Myjave, vedúca osobnosť slovenského
povstania 1848 – 1849. V meruôsmych rokoch sa spolu s Ľudovítom Štúrom a Michalom
Miloslavom Hodžom zúčastnil na slávnostnej prísahe dobrovoľníkov v Rači v
priestore dnešného parku na Púchovskej ulici, ktorý od r. 2008 nesie jeho meno.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn6khSXWS098y4240CLk2OHYzh_uQ5zjdvVHB7aCUkKtD-n-DcYLDLoK3ZbTBCLW8yvIYN9Mog8lRw8PZYAmAsTylkPIKWomf2KrOtmOub0rvG3pFO82q12iN8MVpC-DX6kYwDf9NEvWU/s1600/Historicke-vyrocia-2017-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" height="480" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjn6khSXWS098y4240CLk2OHYzh_uQ5zjdvVHB7aCUkKtD-n-DcYLDLoK3ZbTBCLW8yvIYN9Mog8lRw8PZYAmAsTylkPIKWomf2KrOtmOub0rvG3pFO82q12iN8MVpC-DX6kYwDf9NEvWU/s640/Historicke-vyrocia-2017-1.jpg" width="640" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Móric Alster - 190 rokov
od narodenia - (</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">27. 8
1827 - 7.10. 1894)</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Katolícky
kňaz, národovec a rodoľub, ktorý pôsobil v Rači 33 rokov. Patril k
zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj
podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako
podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Za jeho pôsobenia bol v r. 1888
prestavaný a zväčšený farský kostol do terajšieho stavu. Móric Alster je
pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj
jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Farár Adam Hájek - 160
rokov od úmrtia </span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">(10. 5.
1814 - 26. 3. 1857) <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">katolícky
kňaz. V Rači pôsobil 43 rokov. Počas svojho pôsobenia urobil viacero úprav na
kostole a farskej budove, zadovážil pre kostol organ a vežové hodiny. Zakladal,
podporoval a viedol náboženské spolky. Všetky udalosti starostlivo zachytával
vo farskej kronike, z ktorej sa dozvedáme o živote nielen vo farnosti, v obci,
ale i vo vtedajšom svete. Opísal revolučné roky 1848 - 1849, ale i stavbu
železnice, požiare, výkyvy počasia a život vinohradníkov.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Páter Ján Mária Lukáč Polakovič - 90
rokov (</span></strong><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">13. 6. 1927)
<strong>od začiatku jeho pôsobenia
v Marianke a od prevzatia správy nad týmto pútnickým miestom. Páter Polakovič -
</strong>račiansky rodák, bol jedným z prvých tešiteľov a pravá ruka
otca zakladateľa rádu. Do Marianky prišiel ako predstavený slovenskej provincie
kongregácie bratov Tešiteľov z Getseman (CCG). Z jeho iniciatívy sa urobilo
viacero stavebných úprav kláštora a začalo sa s výstavbou krížovej cesty. V
rokoch svojho pôsobenia v Marianke bol páter Polakovič viackrát pozývaný do
Rače ako slávnostný kazateľ pri významných sviatkoch a výročiach. Tešitelia
pôsobili v Marianke do roku 1950, keď boli násilne internovaní a opätovne sa
vrátili až v roku 1990. <o:p></o:p></span></div>
<div class="Default" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">František Kubu - 85 rokov
od úmrtia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> (25. 1.
1932).<o:p></o:p></span></div>
<div class="Default" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Správca
školy, učiteľ, organista. V Rači pôsobil 40 rokov (1885-1925) ako správca
miestnej školy bol výraznou osobnosťou v obci a bol aj predsedom v spolkoch
Orol a Hasiči. Do Rače priniesol a s miestnym spevokolom nacvičil vianočnú omšu
českého skladateľa Jána Jakuba Rybu. Omša sa potom dlhé roky stala súčasťou
tradície vianočných polnočných omší až do roku 1989.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Vojtech Rudroff - 75 rokov
od úmrtia</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> (10.4.1875 -
23. 1.1942) Katolícky kňaz, národovec - bojovník za Slovenskú samostatnosť,
priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan. Pôsobil na račianskej
fare 33 rokov. V račianskej farnosti založil viacero spolkov. Realizoval
úpravu farskej budovy, zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať
nové zvony. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia
vzišlo z Rače 9 kňazov. Od r. 1928 vydával „Farský vestník“<b>,</b> mesačník o živote vo farnosti
a vo svete. Na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí
biskupi. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Ľudo Hadri Ľuboslav</span></b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;"> - <b>50
rokov od úmrtia a 110 rokov od narodenia </b>´(15. 10. 1907 v Spišskom Podhradí
- 4. 5. 1967 v Rači)<b><o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Básnik
a spisovateľ, učiteľ - organista, horlivý kultúrno-osvetový pracovník,
prednášateľ, publicista.<b> </b>Študoval na
učiteľskom ústave v Spišskej Kapitule ba pôsobil vo viacerých farnostiach. Po
r. 1945 bol prepustený zo školskej služby. Koniec života prežil v Rači, kde aj
zomrel.<b> </b>Písal občiansku, prírodnú,
reflexívnu náboženskú lyriku, ktorú publikoval najmä časopisecky, ako aj detskú
literatúru, najmä rozprávky z dedinského prostredia.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 12.0pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Mária Hatalová, december 2016<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b><span style="font-family: "arial" , sans-serif;">Zdroje: <o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">1. Rača - Z
dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič, vydavateľstvo FB 2002<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">2. Rača - miesto,
kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o. 2014<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">3. Račiansky
výber, mesačník MČ Rača 2007, 2002, 2012<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">4. Katolícke
noviny, ročník 1992<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">5. Katolícky
súčasník, mesačník R-k farnosti, ročník 2007<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">6. Wikipédia<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal">
<span style="font-family: "arial" , sans-serif;">7. dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok<o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-74365043656201865192016-02-22T13:00:00.001+01:002022-01-31T10:02:27.714+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2016<div style="font-size: 10.0pt;">
<div align="center" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 12.0pt;"><b>Významné dátumy z histórie
našej farnosti a mestskej časti v roku 2016</b><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1296 (720 rokov)</b> - <b>Najstaršia známa písomná zmienka dokazujúca
pestovanie viniča na území Rače a existenciu vinohradov </b>sa nachádza v
svedectve Bratislavskej kapituly - listine o riešení sporov medzi synmi
Beňadika a vnukmi Raču (Reche) na jednej strane a mešťanmi a hosťami z
Bratislavy o platenie dávok z vinohradov.</div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1306 (710
rokov) - Písomná správa dokazuje existenciu veže farského kostola Sv. Filipa a
Jakuba. </b>Veža bola postavená v
gotickom slohu, o čom svedčia malé gotické okná na veži, je vysoká 31,3
m. Je postavená priamo nad svätyňou kostola a má iba dva nosné múry - južný
a severný. Sú hrubé 150 cm.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1561 (455
rokov) - Prvá známa vizitácia v kostole</b> svedčí<b> </b>o živote vo farnosti v uvedenom období. Vizitácia
bola vykonaná z príkazu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha.
Dozvedáme sa z nej, že okolo kostola sa pôvodne nachádzal aj cintorín.
V zápise, ktorý sa zachoval vo farskej kronike, sa konštatuje, že farár Šebastián
udržiava kostol a cintorín v dobrom stave.</div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1711 (305
rokov) - Morová epidémia postihla Raču a okolie. </b>V rokoch 1710 – 1712
zúrila na okolí Bratislavy epidémia moru. V roku 1711 sa spomínajú obete
moru aj v Rači. Počas epidémie sa modlili mnohí ľudia v susediacich
farnostiach – v Rači, Vajnoroch a Svätom Jure - a svoju vďačnosť
za jej odvrátenie sa slávnostne zaviazali prejaviť každoročne na sviatok
Nanebovzatia Panny Márie spoločnou púťou k Pustému kostolíku (kaplnke
Nanebovzatia Panny Márie). Deje sa tak dodnes v druhú augustovú nedeľu. <b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1721 (295 rokov) Z vďačnosti za
uhasenie požiaru, ako aj na ochranu pred ďalšími bola postavená socha sv.
Floriána. <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Socha stála
kedysi pred Mizeráckou kúriou na ul. Pri Vinohradoch, no dnes stojí o kúsok ďalej.
Postava sv. Floriána je stvárnená v podobe rímskeho vojaka, ktorý v jednej ruke
drží žrď s vlajkou a druhou rukou leje vodu na horiaci dom. Socha bola kedysi
farebná, no po reštaurovaní sú socha i podstavec natreté bielym náterom. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1756 ( 260
rokov) - Darovanie rodinnej Erdödyovskej kaplnky farnosti.<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Rodinná kaplnka
Erdödyovcov<b> </b>bola súčasťou šľachtickej kúrie na dnešnom Námestí A.
Hlinku, ktorú tento rod vlastnil od začiatku 18. storočia. Samotná kaplnka
stála na dnešnej Alstrovej ulici na mieste Obecného domu. V r<b>. </b>1756 grófka Terézia Erdödyová darovala
kaplnku aj s dvomi vinicami, ktoré sa nachádzali za kaplnkou, katolíckej cirkvi
a založila k nej aj základinu. Vstup do kaplnky bol pôvodne z kúrie na
námestí. Pre sprístupnenie veriacim bol vybudovaný bránový prechod, ktorý
zároveň slúžil ako prístup do „kaplinských“ viníc. Preto sa aj jedna z ulíc,
ktoré vznikli novou výstavbou nad kúriou, dnes nazýva Kaplinská. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="line-height: 150%; margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1816 (200
rokov) - Drevený kríž na Stupavskej ceste „Pri Lajprune“ bol postavený na
pútnickej ceste do Marianky. <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Kríž sa dodnes
nachádza v časti nazývanej „Štrajcle“, nad evanjelickým kostolom, v hornej
časti Stupavskej ulice. Podľa zápisov bol pôvodný kríž postavený v roku 1816 v blízkosti studne, ktorú
volali „Leitbrunnen“, popri ceste, po ktorej putovali pútnici pešo cez hory do
Marianky. O kríž sa starali členovia Spolku sv. ruženca, preto sa nazýval
aj "ruženárskym" krížom. K tomuto krížu sa chodilo s procesiou na
„Krížové dni“. Posledné procesie sú spomínané v zápisoch vo farskej
kronike v päťdesiatych rokoch 20. storočia. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1826 (190 rokov)</b> <b>Račania si postavili novú budovu školy</b>
(jednotriedku), po tom, čo stará pôvodná budova so slamenou strechou pri
farskej bráne zhorela a ďalšia provizórna budova za kostolom pre účely školy
nevyhovovala (vnikala do nej voda). Nová budova bola postavená svojpomocne,
pričom finančne pomohla obec.</div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1831 (185
rokov) V Rači vypukla cholerová epidémia.<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
V roku
1831 mala Rača 2019 obyvateľov. 23. júna vypukla v obci epidémia ázijskej
cholery, v dôsledku ktorej sa nakazilo a zomrelo mnoho ľudí. Zo zápisov vo
farskej kronike sa dozvedáme, že do 27. 10. zomrelo 140 katolíkov, 23
evanjelikov, 7 židov – spolu 170 ľudí. Boli pochovaní v osobitnej časti
cintorína v tzv. cholerovom cintoríne. <b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1841 (175
rokov) Vznikol Spolok sv. ruženca.<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Spolok svätého
ruženca nadväzoval na starší spolok pod názvom Ružencové bratstvo, ktorý bol v našej
farnosti založený v roku 1817. Vtedajší správca farnosti Adam Hájek, ktorý
pôsobil v Rači 43 rokov (1814 – 1857), veľmi podporoval zakladanie spolkov
a na jeho podnet vznikli v Rači viaceré spolky ako napr. Spolok
Tercián, Spolok triezvosti (v Rači ho volali „spolok striedlivosti“). Spolok, ktorý
sústreďoval horliteľov svätého ruženca existuje v našej farnosti až do
dnešných čias. V rokoch totality nepôsobil oficiálne, ale z podnetu
zanietených farníkov existovali skupinky ľudí, ktoré sa denne modlievali svätý
ruženec a túto aktivitu prenášali z generácie na generáciu až do dnešných
dní. V roku 1999 na výzvu provinciála Dominikánskej rehole bola obnovená
„Zakladacia listina“ Ružencového bratstva vo farnosti. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>- Do
farského kostole sv. Filipa a Jakuba bol zakúpený organ. <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Za pôsobenia
farára Adama Hájka bol od bratislavského výrobcu organov Jána Fazekaša zakúpený
do farského kostola 17 registrový dvojmanuálový organ. Organ stál 1 500 zlatých
a polovičnou čiastkou naň prispela obec. Po komplexnej rekonštrukcii,
ktorá sa uskutočnila pred desiatimi rokmi v r. 2006 organárom Jánom Valovičom
zo Serede, patrí medzi vzácne historické organy na území Slovenska, slúži aj
ako koncertný organ. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1856
(160 rokov) <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>V Zichyho
kúrii bola otvorená katolícka škola. </b>Po zavedení všeobecnej školskej dochádzky pre deti od šiestich do
dvanástich rokov (1850) bolo potrebné riešiť rozšírenie školských priestorov,
preto bola pre potreby školy zakúpená budova bývalej Zichyho kúrie (od
vtedajšieho majiteľa Konstantina Köhlera). <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Požiar na
fare zničil takmer všetky budovy <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Podľa
neskoršieho zápisu vo farskej kronike vieme, že v roku 1856 vypukol na
fare požiar, pri ktorom zhoreli všetky budovy vo dvore, okrem dvoch predných
izieb na ulicu. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1861 (155
rokov)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>- </b>18. apríla
1861 <b>V obci vypukol veľký požiar</b>,
ktorý zničil veľkú časť obce.<b> </b>Požiar zúril hlavne na „Dolnom
konci“ obce (ul. Pri vinohradoch) a zhorelo pri ňom 152 domov. Vtedajší farár
Ján Bachta uskutočnil zbierky "na vyhorelcov", ktorým sa rozdalo 3000
zlatých. <b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>- </b>25. novembra 1861<b> Na
miesto rímsko-katolíckeho farára nastúpil Móric Alster</b><o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Katolícky kňaz a významný národovec<b>
</b>pôsobil v Rači plných 33 rokov až do svojej smrti (7. 10. 1894). <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1871 (145 rokov) V lese pod Malou Baňou
prišiel o život furman Brichta<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
Uprostred
malokarpatských lesov nad Račou stojí pomníček Floriána Brichtu (Brichtov
pomník). Pomník postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu,
ktorý tu v roku 1871, pri vezení fúry dreva z hory, na strmej ceste spadol pod
kolesá voza a na mieste zahynul.. Na čelnej strane je osadená mramorová nápisová
doska s nápisom: "<i>Florian Brichta.
Tady na tomto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31. mája 1871</i>". Pod
ňou je tesaný reliéf znázorňujúci nešťastnú udalosť. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1896 (120 rokov)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>Vo farskom kostole bola
posvätená nástenná reliéfna krížová cesta. </b>Krížová cesta s
polychrómovanými reliéfnymi plastikami bola zakúpená v Poznani zo zbierok
veriacich a posvätená počas sviatkov Veľkej noci 17. apríla 1896. <b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>V presbytériu farského kostola
inštalovali okná s vitrážami <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Farebné vitráže na piatich oknách
vo svätyni farského kostola za hlavým oltárom boli zhotovené vďaka finančným
darom farníkov a vtedajšieho farára Štefana Bezáka. Jednotlivé okná
zobrazujú:<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
- Sv. Karola biskupa, obraz
venovala rodina Karola Würfla<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
- Sv. Štefana kráľa, obraz
venoval račiansky farár Štefan Bezák <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
- Sv. Filip a sv. Jakub,
patróni kostola<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
- Sv. Terezku, obraz venovala
rodina Terézie Zechmeistrovej<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
- Sv. Rodinu, obraz zo zbierok
farníkov.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 144.0pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="tab-stops: 81.0pt; text-align: justify;">
<b>Rok 1916 (100
rokov) </b>Na vojnové účely <b>z veže farského kostola boli zrekvirované
dva zvony</b>, vážiace 702 kg a 437 kg<b>. </b>Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes boli zakúpené v roku 1923.</div>
<div class="MsoNormal" style="line-height: 150%; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1931 (85 rokov) - na
Detvianskej ulici otvorili novopostavenú základnú cirkevnú školu <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Základná cirkevná škola bola
postavená na prázdnom priestranstve v blízkosti cintorína. Budovu školy
projektoval známy architekt Michal Milan Harminc a za rok ju postavila firma
Ing. Adam Strebinger z Trenčianskych Teplíc. Celkové náklady na školu predstavovali
čiastku 1 060 496,- Kčs a cirkevná obec sa za jej stavbu zaručila celým svojím
majetkom. 30. augusta 1931 bola škola slávnostne posvätená a odovzdaná do
užívania. V prvom školskom roku ju navštevovalo 419 žiakov v ôsmich triedach. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1936 (80 rokov) </b>- konala
sa slávnostná <b>posviacka hlavnej zástavy
spolku vojenských vyslúžilcov. </b>Zástava sa spolu s ďalšími slávnostnými
zástavami nachádza v miestnosti Spolku vyslúžilých vojakov generála M. R.
Štefánika na Detvianskej ulici. Je z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom s
rozmermi 115 x 108 cm. Lemovaná je trikolórou, jedna strana zástavy je
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme, druhá strana
zástavy má v ovále namaľovaných svätcov, patrónov Rače – sv. Filipa a Jakuba.
Jednotlivé strany zástavy sú dekorované výšivkou striebornou a zlatou niťou.
Súčasťou zástavy je aj žrď s donačnými plieškami, na ktorých sú mená donátorov
a zakladajúcich členov spolku.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1941 (75 rokov)</b> - konala sa
slávnostná posviacka Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku a jeho
odovzdanie verejnosti</div>
<div class="MsoBodyText2" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Na mieste domu, ktorý patril do
roku 1939 veľkostatkárovi Sprinzlovi bola po náročnej terénnej úprave spojenej
s reguláciou, prekrytím potoka a vyrovnaním výškového rozdielu
postavená budova nového kultúrneho domu. Posviacka sa konala 14. septembra 1941
za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného
veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. Súčasťou kultúrneho programu bolo aj
premietanie filmu „Jánošík“ a „Trvalé svetlá“. Nový kultúrny dom mal javisko s
orchestriskom, ktoré bolo pre ochotnícke divadlá jedným z najmodernejších. Ako
prvé divadelné predstavenie na tomto javisku uviedli ochotníci hru „Marína
Havranová“. V budove neskôr sídlilo kino Nádej a dnes ho využíva Spoločnosť
Villa Vino Rača. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1941 (75 rokov) </b>V lese
nad Račou bol pytliakom<b> zastrelený lesník
Viktor Haluzický<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Uprostred malokarpatských lesov nad
Račou stojí pomníček Viktora Haluzického. Pamätník je vytvorený z lomového
kameňa, je v tvare zjednodušeného ihlana. Na pamätníku je v hornej tretine
vsadená reliéfna kovová doska, pod ňou text: <i>“Na tomto mieste bol 5. 4. 1941 pytliakom zastrelený Viktor Haluzický,
člen L.O.S. Bratislava.”</i> Pamätník postavili kamaráti poľovníka Viktora
Haluzického, ktorého na tomto mieste zastrelil pytliak Pišta Skala. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1946 (70 rokov) Rača sa stala súčasťou "veľkej" Bratislavy</b>. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa
21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí: Devín,
Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. Bratislava bola rozdelená
na obvody spravované obvodnými radami.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1971 (45 rokov) </b>Uskutočnila sa<b> úprava
farského kostola podľa nových liturgických predpisov</b>. V rámci tejto úpravy bola vymenená strešná
krytina, opravená fasáda, urobená nová elektroinštalácia a osvetlenie kostola.
Nainštalovaný bol aj nový rozhlas a kostol bol vymaľovaný. Interiér
svätyne bol upravený v súlade s novými predpismi vychádzajúcimi zo
záverov II. vatikánskeho koncilu - „oltár tvárou k ľudu“. Dokončila sa aj
úprava nádvoria pred kostolom.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1956 (60 rokov)</b> <b>do prevádzky bola odovzdaná budova Pošty na
Čachtickej ulici</b>.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1966 (50 rokov)</b> 24. 11.
1966 sa udiala <b>tragická nehoda
bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec </b>nad Račou pri ktorej zahynulo
všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r.
2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku vedie dnes vyznačený chodník
od Bieleho kríža nad Račou. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>V roku 1976 (40 rokov)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Na sídlisku Experimentálka <b>inštalovali plastiku Astronaut od Alexandra
Trizuljaka</b>. Umelec ju vyhotovil v r. 1963-6, kedy sa aj budovalo toto
sídlisko postavené za pomoci nových stavebných technológií. Plastika je z kovu
– hydronália, podstavec je zo železa – kovová trubka je vyplnená železobetónom,
ktorý je kombinovaný s duralovými trubkami. Samotná plastika je z eloxovaného
hliníka. Výška plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou
podľa vtedajšieho pohľadu: "<i>reflektuje
búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor., rokov intenzívneho kozmického
výskumu, ale aj studenej vojny. Vzopäté telo človeka symbolizuje túžbu človeka
po poznaní, ale aj po slobode".</i> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Na Peknej ceste v Krasňanoch v
parčíku v rovnakom roku <b>inštalovali
fontánu Vlna.</b> Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je osadený
kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu navrhol
akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 1991 (25 rokov)</b> 2.
septembra bola založená cirkevná škola Základná škola Jána de La Salle. Je
jednou zo škôl, ktoré už 322 rokov nesú meno svojho zakladateľa - sv. Jána de
La Salle. Škola sídli v priestoroch základnej cirkevnej školy z roku 1931 na
Detvianskej ulici. Spravuje ju Inštitút školských bratov. Vo výučbe čerpá z
tradícií lasalliánskych škôl a opiera sa o zásady lasalliánskej pedagogiky. V
roku 1993 školskí bratia založili v Rači gymnázium a z oboch vznikla a dnes
pôsobí ako <a href="https://gsbba.edupage.org/"><span class="kidslogotext"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Spojená škola de La Salle</span> </span></a>.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Rok 2006</b> <b>(10 rokov)
</b>V rámci výstavby tzv. V. koridoru sa začala<b> rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava - Rača.</b> Pôvodná
staničná budova v Rači patrila
medzi najstaršie stanice na Slovensku. Postavená bola v rámci budovania
prvej železnice na Slovensku s konskou trakciou v r. 1840. Pri poslednej
rekonštrukcii v r. 2006 bol počet staničných koľají znížený kvôli novému
nástupišťu, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup pre
telesne postihnutých cestujúcich. Ide o prvú železničnú stanicu
v Bratislave zrekonštruovanú v rámci výstavby železničného koridoru.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Osobnosti:<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing">
<b>Samuel Jurkovič
(220 rokov od narodenia) <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
(1796 - 1873) - spoluzakladateľ Matice
Slovenskej, priekopník slovenského a európskeho družstevníctva. Založil úverové
družstvo –„spolok gazdovský“ – kde si členovia sporili do družstevnej pokladne
a potom mohli čerpať pôžičky zo spolkových peňazí. Jurkovič podporoval všetky
významné akcie slovenského národného hnutia. V Rači je na jeho pamiatku
pomenovaná jedna z ulíc a na Nám. A. Hlinku je umiestnená jeho socha. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNoSpacing" style="text-align: justify;">
<b>Móric Alster</b> (27. 8.
1827 v Modre - 7. 10. 1894 v Bratislave - Rači) <b>(155 rokov od príchodu do Rače)</b> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
Významný katolícky kňaz, národovec,
spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a
propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a
cestovateľ sa narodil 27. augusta 1827 v Modre. Do Rače nastúpil 25. novembra
1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i farárske miesta. V Rači pôsobil
až do svojej smrti 7. 10. 1894. Ako kňaz bol starostlivým správcom račianskej
farnosti. Staral sa predovšetkým o mravno-náboženské povznesenie zvereného
ľudu. Okrem toho veľa úsilia venoval aj národno-výchovnému pôsobeniu na svojich
farníkov. V Rači založil knižnicu a hudobný krúžok. Veľkú
starostlivosť venoval aj farskému kostolu, ktorého veľkú opravu a rozšírenie sa
mu podarilo zrealizovať po našetrení dostatočnej finančnej čiastky v roku 1888.
Rozšíril a zveľadil aj farskú záhradu a vinohrady, opravil s použitím vlastných
úspor aj budovu fary i hospodárske budovy pri nej. Vo farskej kronike opísal po
slovensky nielen svoje pôsobenie a aktivity na fare a v Rači, ale aj vtedajšie
udalosti v Uhorsku. Na oslavu výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie
Slovenska, dal zhotoviť nový zvon, ktorý niesol ich meno a 22. 11. 1863 zorganizoval
veľkolepú cirkevnú slávnosť spojenú s akadémiou. Móric Alster je pochovaný
na račianskom cintoríne a je po ňom pomenovaná aj ulica, na ktorej sa nachádza
kostol a fara, kde pôsobil. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>Stanislav
Xavér Čík (100 rokov od narodenia)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span class="clatext">Významný
pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej
emigrácie páter Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa
narodil sa 2. februára 1916 v Bratislave - Rači. V r. 1932 vstúpil do rehole
tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani) a ďalej
pokračoval v teologickom vzdelaní v Bratislave a Brne. V r. 1939 bol vysvätený
za kňaza. Po r. 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži,
organizoval pre ňu stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. V apríli
1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ sa mu v júli 1950 podarilo utiecť. Po
prekročení hraníc sa zdržiaval vo Viedni, potom v Mníchove, v decembri 1951
prišiel do Ríma. Tam spolu s A. Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a
začali vydávať časopis. Intenzívne sa tiež venoval organizačným a duchovným
záležitostiam slovenskej emigrácie a bol blízkym spolupracovníkom biskupa
Hnilicu. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových
expertov. V r. 1971 prešiel do Viedne, kde pôsobil ako vedúci Slovenskej
katolíckej misie v Rakúsku. V r. 1992 sa vrátil na Slovensko. Žil v charitnom
domove pre starých kňazov v Pezinku, kde aj 8. marca 2003 zomrel. Je autorom
monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).</span><o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>Ignác Schnitzer, (95 rokov od úmrtia) <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Rakúsky spisovateľ, novinár,
prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml.
Cigánsky barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti
a Viedni, kde aj 18. júna 1921 zomrel a je pochovaný.<b> <o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>Archangel (Viktor) Wild (95 rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia)<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
12. júla 1921 sa v Rači narodil
páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín, ktorý do noviciátu vstúpil v roku 1942.
Časné sľuby zložil 2. 8. 1943 a vecné 3. 8. 1946. Za kňaza bol vysvätený 15. 5.
1947. Po roku 1950 bol internovaný a neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa
dostal až po dubčekovskej jari. Pôsobil aj na Morave v Olomouckej arcidiecéze
ako farár vo Fryštáku. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku –
Grinave. Prejavoval lásku a sympatie k mladej generácii bratov z tajnej
formácie v 70-80-ych rokoch bez ohľadu na osobu. Nebál sa byť odlišným od tých,
čo len kritizujú a práve vtedy prejaviť lásku slovom i príkladom. Zomrel v r.
1996 v Pezinku, kde je aj pochovaný. <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div style="text-align: right;">
<b>Mária Hatalová</b></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>Zdroje:<o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">1.</span></strong> <strong><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Ľ. Havlovič, <a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-01.html" target="_blank">RAČA Z dejín a pamiatok obce</a>,
monografia z roku 2002<o:p></o:p></span></strong></div>
<div class="MsoNormal">
2. <a href="http://kultura.racan.sk/2009/12/jan-podolak-kol-raca.html" target="_blank">Rača</a>,
Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová
a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
4. Farský vestník,
ročník 1931<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
5. Mesačník MČ
Rača: Račiansky výber<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
6. Občasník
rímsko-katolíckej farnosti Rača - Katolícky súčasník, ročník 2001<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
7. Mestský ústav ochrany
pamiatok, <a href="http://www.muop.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=600176&id_ktg=1029&p1=2652" target="_blank">Pamätihodnostimestských častí hl. mesta Bratislavy</a> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<img src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjVw6w_WLimdz8SCKtIyMRV3IDhDlwAzDnEKzCS94rDcLB5M_rlTOq_oRcSRyrfg_ZX4C8KV7cSva3arV1-f-a2XvxQSMFaAFe9y6v5Es3YBSptm8kvv8nhyxdTosyhC8WIBN6s5Sp1cgg/s128/RACA-2002-Martinus.jpg" />Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-13690202217616578562015-01-08T19:00:00.001+01:002022-01-31T10:02:44.062+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2015<i>Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2015 </i><br />
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rok 1300 (715 rokov) - zo 6. 11. 1300</b>
<br />
<a name='more'></a><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> pochádza jeden
z prvých známych zápisov o Rači. </b>Je to<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>zápis o urovnaní majetkových sporov medzi potomkami dvoch
vetiev rodu Čano (prvého známeho veľmoža na území Rače) Beňadika a Raču
o vlastnícke práva na majetky v Rači (časť Rača a Okol).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK;">Rok 1390 (625 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK;"> - <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">prvá písomná zmienka o kostole a farárovi
v Rači</b> (dnes farský kostol sv. Filipa a Jakuba). Zápis sa
nachádza </span><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">v
popise bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača
(Villa de Récse, Rechendorf, Recersdorf, Ratschdorf) pomerne veľkou osadou,
ktorá mala vlastného richtára, predpokladá sa, že kostol na vtedajšom cintoríne
bol postavený omnoho skôr (na prelome 12. – 13. storočia).</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK;">Rok 1505 (510 rokov) – zápis vo vlastníckej listine, kde sa spomína ako
majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš.</span></b><span style="mso-ansi-language: SK;"> </span><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Pôvodná osada patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny
pôvodného vlastníka Raču, potom zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14.
storočí osídlená nemeckými kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský
richtár a kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako
majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny grófov zo sv. Jura
a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci
a Néveryovci.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1580 (435 rokov)</b> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">na
pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča prišiel do Rače prvý evanjelický kazateľ
Ondrej Reis</b>. Na evanjelické služby Božie prichádzali v tom čase do Rače aj
evanjelici z Bratislavy, kde sa nesmeli zhromažďovať na bohoslužbách.
Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na
námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z roku 1605 (410 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> - <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">na pečatidle z r. 1605 sa našla prvá známa podoba súčasného erbu
Rače.</b> Predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu
s krížom. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1635 (380 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> - <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rača pripadla do vlastníctva rodiny palatína Pálffyho z Erdödu. </b></span><span style="mso-ansi-language: SK;">Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto
vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1780 (235 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bola postavená baroková kaplnka sv. Anny</b>. Nachádza sa na konci
dnešnej ulice Pri vinohradoch. V minulosti stál v jej blízkosti
cintorín. Na sviatok sv. Anny (26. júla) sa pri nej konáva modlitbová
pobožnosť. V minulosti slúžila aj ako jedno zo štyroch zastavení procesie
na sviatok Božieho tela. Posledná procesia ku kaplnke sa konala v roku
1969. Dnes sa procesiový sprievod pri slávení tohto sviatku otáča na Námestí A.
Hlinku. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1800 (215 rokov)</b> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Ján
a Klára Andrašovičovci dali postaviť kamenný kríž pri farskom kostole</b> sv.
Filipa a Jakuba, ktorý pôvodne stál pri ceste. Neskôr bol premiestnený na súčasné
miesto pri veži kostola. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1815 (200 rokov)</b> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">boli
postavené dva drevené kríže </b>na ceste do pútnického miesta Marianka -
(Mariatál). “Horný kríž“ a „Dolný – Červený kríž“ nad Kopanicami. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1835 (180 rokov) – 17. 5. 1835 bol slávnostne vysvätený
evanjelický kostol na Alstrovej ulici.</b> Stavba kostola v klasicistickom
slohu začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej
evanjelickej obce. Základný kameň položili 6. 8. 1834 a celý kostol bol
postavený za 9. mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy.
Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a
výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v
Rači žil až do svojej smrti v roku 1846. Kostol vysvätil <b><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;">Kristián
Treml, senior z Bratislavy</span></b>. Náklady na stavbu kostola tvorili
14 447 florenov. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1840 (175 rokov)</b> </div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo5; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">27. 9.
1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava
– Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v Rači.</b> Konská
železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. <span style="color: black;">Pre zabezpečenie prevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní,
ktoré ťahali dva osobné vozne.</span> V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica
pre kone. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l0 level1 lfo5; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">v tomto
roku bol do farského kostola zakúpený organ</b>. Organ stál 1500 zlatých a na
financovaní sa podieľala rovnakou mierou fara ale aj obec. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1850 (165 rokov)</b> </div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l4 level1 lfo6; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">boli
postavené dva kamenné kríže</b>, ktoré vyznačovali začiatok a koniec obce.
Na začiatku obce od Bratislavy (areál autoopravovne) a „Pri pastierni“ na konci
obce od Svätého Jura (v záhradke rodinného domu Ferdinanda Ďurďoviča - zastávka
električiek Pri vinohradoch).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<br /></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l4 level1 lfo6; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bolo
zavedené číslovanie domov</b> v Rači. Predtým domy neboli označené číslami.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1855 (160 rokov) </b></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo7; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">boli
zadovážené vežové hodiny na vežu farského kostola sv. Filipa a Jakuba</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l1 level1 lfo7; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bol
zakúpený dom býv. Zichyho kúrie pre katolícku školu</b> (dom Alstrova č.171). <span style="color: black;">Budova ako škola slúžila plných 80 rokov. Do roku 1931 ako
ľudová cirkevná škola, potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali
budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú
opatrovňu – Úvodu“.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1870 (145 rokov) – bol založený miestny Spolok svätého
Vojtecha</b>, ktorý slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej
úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov a iniciátorom jeho založenia bol kňaz
Móric Alster.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V r. 1875 – (140 rokov) – bol založený cirkevný hudobný spolok</b> pod
vedením organistu Mirowszkého, pre ktorý boli s prispením farského úradu zakúpené
hudobné nástroje. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Z roku 1890 (125 rokov) pochádza prvá zmienka o divadelných
ochotníkoch.</b> V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla,
evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v
Račištorfe. Divadelné predstavenia sa konali v sálach alebo nádvoriach
vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka). Hrávali sa hry s
náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií a iných
spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej budove, ktorá
stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline. Od r. 1942 sa
predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku na dnešnom
nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším
zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie divadelné
predstavenia a operety rôznych populárnych autorov. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1905 (110 rokov) - sa konala posviacka veže
a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. </b>Pôvodný
kostol z roku 1835 bol postavený bez veže. Po uvoľnení predpisov
o vzhľade evanjelických chrámov sa evanjelickí veriaci v Rači
rozhodli pre dostavbu veže s hodinami a úpravu celkového vzhľadu kostola,
čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju
J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 -
1959 a v r. 1985. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1925 (90 rokov) - 10. 9. 1925 bol slávnostne založený
futbalový klub ŠK Račištorf</b>.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>Na
jeho čele stál notár Václav Jošt. <span style="mso-fareast-language: SK;">Prvú
koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár
Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici
Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1930 (85 rokov)</b> – na budove rímskokatolíckej farskej
budovy <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bola odhalená pamätná tabuľa
kňazovi, národnému buditeľovi, osvetovému pracovníkovi, zakladateľovi Matice
slovenskej Móricovi Alstrovi. </b>Pamätnú tabuľu venoval Spolok sv. Vojtecha.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;">V roku 1935 (80 rokov) – na vežu evanjelického
kostola boli osadené 2 nové zvony</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;">, ako náhrada za tie, ktoré boli zrekvirované počas
1. svetovej vojny. Slávnosť sa konala pri príležitosti 100. výročia posvätenia
evanjelického kostola za pôsobenia evanjelického farára Dezidera Alexyho. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1940 (75 rokov)</b> - <b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-fareast-language: SK;">12. 12. 1940 - delegácia </span>tvorená
prezidentom republiky Dr. J. Tisom a ministrami G. Medrickým, J. Stanom
a predsedom parlamentu Dr. M. Sokolom </b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-fareast-language: SK;">navštívila rímskokatolícku faru</span></b>.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1945 (70 rokov)</b></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo2; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">26. 3.
1945</b> medzi 13. a 14. hodinou <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bola
pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača</b>, časť „Pozotória“ medzi hlavnou
cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli
zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené.
V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt
remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí
bolo zranených. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo2; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">3. 4. 1945</b>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">prišla do Rače Červená armáda a Rača
bola oslobodená</b> od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári
5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l3 level1 lfo2; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">5. 4.
1945 bol zriadený Národný výbor v Rači v zložení</b>:</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; text-align: justify;">
za DS – vdp. Ľudovít
Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič</div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský</div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
za nestraníkov – Ondrej Ivanič.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;">V roku 1960 (55 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;"> – <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">po rozsiahlej územnosprávnej reforme si Rača zriadila vlastný Obvodný
národný výbor s pôsobnosťou Okresného národného výboru.</b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1970 (45 rokov) - bola urobená prestavba <span style="color: black;">pôvodného mramorového oltára</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: black; font-family: "MS Sans Serif"; font-size: 10.0pt;">
</span>v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov (dolný kostol)</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">podľa nových liturgických predpisov II.
vatikánskeho koncilu, pričom oltárna menza bola obrátená „tvárou k ľudu“.</b> V
rámci úpravy bolo svojpomocne upravené schodisko k oltáru, ako aj dlažba v
kostole. V tom istom roku sa<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>začala
tiež generálna oprava farského kostola (nová strešná krytina a nové vonkajšie
omietky).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1975 (40 rokov) </b>– <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">13.
4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“</b> v staršom
račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia
pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov
a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice
slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače.
Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby
a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho
archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove
Obecného domu na Alstrovej ulici 249. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;">V roku 1985 (</span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK;">30 rokov) - 9. 12. 1985 vznikol BMX
klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal
ako Mládežnícky klub bikross. O</span></b><span style="mso-ansi-language: SK;">d
roku 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX
trať). </span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-language: SK;"></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1990 (25 rokov) – došlo k obnoveniu funkcie starostu. </b>Po
reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských
zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce Miestny národný
výbor Bratislava-Rača na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom
v následných voľbách <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bol za prvého
novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser. </b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 3.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 2000 (15 rokov)</b> </div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo3; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bol po
rozsiahlej rekonštrukcii sfunkčnený organ v Dolnom kostole, ktorý sa po viacero
rokov nepoužíval. </b></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l2 level1 lfo3; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">po
rozsiahlej rekonštrukcii bola 7. 7. slávnostne otvorená električková trať do
Rače.</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 2005 (10 rokov)</b> </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraph" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l6 level1 lfo4; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">po
rozsiahlej reštaurácii boli posvätené dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a
oltár sv. Jána Nepomuckého) vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na
Alstrovej ulici.</b> Reštaurátorské práce viedol Mgr. František Šmigrovský.
Oltáre boli posvätené pri sv. omši pomocným biskupom Dominikom Tóthom na
prvú adventnú nedeľu. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm; margin-left: 18.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l6 level1 lfo4; text-align: justify; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-ansi-language: SK; mso-fareast-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-list: Ignore;">-<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">4. 6. 2005 bol otvorený
zberný dvor v Rači. </span></b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK;"></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 2010 (5 rokov) -</b> 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova
Nemeckého kultúrneho domu. Stánok račianskej kultúry bol otvorený po rozsiahlej
rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie
vlastníckych vzťahov. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Osobnosti</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">František
Víťazoslav Sasinek – katolícky kňaz - kapucín, vynikajúci kazateľ, historik,
publicista, národovec, tajomník Matice slovenskej. 185 rokov od jeho narodenia.</b></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaazHFil9bDjX38EgoII0ycBr0OCTGfjG6ChCAbWw2bjLcoYktbr0CiztRZfYk4e4Ao86f3Ljy6hUeehdvzDbWF-TcUaPKHzmTsrIFTFGSR46-i-L5EXk-DeUqcT7cgfrtkT1j7_GVADA/s1600/LH235-DL.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhaazHFil9bDjX38EgoII0ycBr0OCTGfjG6ChCAbWw2bjLcoYktbr0CiztRZfYk4e4Ao86f3Ljy6hUeehdvzDbWF-TcUaPKHzmTsrIFTFGSR46-i-L5EXk-DeUqcT7cgfrtkT1j7_GVADA/s1600/LH235-DL.jpg" height="200" width="180" /></a></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830 a zomrel 17.
11. 1914.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b>Najplodnejší slovenský
historik 2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny
Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska,
ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na
cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry,
trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické
a národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal
a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra.
O jeho pôsobení ako správcu farnosti v Rači sa zachoval vlastnoručne
napísaný zápis vo farskej kronike s textom: „<i>Roku 1857 dňa 26. marca
po odchode veľadôstojného pána Adama Hájka do Bratislavy za kanonika úrad</i><i>
<i>správcu farnosti bol zverený mne, Viktorovi Sasinkovi, kňazovi z rehole
kapucínov v kláštore v Bratislave.“</i></i><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vilma
Névery, barónka, dcéra barónskeho páru, majiteľov tzv. Pálffyho kúrie –
160 rokov od úmrtia </b></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia
hadom. Je pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne.
(Príbeh úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti <a href="http://dobroslava-luknarova.racan.sk/2010/09/Potesenie-a-utrpenie-zaroven.html" target="_blank">„Potešenie i utrpenie zároveň“</a>.) Názvom barónka sa dodnes označuje dom ,
v ktorom žila, ulica i sídlisko. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vojtech
Rudroff</b>, katolícky kňaz, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť,
priekopník <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">modernej pastorácie a okresný
školský dekan – 140 rokov od narodenia (*10. 4. 1875). </b></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na
račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za
farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej
smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom
cintoríne. V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr.
Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien,
Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku,
letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre
farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I.
svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho
pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal
v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti
a vo svete, organizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas
jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená
rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny
Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj
Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Karl Otto
Schulze, evanjelický farár</b> – 115 rokov od príchodu do Rače. </div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
Do miestneho zboru prišiel v roku 1900. Za jeho
pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili na nej 3
zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931 postavili novú
školu na Alstrovej ulici, pretože stará už kapacitne nevyhovovala.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b>Peter Ševčovič, </b><span style="mso-bidi-font-weight: bold;">prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti
a mládež – 80 rokov od narodenia (*16. 3. 1935 - +14. 4. 2006) </span></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Veľkú časť života
prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači.<b> </b></span>Patril
k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej
poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier,
desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel.
Väčšia časť jeho tvorby sa spája s Bratislavou.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b>František Luknár, amatérsky maliar – 105
rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia. </b><span style="mso-bidi-font-weight: bold;"></span></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Narodil sa, tvoril
a pracoval v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal
z vinohradníckej rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za
maliara písma u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní
strednej meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU,
ktorú však musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil
pracovať na železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku.
Maľovanie však bolo jeho srdcovou a celoživotnou záľubou. Namaľoval asi
2000 obrazov, ktoré sú v rôznych súkromných zbierkach. Pri maľovaní
využíval rôzne techniky a maľoval krajinky, zátišia, portréty, prírodné
scenérie, karikatúry, plagáty. Bol aj realizátorom takmer všetkých ochotníckych
divadelných scén, ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až do roku
1942. V roku 2010 sa na jeho pamiatku realizovala výstava jeho prác
v Nemeckom kultúrnom dome. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="ListParagraphCxSpFirst" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; mso-list: l5 level1 lfo1; text-align: left; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-weight: bold; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";"> </span></span></span><b>Vlastimil Ružička, významný cyklista
a člen víťazného družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru. –</b><span style="mso-bidi-font-weight: bold;"> <b>90 rokov od narodenia a 30 rokov od
úmrtia </b></span></div>
<div class="ListParagraphCxSpLast" style="margin-left: 18.0pt; mso-add-space: auto; text-align: justify;">
<span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Narodil sa 27. 2.
1925 v českej obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače <b>s</b></span>a
prisťahoval s mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca,
motoristického pretekára. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf
aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. <b><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Nevedel, čo je to strach,
nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu</span>.</b> S útlou
postavou býval na pretekoch ako orol a najväčšiu slávu si vybojoval na
Pretekoch mieru. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s
družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku pretekov P-B-W,
rovnako ako v tom istom roku na cestách Okolo Slovenska. Pamätná tabuľa V. Ružičkovi
sa nachádza na budove na Detvianskej ul.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>Mária Hatalová, január 2015</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Zdroje:</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
1.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span><span style="color: #548dd4;"><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html" target="_blank">Rača - Z dejín a pamiatok obce</a></span>, Ľudovít Havlovič</div>
<div class="MsoNormal">
2.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969</div>
<div class="MsoNormal">
3.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP
know-how s.r.o, 2014 </div>
<div class="MsoNormal">
4.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>Farský vestník, ročník 1930</div>
<div class="MsoNormal">
5.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span><a href="http://www.raca.sk/" target="_blank"><span style="color: #548dd4;">webová stránka Mestskej časti Rača</span></a><span style="color: #548dd4;"> </span></div>
<div class="MsoNormal">
6.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010</div>
<div class="MsoNormal">
7.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník</div>
<div class="MsoNormal">
8.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1994</div>
<div class="MsoNormal">
9.<span style="font-size: 7.0pt;">
</span>Wikipédia</div>
<div class="MsoNormal">
10.<span style="font-size: 7.0pt;"> </span>dokumenty
z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-2406976932338418842014-12-10T09:50:00.000+01:002015-01-09T00:21:00.946+01:00Advent v Rači včera a dnes<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEuewKOCjWTRZM9uJuO8nNninaiKDb8QO31RmJRWgPxxHcVUrg3DWcI41PLrLwQhRQZo3qrviCIyoN3q1lKUH-xEbR46xfFQLRQDRpJWRzQeOTKWEOvJU_FNFzWhdDDKAodXbev6khj8g/s1600/Symbol-Adventu.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 0em; margin-right: 0em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhEuewKOCjWTRZM9uJuO8nNninaiKDb8QO31RmJRWgPxxHcVUrg3DWcI41PLrLwQhRQZo3qrviCIyoN3q1lKUH-xEbR46xfFQLRQDRpJWRzQeOTKWEOvJU_FNFzWhdDDKAodXbev6khj8g/s1600/Symbol-Adventu.jpg" /></a></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Advent je pre
kresťanov ohlasovateľom blížiacich sa Vianoc – slávnosti Narodenia Ježiša
Krista. </div>
<a name='more'></a><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Toto
predvianočné obdobie má pomenovanie odvodené od latinského slova adventus, čo
znamená príchod, priblíženie sa. Cirkevní otcovia na synode v Aachene
v roku 922 rozhodli, že každoročná adventná príprava na narodenie Mesiáša
bude trvať štyri týždne, ktoré budú zahŕňať štyri adventné nedele. Počas tejto
synody vydali nariadenie, že v Adventnom období sa nemajú konať zábavy, hlučné
veselia ani svadby. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #292929; mso-bidi-font-size: 16.0pt;">Symbol adventu je veniec so
štyrmi sviecami. Ako sa postupne zapaľujú, tak by mala rásť naša radosť
a príprava – čakanie – na stretnutie s Kristom. Náš život by mal byť
stále viac prežiarený jeho svetlom. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Ako to vyzeralo
v našej farnosti v minulosti? </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
So začiatkom
adventu – vlastne už na svätú Katarínu, resp. na Ondreja – sa skončili všetky
tanečné zábavy. Členovia rôznych cirkevných spolkov, ale aj školská mládež,
nacvičovali v tomto období divadelné hry, ktoré potom hrávali od Vianoc
počas celého zimného obdobia. Peniaze, ktoré sa získali zo vstupného potom členovia
spolkov venovali na charitatívne účely, alebo zostali príjmom spolkovej
pokladnice.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Zo svojho
detstva si pamätám, ako sme s babkou chodievali na „roráty“, skoré ranné
omše, ktoré sa konávali pred svitaním. Tieto omše mali svoje osobitné čaro,
lebo z domu sme vyrážali za úplnej tmy a biely sneh nám vŕzgal pod
nohami. Roráty sa konávali z úcty k blahoslavenej Panne Márii. Ich názov
pochádzal od prvých slov z textu proroka Izaiáša (Iz 45, 8), ktorými
vyslovil svoju túžbu po Spasiteľovi a ktorými sa táto svätá omša začínala:
<i style="mso-bidi-font-style: normal;">„Rorate coeli desuper ...“ „Roste,
nebesia, z výsosti, z oblakov nech prší spravodlivosť. Nech sa otvorí zem a
zrodí spásu; a spolu s ňou nech rastie spravodlivosť“. </i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Na svätú
Barboru sa u nás odlamovali vetvičky z rôznych stromov, hlavne
z čerešní a višní. Vo váze sa nechali do Vianoc, kedy napučali
a vykvitli. Podľa toho, koľko mali kvetov, gazdovia predpovedali, aká bude
na budúci rok úroda.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Na svätého
Mikuláša sa chlapi a mládenci preobliekli za biskupov a čertov
a navštevovali rodiny s deťmi zo svojho príbuzenstva. Mikuláš bol
v oblečený v bielej plachte, na tvári mal masku s fúzmi
z vaty a v ruke biskupskú palicu. Na chrbte mal kôš
s dobrotami. Deti sa najprv pomodlili, potom porozprávali, ako poslúchajú
a napokon dostali darčeky. Čert mal na sebe vyvrátený kožuch, na hlave mal
pripevnené rohy, tvár mal začiernenú sadzami a na nej mal ešte prilepený
červený jazyk. V ruke držal reťaz, ktorou štrngal a strašil
neposlušné deti. A keďže aj tých neposlušných bolo dosť, deti sa
schovávali pred čertom pod postele, za pece, za skrine, kde si ich čert musel
pohľadať. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #292929;">Na deň svätej Lucie ráno ste našli v mnohých
domácnostiach košík plný ovocia, o ktorom sa hovorilo, že je to „dar od
svätej Lucie“. Pôvodne v tento deň chodievali do príbytkov známych
dievčatá – „Lucie“ </span><span style="color: #292929; mso-bidi-font-size: 16.0pt;">–</span><span style="color: #292929;"> oblečené v bielom a husími krídlami ometali
steny. Vyháňali tak z domácností nečisté sily. Neskôr tento zvyk ustúpil
do úzadia a Lucie chodievali s košíkmi dobrôt a vareškou. Deti sa pred
nimi modlievali a dokazovali, ako poslúchali. Za odmenu dostávali dobroty,
za neposlušnosť symbolickú bitku vareškou. Dievčatá preoblečené za „Lucie“ si
často vyberali rodiny mládencov, aby sa mohli nepoznané lepšie poobzerať
v dome a zoznámiť s rodinou, ale aj vareškou toho svojho
vyobšívať. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #292929;">„Od Lucie do Vianoc, každá noc má svoju moc“, hovorí
staré porekadlo. U nás v Rači sa zapisovalo počasie každý deň. Podľa
toho sa predpovedalo, aký bude nadchádzajúci rok, lebo každý deň znamenal
príslušný mesiac v roku. Dievčatá každý deň spaľovali jeden lístok náhodne
vybraný z košíčka, v ktorom mali napísané mená mládencov. Posledné
meno, ktoré zostalo do Vianoc, znamenalo meno nastávajúceho ženícha.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
<span style="color: #292929;">A čo sa robí dnes?</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Niektoré zo
zvykov pretrvávajú, niektoré sa pomaly vytrácajú. Vetvičky – barborky – si
stále nosíme domov. Darčeky od Mikuláša sú pre mnohých samozrejmosťou
a nie niečím výnimočným. Počasie nám predpovedajú meteorológovia, takže si
nemusíme zapisovať, aké bolo počasie od Lucie do Vianoc. Veď v posledných
rokoch akoby sa celkom zbláznilo. Nuž a je mi ľúto, že aj roráty sa slúžia už
iba v niektorých kostoloch. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Vďaka členom
Eucharistického spoločenstva sa v našej farnosti oživila ľudová adventná
pobožnosť – „Hľadanie prístrešia pre Svätú rodinu“. Pobožnosť sa začína deväť
dní pred Vianocami. Každý večer členovia spoločenstva putujú s obrazom Panny
Márie z domu do domu ako hľadajúci prístrešie a modlitbou sa pripravujú na
dôstojné slávenie Ježišovho príchodu na svet. Tak ako pred vyše 2000 rokmi
putovali Jozef s Máriou prichádzajúc do Betlehema na nariadený súpis ľudí,
hľadali miesto pre seba a pre nenarodené dieťa, ktoré sa malo čochvíľa narodiť.
Pobožnosť je pripomienkou tejto udalosti a zároveň oslavou Panny Márie,
ktorej obraz putuje z rodiny do rodiny, kde si ho zachovávajú vo veľkej
úcte na dôstojnom mieste v dome. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Pobožnosť sa
začína po večernej svätej omši spoločným príchodom do domu jedného z členov
spoločenstva. Zaklopaním na dvere hostia vyzývajú domácich, aby ich pustili
dnu, pričom spoločne spievajú pieseň o príbehu Svätej rodiny, ktorá prosí
o príbytok u neochotných domácich. Domáci sa na zaklopanie ohlásia
slovami piesne: „Kto klope tam?“ V piesni je výstižne vyjadrená
konverzácia – na jednej strane zúfalá prosba mladého otecka, ktorý súrne
potrebuje pomoc pre svoju manželku a nastávajúce dieťa a na druhej
strane nedôverčivého, ufrflaného gazdu, ktorý sa bojí vpustiť do svojho domu
neznámych pocestných. Preto sa aj k prosbe neznámych hostí stavia typicky
ľudsky: „Čo z toho mám? Nemám miesta!“ Na čo pocestní odpovedajú slovami,
ktoré sú aktuálne aj dnes: „Veď Boh vám dal všetko! Prichádza k vám dnes
božský hosť, preňho bude miesta dosť.“ </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Keď napokon
domáci vpustia pocestných dovnútra, spoločne sa pomodlia krátku pobožnosť.
V spoločných modlitbách a piesňach prednášajú Bohu svoje prosby.
Rodina, ktorá prijala obraz Panny Márie, uloží ho na dôstojné miesto, kde sa
domáci spoločne modlia a tešia sa na Ježišov príchod. Na druhý deň
zástupca rodiny odnáša obraz do ďalšieho domu. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify; text-indent: 35.4pt;">
Celá pobožnosť
trvá chvíľu a v uponáhľanom predvianočnom zhone je to obdivuhodný príklad
prežívania skutočnej prípravy na najkrajší deň v roku.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
<span style="color: #292929;">Mária Hatalová, december 2013</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<iframe allowfullscreen="" frameborder="0" height="344" src="//www.youtube.com/embed/3SFI2LL2Hwo" width="459"></iframe>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<!-- Place this tag where you want the +1 button to render. -->
<div class="g-plusone" data-annotation="inline" data-width="300">
</div>
<!-- Place this tag after the last +1 button tag. -->
<script type="text/javascript">
(function() {
var po = document.createElement('script'); po.type = 'text/javascript'; po.async = true;
po.src = 'https://apis.google.com/js/plusone.js';
var s = document.getElementsByTagName('script')[0]; s.parentNode.insertBefore(po, s);
})();
</script>
<div id="fb-root">
</div>
<script>(function(d, s, id) {
var js, fjs = d.getElementsByTagName(s)[0];
if (d.getElementById(id)) return;
js = d.createElement(s); js.id = id;
js.src = "//connect.facebook.net/en_US/all.js#xfbml=1";
fjs.parentNode.insertBefore(js, fjs);
}(document, 'script', 'facebook-jssdk'));</script>
<div class="fb-like" data-href="http://www.racan.sk/2013/12/Advent-v-Raci-vcera-a-dnes.html
" data-send="true" data-show-faces="true" data-width="450">
</div>
<div style="text-align: left;">
<a href="http://www.racan.sk/2013/12/Advent-v-Raci-vcera-a-dnes.html#comment-form" title="Komentáre (Icons by DryIcons)">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmozMR4C20-fYDiyK0MXwPVwlAnDk-L5JhEZtOZDNRoJk8XkettzOjj7J1-5S8NosjOCb-xigT7q-phx5yY_vf5tU0u3rOEqEBVXwdQhV8-A_Ak5BC8UrcTX9upwScO1EeZf4MZRs8hPI/s24/comment-icon-24.png" target="_self" /></a>
</div>
<br />Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-4138295913607826922014-08-14T09:47:00.000+02:002015-01-09T00:20:09.023+01:00Púť k Pustému kostolíku<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 16.0pt;">Stretnutie všetkých, </span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 16.0pt;">ktorí majú záujem putovať pešo </span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 16.0pt;">je v nedeľu </span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 16.0pt;">17. 08. 2014 o 8:00 hod. </span></b></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 16.0pt;">pred Dolným kostolom na cintoríne. </span></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="text-align: center;">
<span style="font-size: 16.0pt;">Návrat o cca 12:30 hod. </span></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEherEHWdd9u3TDWlsOVKgnh_82E87z_ouGWwqqLHMjYQwikgc83ZONv2oSUml-N1IB_1RIH7l9ptXxf8B769Mve9ahkIiCWP-67rjglzfwWvxUiZ4pqnXI_-AtWNhiBAbnRKOgBVVuCbSE/s1600/Put-k-Pustemu-kostoliku-2014.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEherEHWdd9u3TDWlsOVKgnh_82E87z_ouGWwqqLHMjYQwikgc83ZONv2oSUml-N1IB_1RIH7l9ptXxf8B769Mve9ahkIiCWP-67rjglzfwWvxUiZ4pqnXI_-AtWNhiBAbnRKOgBVVuCbSE/s1600/Put-k-Pustemu-kostoliku-2014.jpg" height="451" width="640" /></a></div>
<a name='more'></a><div class="MsoNormal">
<br /></div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-23154139746753067552014-05-11T13:16:00.002+02:002015-01-09T00:21:22.320+01:00Ako sa slávili májové sviatky v našej farnosti v minulosti<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">V máji
– tomto prekrásnom mesiaci zasvätenom Panne Márii, kedy sa prebúdza príroda zo
svojho zimného spánku – bolo v minulosti v našej farnosti množstvo
sviatkov, ktoré stmeľovali farnosť. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1XNqpZ0z_TJkqpBNDTbHdkQhOMkjvqT9FdTiM-q5oBs8k882S3k5GXzCeFeF-_r5quQ5ceVQ717oH5GhdnGQOqZrgAiO_xcCG9Z4URTBOv9nCHhBEZ_66sSWseY0gBEk7l2gb9b8o7DI/s1600/Majove-sviatky-3-Procesia-Bozie-Telo-jun-1968-pred-kostolom.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEg1XNqpZ0z_TJkqpBNDTbHdkQhOMkjvqT9FdTiM-q5oBs8k882S3k5GXzCeFeF-_r5quQ5ceVQ717oH5GhdnGQOqZrgAiO_xcCG9Z4URTBOv9nCHhBEZ_66sSWseY0gBEk7l2gb9b8o7DI/s1600/Majove-sviatky-3-Procesia-Bozie-Telo-jun-1968-pred-kostolom.jpg" height="246" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: center;">
<i>Sviatok Božieho Tela</i> </div>
<a name='more'></a><div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Okrem
tradičných litánií k úcte Panny Márie spievaných pred omšou, sa ľudia
stretávali aj pri ďalších slávnostiach, ktoré mali svoje tradície a ustálený
poriadok. Dnes, keď si nevieme nájsť čas, aby sme si vypočuli zaujímajú
prednášku, alebo okrem nedele, aspoň raz v týždni sa zúčastnili na svätej
omši, môžeme len žasnúť, koľko času trávili spoločne pri modlitbách, či
oslavách a slávnostných sprievodoch. Nechce sa mi veriť, že by boli
s časom na tom lepšie ako my. Rovnako strávili celý deň v práci (i
keď odlišnej), mali svoje domáce povinnosti, no farnosť žila oveľa duchovnejším
životom. Veď posúďte sami. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt;">3. máj - Sviatok sv. Filipa a Jakuba,
mladšieho, patrónov kostola – hody</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJOHv3PTbwAHkMcR_c-3fx5VvbqbrfXvYzG7jSUQailSBlb_V3wn-dAk7nQy6eyZeEeHqA4xDbp0C3gC28Cm9FE60fd08gnkWVMXR-hgSmCggVeGnyxB6lcUIWesoxgGvS_aOf5zblpY8/s1600/Majove-sviatky-1-Sv.Filip-a-Jakub-okno-vo-farskom-kostole.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0.25em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgJOHv3PTbwAHkMcR_c-3fx5VvbqbrfXvYzG7jSUQailSBlb_V3wn-dAk7nQy6eyZeEeHqA4xDbp0C3gC28Cm9FE60fd08gnkWVMXR-hgSmCggVeGnyxB6lcUIWesoxgGvS_aOf5zblpY8/s1600/Majove-sviatky-1-Sv.Filip-a-Jakub-okno-vo-farskom-kostole.jpg" height="320" width="216" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Hody
– to je sviatok patróna farského kostola. U nás v Rači máme dvoch. Preto
sa o Račanoch zvyklo hovorievať, že majú nielen Jakuba, ale aj „filipa“,
že sú teda nielen múdri, ale aj šikovní. </span></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Od vzniku nášho farského
kostola evidujeme v jeho histórii zasvätenie viacerým patrónom – Všetkým
svätým i Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom - apoštolom svätým Filipovi
a Jakubovi - sa uskutočnilo 1. mája 1844, kedy sa podľa vtedajšieho
cirkevného kalendára oslavoval sviatok týchto apoštolov. V tento deň bol
totiž v Ríme v 6. storočí postavený kostol „Svätých dvanástich
apoštolov“ a neskôr doň boli v ten istý deň prenesené ostatky sv.
apoštolov Filipa (z Carihradu) a Jakuba (z Carihradu alebo Jeruzalema).</span></div>
<div class="MsoBodyText">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Hody
sa slávili v nedeľu po sviatku sv. apoštolov Filipa a Jakuba. Podľa nového
liturgického kalendára sviatok týchto apoštolov pripadá na 3. mája. Vďaka
„oslavám“ svetského sviatku práce sa cirkevná hodová tradícia v Rači
takmer vytratila a dnešné hody sú žiaľ, viac „pohanským“, ako kresťanským
sviatkom. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Pôvodne
mal tento sviatok celkom iný charakter. Na hody sa farnosť osobitne
pripravovala. Upratovali sa domy, dvory, ulice. No upratovalo sa aj „vo
vnútri“. V sobotu sa konala spoločná spoveď, po nej sa upratal a vyzdobil
kvetmi a zelenými girlandami so stuhami kostol a priestranstvo pred ním.
Nedeľné ráno sa začínalo vyhrávaním dychovky, ktorá potom asistovala aj pri
svätej omši. Slávnostná svätá omša sa konala vo farskom kostole za prítomnosti celej
farnosti, hlavne jej mužskej časti. Ženy, tie väčšinou chodievali v tento
deň na „malú“, a potom chystali obed pre celú rodinu a početných hostí. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Ľudia
sa obliekli do tradičných slávnostných krojov. Členovia všetkých spolkov zasa
do svojich rovnošiat. Títo si priniesli do kostola aj svoje spolkové zástavy.
Okrem nich sa na „hrubej omši“ zúčastňovali aj významní rodáci, hostia a celé
zastupiteľstvo na čele s richtárom (dnešným starostom). Pred oltárom Sv. Jána
Nepomuckého boli pre nich vyhradené miesta v predných laviciach. Popoludní
boli v kostole litánie. Až po nich sa začala svetská slávnosť. Na jej
začiatku sa konal futbalový zápas. Neskôr sa k nemu pridali aj cyklistické
preteky. Po športových podujatiach sa všetci obyvatelia Rače stretli na dnešnej
Detvianskej ulici, kde boli rozostavané stánky s hodovými atrakciami.
Slávnosť sa končila hodovými zábavami. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText">
<a href="https://www.blogger.com/null" name="_GoBack"></a><b><span style="font-size: 12.0pt;">Vieme
dnes niečo o našich patrónoch ?</span></b></div>
<div class="MsoBodyText">
<span style="font-size: 12.0pt;"></span></div>
<h1 style="text-align: justify;">
<b><span style="font-size: 12.0pt;">Svätý Filip,
apoštol a mučeník</span></b></h1>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Význam
jeho mena možno odvodiť z gréckych slov „philos + hipos“ t. j. milovník
koní. Žil v 1. storočí po Kristovi a zomrel okolo roku 62. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Pochádzal
z galilejskej Betsaidy a patril medzi prvých učeníkov, ktorých si povolal
Pán Ježiš. Zanechal svoju rodinu i domov a nasledoval Majstra. Rozprával o Ňom
aj Natanaelovi (neskoršie apoštol Bartolomej), ktorého si Pán tiež povolal. Z
evanjelia podľa Jána ďalej vieme, že práve na Filipa sa obrátil Pán Ježiš s
prosbou, nech zoženie pokrm pre viac ako 5000 ľudí, hoci vedel, že spraví
zázrak a všetkých nasýti. Pri poslednej večeri, keď sa Pán Ježiš lúčil s
apoštolmi, ho Filip poprosil, aby im ukázal Otca. Vtedy mu Pán - skoro až
vyčítavo - povedal: „Filip, toľký čas som s vami a nepoznáš ma?! Kto vidí mňa,
vidí Otca.“ </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Po
nanebovstúpení Pána Ježiša svätý Filip hlásal radostnú zvesť v Malej Ázii, v
časti nazývanej Frýgia (dnešné stredozápadné Turecko). Zomrel mučeníckou smrťou
a je pochovaný v meste Hierapolis. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Svätý
Filip býva znázorňovaný s krížom v ruke na znak svojej mučeníckej smrti. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;"><span style="mso-spacerun: yes;"></span></span></div>
<h1 style="text-align: justify;">
<b><span style="font-size: 12.0pt;">Apoštol Jakub
mladší</span></b></h1>
<div class="MsoBodyTextIndent" style="text-indent: 0cm;">
Jeho meno pochádza z
hebrejského jazyka a znamená „Jakagóbh“ - druhorodený, „držiaci sa za
nohu“ alebo „Jaaqob“ - „Boh ochraňuje“. Žil taktiež v 1. storočí po
Kristovi a zomrel asi v rovnakom roku ako svätý Filip. </div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman";">Podľa viacerých prameňov bol apoštol
Jakub synom Alfeja a Márie, ktorá mohla byť sestrou Panny Márie alebo sestrou
jej ženícha svätého Jozefa. Mal brata Júdu Tadeáša, ktorý sa tiež stal učeníkom
Pána Ježiša. Obaja bratia boli teda Jeho blízkymi pokrvnými. Svätý Jakub mladší
bol svedkom zmŕtvychvstania i nanebovstúpenia Pána. V začiatkoch kresťanstva si
ho veriaci ctili hlavne pre jeho spravodlivosť, skromnosť a nábožnosť. Aj preto
bol zvolený za prvého jeruzalemského biskupa a okolo roku 50 zvolal prvý
jeruzalemský koncil. Podľa tradície je autorom listu, ktorý má meno po ňom.
Svätý Pavol o ňom hovorí ako o „opore Cirkvi“. Zomrel mučeníckou smrťou, no
predtým, ako ho umučili, pred všetkými vyhlásil, že Kristus je Božím Synom.
Potom ho ukameňovali a ktosi ho udrel tkáčskou palicou tak, že dokonal. Jeho
pozostatky boli uložené v jeruzalemskom chráme a časť z nich sa preniesla do
Ríma, do chrámu Svätých apoštolov. </span></div>
<div style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">V
umení býva apoštol Jakub mladší zobrazený ako biskup, častejšie však s tkáčskou
palicou. </span></div>
<div class="MsoBodyText">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt;">4. máj - Sviatok sv. Floriána – sviatok
račianskej farnosti</span></b><span style="font-size: 12.0pt;"></span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHYzAeyi-d5DvMhyphenhyphenKtVMm-O9sW-oqWNbl8-iwI9pxN2AmFgUKWU4Gt3aplVKRC8NQyq7eiz5R8OdUHrMLM2n3QID-vCXZU7uxZHrW4_udQ8vgpyUjvGPd0JkuQTNCVn3S5A0Wdn0RUvcg/s1600/Majove-sviatky-2-Svaty-Florian.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0.25em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjHYzAeyi-d5DvMhyphenhyphenKtVMm-O9sW-oqWNbl8-iwI9pxN2AmFgUKWU4Gt3aplVKRC8NQyq7eiz5R8OdUHrMLM2n3QID-vCXZU7uxZHrW4_udQ8vgpyUjvGPd0JkuQTNCVn3S5A0Wdn0RUvcg/s1600/Majove-sviatky-2-Svaty-Florian.jpg" height="320" width="212" /></a></div>
<span style="font-size: 12.0pt;">Svätý
Florián bol rímskym plukovníkom v meste Lauriacum blízko terajšieho Linca.
V roku 303 ho cisár Dioklecián zbavil úradu, lebo sa nechcel klaňať cudzím
modlám. Neskôr ho nechal potupne zbiť a mučiť a napokon ho popravil zhodením do
rieky Enže. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Svätého
Floriána mali obyvatelia Rače vo veľkej úcte. Z histórie našej obce vieme,
že Raču viackrát postihli veľké požiare. Pri jednom z nich v roku
1732 zhorelo 93 domov a zahynulo 7 obyvateľov. Oheň sa vraj zastavil
na mieste, kde dnes stojí socha svätého Floriána (ul. Pri vinohradoch). V „prevencii“
pred požiarmi sa obec zaviazala uctievať tohto svätca, aby osobitným príhovorom
uchránil Raču pred požiarom. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">V tento
deň sa konala vo farskom kostole svätá omša „pod vyložením“ najsvätejšej
Sviatosti Oltárnej za prítomnosti členov hasičského spolku v slávnostných
uniformách. Počas omše kňaz posvätil spolkovú zástavu. Po omši sa vydala
procesia za sprievodu hasičskej dychovky ku soche svätého Floriána. Pred sochou
sa konala krátka pobožnosť a procesia sa ukončila požehnaním vo farskom
kostole. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt;">16. mája – sviatok Sv. Jána Nepomuckého</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Socha
tohto svätca (ktorá donedávna stála „odložená“ pri stene farského kostola
a v súčasnosti sa reštauruje), stávala kedysi na hlavnom námestí
(dnes Námestie A. Hlinku). Cez námestie pretekal potok a sochy tohto svätca sa
z úcty k jeho mučeníckej smrti zvyčajne stavali v blízkosti vodných
tokov, alebo na mostoch nad nimi. Na vigíliu, večer pred sviatkom sv. Jána
Nepomuckého sa konala pobožnosť pri soche sv. Jána s následným
požehnaním v Erdödyovskej kaplnke (na mieste dnešného Obecného domu). Na
sviatok sv. Jána sa vo farskom kostole konala svätá omša „pod vyložením
Najsvätejšej sviatosti Oltárnej“ pri bočnom oltári sv. Jána Nepomuckého,
po ktorej nasledovala procesia k soche sv. Jána. Po krátkej
pobožnosti sa sprievod vrátil do farského kostola, kde bola slávnosť ukončená
požehnaním. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="font-size: 12.0pt;">Krížové dni</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Tri
prosebné dni (pondelok, utorok a streda) pred sviatkom Nanebovstúpenia Pána sa
slávili ako krížové, alebo prosebné dni. Svoje meno dostali od toho, že pri
procesiách v tieto dni sa na čele sprievodu niesol kríž, akoby sám
Kristus, prostredníctvom ktorého môžeme dúfať vo vypočutie našich modlitieb,
viedol sprievod. Krížové dni zaviedol v roku 468 sv. Mamertus,
viennsky biskup. V tom čase postihli Francúzsko veľké pohromy -
zemetrasenia, nákazy, veľká drahota a hlad. Sv. Mamertus bol presvedčený,
že je to trest Boží a domnieval sa, že odvrátiť toto zlo je možné len prosbami
k Otcovi milosrdenstva, ktorý nikdy nezavrhuje prosby kajúcnikov. Prosebné
dni sa rýchlo rozšírili a od roku 804 boli zavedené v hlavnom meste
kresťanstva – Ríme pápežom Levom I. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">U nás
v Rači sa v tieto dni konali procesie na tri rozličné miesta.
V pondelok, po rannej svätej omši sa konala procesia s krížom na
cintorín ku kaplnke najsvätejšej Trojice, ktorá stála pri hlavnej ceste
z Bratislavy do Svätého Jura. Po modlitbách pri kaplnke sa sprievod vrátil
do kostola, kde sa pobožnosť ukončila požehnaním. V utorok sa sprievod
s krížom vydal ku kaplnke svätej Anny, ktorá dodnes stojí na konci ulice
Pri vinohradoch (na „Dolnom konci“). V stredu sa na úvod obradov išlo
s krížom ku Erdödyovskej kaplnke, kde sa konala svätá omša a modlitby.
Sprievod sa potom vrátil do farského kostola, kde sa Krížové dni ukončili
slávnostným spevom „Teba Boha chválime“ a požehnaním. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<h2>
<span style="font-size: 12.0pt;">Sviatok Božieho Tela</span></h2>
<h3 style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;"> </span></h3>
<h3 style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Tento sviatok – zasvätený úcte Oltárnej sviatosti
(Najsvätejšieho tela a krvi Kristovej) - bol zavedený v roku 1246. Ak
bola Veľká Noc skoro, aj tento sviatok sa slávil v máji (slávi sa v druhý
štvrtok po Turícach – Zoslaní Ducha Svätého)</span><span style="font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">. </span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">Spočiatku
</span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal;">nadväzoval na starodávny zvyk </span><span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;">brať
so sebou eucharistický chlieb ako záruku ochrany pred nebezpečenstvom. Sviatok
bol uznaný pápežom Urbanom IV., ale jeho oslava sa konala iba vo vnútri
kostola. Až pápež Ján XXII. nariadil, aby sa v tento sviatok niesla Oltárna
sviatosť ulicami. </span></h3>
<h3 style="margin-bottom: .0001pt; margin: 0cm; text-align: justify;">
<span style="font-family: "Times New Roman"; font-size: 12.0pt; font-weight: normal; mso-bidi-font-weight: bold;"> </span></h3>
<div class="MsoNormal">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYXkeH-gK6GBS5ihL46MtRRD0Oqm_y9V_afkicH5whwA7op7Gjbm7pMyo9oClILC2qmNAKcOPrZfpZye8dwXKp2FbGVG25fJa-prPQgC0hlnEG6TEJ16LCvIwVX_VztpjdWHsVCVRidZE/s1600/Majove-sviatky-4-Procesia-Bozie-Telo-jun-1968.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgYXkeH-gK6GBS5ihL46MtRRD0Oqm_y9V_afkicH5whwA7op7Gjbm7pMyo9oClILC2qmNAKcOPrZfpZye8dwXKp2FbGVG25fJa-prPQgC0hlnEG6TEJ16LCvIwVX_VztpjdWHsVCVRidZE/s1600/Majove-sviatky-4-Procesia-Bozie-Telo-jun-1968.jpg" height="251" width="400" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZlj5iMc5ZaeDxPPacp0O4le3IWv34mNC_dJ2GFhcsbpGwJ0-Mym6fCIRfU2hgNDcM84tkgSwCPMfI7YFbH5v5n2AIjdJm5gArlG7rFUf6TPQwSN4lkoxT2EkP3b7SBNqkqUJd_sE9pyI/s1600/Majove-sviatky-5-Historicky-rodinny-oltar-pouzivany-pri-procesiach.jpg" imageanchor="1" style="clear: left; float: left; margin-bottom: 0.25em; margin-right: 0.25em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhZlj5iMc5ZaeDxPPacp0O4le3IWv34mNC_dJ2GFhcsbpGwJ0-Mym6fCIRfU2hgNDcM84tkgSwCPMfI7YFbH5v5n2AIjdJm5gArlG7rFUf6TPQwSN4lkoxT2EkP3b7SBNqkqUJd_sE9pyI/s1600/Majove-sviatky-5-Historicky-rodinny-oltar-pouzivany-pri-procesiach.jpg" height="200" width="132" /></a></div>
<span style="font-size: 12.0pt;">V Rači
sa na sviatok Božieho Tela pripravovala celá farnosť. Ulice, po ktorých kráčal
sprievod boli vyzametané a posypané materinou dúškou, domy upratané a
vyzdobené kvetmi, obrazmi a sochami Božského Srdca Ježišovho. Dievčatá a ženy
zbierali lupienky kvetov a mládenci vyzdobovali domy a oltáre zelenými
vetvičkami. Sprievod mal svoj ustálený poriadok. Vo Farskom vestníku
z roku 1929 sa píše, že „napred išli v dvojrade školské deti, potom
mládenci a muži, za nimi dievčatá a ženy, v prostriedku kráčali orli (členovia
spolku), potom nasledovala socha Božského srdca, za ňou kresťanskí robotníci,
potom prápor Božského srdca, remeselnícka jednota, ruženčiarsky spolok,
hasičský zbor, socha Lurdskej Panny Márie, za touto išla hudba, nasledovaná
mariánskou družinou, za nimi kráčali prvoprijímajúce dievčatká, ktoré sypali
lupienky kvetov pred Najsvätejšiu oltárnu sviatosť. Oltáre boli na štyroch
miestach – u pána revírnika, pri soche sv. Floriána, v kaplnke sv. Anny
na konci ul. Pri vinohradoch a pri soche sv. Jána Nepomuckého“. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Všetky
spolky niesli v sprievode svoje zástavy a okrem toho vybraní mládenci a
muži niesli kostolné zástavy, sochu Božského Srdca a samozrejme baldachýn. Na
poriadok a organizáciu sprievodu dohliadala usporiadateľská služba, ktorú
tvorili dobrovoľní členovia spolku legionárov a hasičov. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Mária
Hatalová</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<span style="font-size: 12.0pt;">Fotografie:
z archívu Ľ. Havloviča</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<!-- Place this tag where you want the +1 button to render. -->
<div class="g-plusone" data-annotation="inline" data-width="300">
</div>
<!-- Place this tag after the last +1 button tag. -->
<script type="text/javascript">
(function() {
var po = document.createElement('script'); po.type = 'text/javascript'; po.async = true;
po.src = 'https://apis.google.com/js/plusone.js';
var s = document.getElementsByTagName('script')[0]; s.parentNode.insertBefore(po, s);
})();
</script>
<div id="fb-root">
</div>
<script>(function(d, s, id) {
var js, fjs = d.getElementsByTagName(s)[0];
if (d.getElementById(id)) return;
js = d.createElement(s); js.id = id;
js.src = "//connect.facebook.net/en_US/all.js#xfbml=1";
fjs.parentNode.insertBefore(js, fjs);
}(document, 'script', 'facebook-jssdk'));</script>
<div class="fb-like" data-href="http://maria-hatalova.racan.sk/2014/05/Ako-sa-slavili-majove-sviatky-v-nasej-farnosti-v-minulosti.html" data-send="true" data-show-faces="true" data-width="450">
</div>
<div style="text-align: left;">
<a href="http://maria-hatalova.racan.sk/2014/05/Ako-sa-slavili-majove-sviatky-v-nasej-farnosti-v-minulosti.html#comment-form" title="Komentáre (Icons by DryIcons)">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmozMR4C20-fYDiyK0MXwPVwlAnDk-L5JhEZtOZDNRoJk8XkettzOjj7J1-5S8NosjOCb-xigT7q-phx5yY_vf5tU0u3rOEqEBVXwdQhV8-A_Ak5BC8UrcTX9upwScO1EeZf4MZRs8hPI/s24/comment-icon-24.png" target="_self" /></a>
</div>
<br />Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com1tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-78680397199944434042014-01-19T21:23:00.001+01:002022-01-31T10:02:56.395+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2014<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Z roku</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1324 (690
rokov) </b>pochádza <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">prvá zmienka
o fare</b> a farskej budove. Stručná správa konštatuje, že fara mala
dve izby s oknami na ulicu. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
</div>
<a name='more'></a><br />
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V listine z roku 1309 (705 rokov) </span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">sa spomína <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">vinohradníctvo v našej obci</b>: <i style="mso-bidi-font-style: normal;">Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje
zemanov Šandorovcov a iných Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom
desať rokov nebude žiadať „dežmu“.</i></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1574 (440 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> sa v listine kráľa
Ferdinanda I. spomína <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Rača ako mestečko</b><span style="color: red;">.</span> <span style="color: red;"></span></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1629 (385 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> bol <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">farský kostol navrátený katolíkom</b>.
V čase reformácie, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol
patril evanjelikom. Po opätovnom návrate katolíkom bol kostol opravovaný a
zasvätili ho sv. Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po
navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave,
pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov.
Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1754 (260 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> sa v správe z kanonickej
vizitácie píše, že <b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><i style="mso-bidi-font-style: normal;">vo farskom kostole bola zriadená krypta</i></b>. Krypta sa nachádza
v prednej časti kostolnej lode a pri poslednej rekonštrukcii sa
v roku 2003 uskutočnil jej čiastočný pamiatkovo-archeologický prieskum. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">1. mája 1844 (170 rokov) </span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">sa konala <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">slávnosť</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi</b>.
Slávnosť sa konala na sviatok sv. apoštolov Filipa a Jakuba (podľa starého
cirkevného kalendára sa sviatok apoštolov sv. Filipa a Jakuba slávil 1.
mája), kedy bol kostol slávnostne posvätený (konsekrovaný). Pri tejto
príležitosti bol posvätený aj nový hlavný oltár. V dnešnom kalendári majú
patróni kostola sv. Filipa a Jakub svoj sviatok 3. mája. Odvtedy je tento
sviatok hlavným sviatkom farského kostola a farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V júni 1849 (165 rokov) Rača sa<span style="color: red;"> </span>stala</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">dočasným sídlom
Slovenského dobrovoľníckeho zboru</b>, ktorý sa tu pripravoval na ďalšie
aktivity. Z Rače sa k dobrovoľníkom pripojili viacerí obyvatelia,
ktorí vytvorili samostatnú stotinu. Dobrovoľníci sídlili v Rači na mieste
dnešného parku J. M. Hurbana do 11. augusta a 30. júna 1849 za prítomnosti
Ľ. Štúra, M. M. Hodžu a J. M. Hurbana <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">tu
zložili slávnostnú prísahu</b> na svoju zástavu.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1849 (165 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> postihla Raču <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">epidémia cholery</b>. Zápis vo farskej
kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81
katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.</span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1864 (150 rokov) </b>sa Rače dotkla <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Prusko-rakúska vojna</b>. Vo farskej kronike existuje zápis, podľa ktorého
„už aj tak kvôli mrazom slabú úrodu hrozna poničilo domáce aj nepriateľské
vojsko“.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">25. júla 1869 (145 rokov) </b>si obyvatelia Rače <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">zriadili katolícku školskú stolicu</b> v zmysle vtedajšieho
školského zákona. Bol to výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol p. farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">1. februára 1874 (140 rokov)</b> bola <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">daná do prevádzky traťová spojka medzi stanicami v Rači a vo Vajnoroch</b>.
Železničnú spojku dlhú päť kilometrov vybudovala Spoločnosť Považskej
železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej.
(Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu.
Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do
Trnavy a ďalej na Považie.) </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1879 (135 rokov)</b> bola <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">rozšírená farská záhrada</b> zakúpením pozemku od obce zo strany starej
školy (bývalá rechtorská záhrada). Hospodárske budovy na fare boli v tomto
roku zastrešené novou strechou. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">3. novembra 1889</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> (<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">125 rokov)
</b>sa uskutočnila<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> posviacka farského
kostola po rozsiahlej prestavbe</b>, ktorá sa začala v roku 1988 za
pôsobenia farára Mórica Alstra. </span><span style="mso-ansi-language: SK;">Tento
mimoriadne aktívy kňaz už od svojho príchodu do Rače, zamýšľal zväčšiť kostol,
ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval, čo bolo konštatované aj vizitáciami.
Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a
prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m. Nový chór bol postavený
z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom
čase - za jeden rok. Zrekonštruovaný</span><span style="font-family: "CG Omega";">
</span><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">kostol posvätil
trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">8. decembra 1909 (105 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">vznikla <span style="color: black;">Mariánska kongregácia </span></b><span style="color: black;">ako dobrovoľné združenie laikov. Združovala dievčatá, ktoré
viedla k prehĺbeniu viery. Podieľala sa na organizovaní náboženského
a kultúrneho života farnosti a obce (organizovaním náboženských
aktivít a púti do Marianky, Mariazellu a pod.).</span></span><br />
<span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"><span style="color: black;"><br /></span></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<b>25. októbra 1914 (100 rokov) sa
narodil Rafael Krampl, cyklistická legenda Račištorfu.</b> Cyklistike
a pretekaniu sa venoval od začiatku 30. rokov minulého storočia ako člen
cyklistického klubu Štefánik Račištorf. Súťažil na plochej dráhe, v jazde za
motocyklom aj na ceste. Štartoval v mnohých mestách na Slovensku aj v
zahraničí. Získal do 75 prvenstiev a 6 rokov bol nepretržite cyklistickým
majstrom Slovenska. V roku 1942 vyhral ťažké viacetapové preteky Okolo Slovenska.<o:p></o:p></div>
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b>V roku 1919 (95 rokov) vznikla „Štátna ľudová
Masarykova škola</b>“. Bola umiestnená v budove bývalej kúrie na dnešnom Námestí A.
Hlinku. Jej riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák. Po postavení novej budovy
v roku 1934 na dnešnej Čachtickej ulici (dnes Gymnázium školských bratov)
sa škola presťahovala do nových priestorov.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm;">
<b>22. júla 1929 (85 rokov) </b>bola <b>ustanovená farská rada</b>, ktorá poskytovala odbornú pomoc farárovi. Za hospodárenie vo farnosti bol zodpovedný tzv. sindikus. Zoznam sindikusov sa zachoval vo farskej kronike od r. 1766. Posledným sindikusom menovaným biskupským úradom v r. 1976 bol p<b>. Rafael Takáč</b>, ktorý <b>zomrel v r. 1999 (15 rokov)</b>.</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: 0cm;">
</div>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">13. mája 1934</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> (<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">80 rokov)</b>
bola <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">slávnostne odovzdaná do užívania nová
školská budova - Štátnej ľudovej Masarykovej školy </b>(dnes Gymnázium
školských bratov na Čachtickej ulici) za prítomnosti ministra školstva Ivana
Dérera a ďalších hostí. Školu postavila firma Br<span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: "Times New Roman";"><span style="mso-char-type: symbol; mso-symbol-font-family: "Times New Roman";">ü</span></span>ll z
Bratislavy. Prvým riaditeľom školy bol Stanislav Říha.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">Rok 1939 (75 rokov) priniesol viaceré pamätné
udalosti. </span></b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l4 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">26. januára </span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">navštívila faru
delegácia s prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l4 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">5. februára </span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">si obyvatelia obce<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> založili Miestny odbor Matice slovenskej</b>,
do čela ktorej si zvolili svojho farára Vojtecha Rudroffa.<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> </b></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l4 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">12. februára</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> sa konala schôdza o
potrebe výstavby katolíckeho kultúrneho domu. Následne <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">19. marca 1939 bolo založené Družstvo s.r.o. pre stavbu katolíckeho
kultúrneho domu</b> a bola zvolená Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja
Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael
Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a
Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer,
Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l4 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V júli</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">mali</b> v týždenných intervaloch svoje <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">primičné sväté omše traja račianski rodáci</b>, ktorí pôsobili
v reholi bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M. Tarzícius Havlovič
(2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18.
júla). </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l4 level1 lfo2; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V tomto roku <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bol
postavený aj Hasičský dom </b>za 179 248,40 Ks ako „Hasičská zbrojnica a sklad
dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Pôvodne mali v suteréne objektu
vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000
Ks.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1944 (70 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> sa začala významná
oprava farskej budovy, pri ktorej sa urobila nová vodoinštalácia
a vybudovali sa sociálne zariadenia, vo veľkej izbe sa zriadilo nové
kúrenie a vo dvore sa opravili aj hospodárske budovy. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">16. júna 1944</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> pri bombardovaní Bratislavy (Apollo
a prístav) zahynuli 3 obyvatelia Račištorfu – Hauskrecht, Polášek
a J. Janík. </span></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1949 (65 rokov)</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">nahradili
hlavný oltár vo farskom kostole</b> pochádzajúci z roku 1901 dnešným
oltárom z kararského mramoru. Oltár mal byť pôvodne umiestnený u sestier
Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, čomu však zabránila vtedajšia politická
situácia. Sochy, - Svätý Izidor, patrón roľníkov a Svätý Urban, patrón
vinohradníkov, ktoré sú dnes umiestnené na podstavcoch v lodi kostola, boli
súčasťou hlavného oltára z roku 1901. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1949 (65 rokov)</b> bolo <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">upravené
členenie cintorína</b> na Detvianskej ulici do dnešnej podoby. Pri tejto
príležitosti tu boli vysadené stromy, z ktorých viaceré sa dodnes
zachovali. </div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1954 (60 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> sa uskutočnila významná
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">obnova farského kostola</b>. Kostol bol
vymaľovaný, obnovené boli všetky oltáre a na strope bolo namaľovaných osem
nástenných obrazov s výjavmi zo života Pána Ježiša. Obrazy financovali
jednotlivé račianske rodiny. Maľby boli odstránené a nahradené novými pri
poslednej rekonštrukcii kostola v roku 2004. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1969 (35 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l1 level1 lfo4; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">odstránili z
priestranstva pred kostolom tzv. rechtorský dom,</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> z ktorého už zostali
len ruiny. Dom bol <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">postavený v roku 1826
ako škola</b> - jednotriedka s bytom pre učiteľa - organistu (rechtora),
kostolníka a zvonára v jednej osobe.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; mso-list: l1 level1 lfo4; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">začala sa výstavba
sídliska Komisárky</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; margin-left: 36.0pt; margin-right: 0cm; margin-top: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1984 (30 rokov) otvorila svoje brány Základná škola na
Tbiliskej ulici. </b>Škola má tradíciu vo vyučovaní anglického a nemeckého
jazyka v rozšírenej forme. Má 23 tried. Súčasťou školy je školský klub detí so
7. oddeleniami a školská jedáleň.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1989</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(25 rokov)</b>
sa uskutočnila úprava presbytéria vo farskom kostole a interiéru farskej
budovy. V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný stôl, ambona
a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v
roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z
roku 1712, ktoré sú pamiatkovo chránené a bolo nainštalované zabezpečovacie
zariadenie kostola. Do lavíc bolo zavedené elektrické vykurovanie. Vo farskej
budove, ktorá bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná, sa zaviedlo
ústredné kúrenie s kotlom na plyn, vymenili sa podlahy, fara bola vymaľovaná
a obnovilo sa vnútorné zariadenie miestností. Opravili sa aj vnútorné
a vonkajšie schodištia. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1989 (25 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> vo vydavateľstve Obzor
vyšla monografická publikácia Rača od kolektívu autorov pod vedením J.
Podoláka. </span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1999</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(15 rokov)</b>
prešla farská budova ďalšou modernizáciou, kedy sa opravil krov strechy s novou
strešnou krytinou. Budove fary bola pri tejto príležitosti vrátená
historizujúca fasáda.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V tomto roku prešiel obnovou aj </span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">kostol Panny Márie Pomocnice
kresťanov, ktorý sa zateplil z vonkajšej strany a kostol dostal novú
omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V sanktuáriu bol
osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.</span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 2004 (10 rokov)</span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">11.
januára</b> z Krakowa naša <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">farnosť
dostala relikvie svätej sestry Faustíny Kowalskej</b> – ktorá z Božieho
vnuknutia ohlasovala a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu. Tieto
relikvie sú vystavené k úcte vo farskom kostole.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Vo
februári</b> sa veriaci z Rače <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">zúčastnili
na Národnej púti do Ríma</b>, aby sa tak spolu s veriaci z celého
Slovenska ďakovali Svätému Otcovi za návštevu Slovenska a v máji sa
račianski farníci zúčastnili na Národnej púti <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">do Mariazellu</b>. </div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">31. júla</b>
bolo <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">slávnostne otvorené multifunkčné
farské ihrisko</b>, vybudované svojpomocne úpravou časti farskej záhrady. Na
novom ihrisku sa konal futbalový turnaj a 30. augusta - 1. septembra
historické I. farské olympijské hry vo viacerých športových disciplínach. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 2009 (5 rokov)</b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l2 level1 lfo5; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">13. júna</b>
bol <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">slávnostne posvätený nový chrám –
katedrála sv. Šebastiána v Krasňanoch</b> bratislavským arcibiskupom -
metropolitom Mons. Stanislavom Zvolenským za účasti ordinára OS a OZ SR biskupa
Mons. Františka Rábeka, generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov
bratislavského dekanátu a širokej verejnosti. Zároveň bol odovzdaný do
užívania ako nové sídlo vojenskému ordinariátu, ktorý bol doteraz bez vlastnej
katedrály.</div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt; mso-list: l2 level1 lfo5; text-indent: -18.0pt;">
<span style="font-family: Symbol; mso-bidi-font-family: Symbol; mso-fareast-font-family: Symbol;"><span style="mso-list: Ignore;">·<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">22.
septembra </b>bol v strede kruhového objazdu na námestí A. Hlinku<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"> odhalený pamätník Andrejovi Hlinkovi</b>
pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický
architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing.
Arch. Jaroslav Procházka. V pylóne, ktorý nesie pamätnú tabuľu, je
umelecky zobrazené trojvršie a dvojkríž. Celková kompozícia umožňuje
objekt vnímať zo všetkých strán. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Osobnosti:</b></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;">V roku 1814 (200 rokov)</span></b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt;"> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">sa farárom v Rači stal Adam Hájek</b>. Tento kňaz pôsobil <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">v Rači 43 rokov a urobil najviac zápisov do
farskej kroniky. Jeho zápisy, písané v latinčine, zachytávajú nielen
miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za jeho pôsobenia sa uskutočnili významné
úpravy farského kostola i fary (kostol dostal nové patrocínium, bol doň
zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) a boli postavené všetky historické
kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek opísal aj meruôsme roky v Rači.</span></span><b>
</b><span style="mso-ansi-language: SK; mso-bidi-font-size: 12.0pt; mso-bidi-font-weight: bold;">Z Rače odišiel v roku 1857 za kanonika do Dómu sv. Martina v
Bratislave. </span><b><span lang="CS"></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">4. decembra 1879</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">(135 rokov)</b>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">sa v Rači narodil Ignác Schnitzer</b>,
rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista, vydavateľ, autor libreta
k operete Johana Straussa ml. Cigánsky barón. Pôsobil v Budapešti
a Viedni, kde 18. júna 1921 zomrel a je aj pochovaný.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiaGMgrhdYVcK8Wai1JFL7i5M52kVqBPm3RecAk2CvlHZDk-Iv09GVBKjlCEbjXNZSnA2_7xJSZHoLFnWOG9zUweQ5_dfxU1P4e7Wh1by9_XoANc4ybctsJFTpk-osS6YRrn5-h3-E6aPw/s400/LH236-DL.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 0em; margin-left: 0.25em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEiaGMgrhdYVcK8Wai1JFL7i5M52kVqBPm3RecAk2CvlHZDk-Iv09GVBKjlCEbjXNZSnA2_7xJSZHoLFnWOG9zUweQ5_dfxU1P4e7Wh1by9_XoANc4ybctsJFTpk-osS6YRrn5-h3-E6aPw/s400/LH236-DL.jpg" height="200" width="177" /></a></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1894 (120 rokov)</b> <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">zomrel</b>
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">farár Móric Alster</b>, ktorý pôsobil v Rači
33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice slovenskej a
Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne podporoval slovenské
gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Móric
Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno
nesie aj jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b style="mso-bidi-font-weight: normal;">V roku 1969 (45 rokov) zomrel na následky choroby </b>vo veku 23
rokov <b style="mso-bidi-font-weight: normal;">Janko Roháčik</b>, všestranný
športovec, priekopník mládežníckeho futbalu na Rendezi. Milý a kamarátsky
človek, ktorý svojím zanietením inšpiroval vtedajšiu generáciu mladých
športovcov. Na jeho počesť sa organizuje spomienkový futbalový memoriál. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>23. februára 1989 (25 rokov) zomrel
a </b><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">v </b><a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Ra%C4%8Da_%28mestsk%C3%A1_%C4%8Das%C5%A5%29" title="Rača (mestská časť)"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Rači</span></b></a><span class="MsoHyperlink"><b style="mso-bidi-font-weight: normal;"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"> </span></b></span><b style="mso-bidi-font-weight: normal;">bol pochovaný <span style="mso-bidi-font-weight: bold;">Viliam Ries</span></b> (* <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/29._m%C3%A1j" title="29. máj"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">29. máj</span></a>
<a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1904" title="1904"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1904</span></a>, <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/%C5%A0pania_Dolina" title="Špania Dolina"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Špania Dolina</span></a> – †
<a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/23._febru%C3%A1r" title="23. február"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">23. február</span></a>
<a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/1989" title="1989"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">1989</span></a>, <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Bratislava" title="Bratislava"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Bratislava</span></a><span class="MsoHyperlink"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;"> Rača</span></span>) <a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Spisovate%C4%BE" title="Spisovateľ"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">spisovateľ</span></a>,
<a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Prekladate%C4%BE" title="Prekladateľ"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">prekladateľ</span></a>.
<a href="http://sk.wikipedia.org/wiki/Pseudonym" title="Pseudonym"><span style="color: windowtext; text-decoration: none; text-underline: none;">Pseudonym</span></a>:
Ivan Javor; Miloš Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Bol rímsko-katolíckym duchovným
(1930 - 1942), neskôr pedagógom na viacerých miestach, v rokoch 1945 –
1950 bol prenasledovaný a väznený. Prispieval do všetkých slovenských
medzivojnových novín a časopisov, písal poéziu, prózu, úvahy a kritiku.
Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky,
autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal
anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký, poľský, slovinský, taliansky
a španielsky jazyk).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="right" class="MsoNormal" style="text-align: right;">
Spracovala Mária
Hatalová</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<span style="mso-ansi-language: SK;">Bratislava, január 2014<a href="https://www.blogger.com/null" name="_GoBack"></a></span></div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
Zdroje:</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">1.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html">Rača -
Z dejín a pamiatok obce Ľudovít Havlovič</a> </div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">2.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor
1969</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">3.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>Farský vestník, ročník 1929</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">4.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span><a href="http://www.raca.sk/">webová stránka Mestskej
časti Rača</a> </div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">5.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>mesačník MČ Rača: Račiansky výber</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">6.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">7.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1994</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 25.1pt; mso-list: l3 level1 lfo3; text-indent: -18.0pt;">
<span style="mso-list: Ignore;">8.<span style="font: 7.0pt "Times New Roman";">
</span></span>Wikipédia</div>
<div class="MsoBodyText" style="margin-bottom: .0001pt; margin-bottom: 0cm; text-align: justify;">
<br /></div>
<br />
<!-- Place this tag where you want the +1 button to render. -->
<div class="g-plusone" data-annotation="inline" data-width="300">
</div>
<!-- Place this tag after the last +1 button tag. -->
<script type="text/javascript">
(function() {
var po = document.createElement('script'); po.type = 'text/javascript'; po.async = true;
po.src = 'https://apis.google.com/js/plusone.js';
var s = document.getElementsByTagName('script')[0]; s.parentNode.insertBefore(po, s);
})();
</script>
<div id="fb-root">
</div>
<script>(function(d, s, id) {
var js, fjs = d.getElementsByTagName(s)[0];
if (d.getElementById(id)) return;
js = d.createElement(s); js.id = id;
js.src = "//connect.facebook.net/en_US/all.js#xfbml=1";
fjs.parentNode.insertBefore(js, fjs);
}(document, 'script', 'facebook-jssdk'));</script>
<div class="fb-like" data-href="http://maria-hatalova.racan.sk/2014/01/Co-nam-pripomina-historia-v-roku-2014.html" data-send="true" data-show-faces="true" data-width="450">
</div>
<div style="text-align: left;">
<a href="http://maria-hatalova.racan.sk/2014/01/Co-nam-pripomina-historia-v-roku-2014.html#comment-form" title="Komentáre (Icons by DryIcons)">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmozMR4C20-fYDiyK0MXwPVwlAnDk-L5JhEZtOZDNRoJk8XkettzOjj7J1-5S8NosjOCb-xigT7q-phx5yY_vf5tU0u3rOEqEBVXwdQhV8-A_Ak5BC8UrcTX9upwScO1EeZf4MZRs8hPI/s24/comment-icon-24.png" target="_self" /></a>
</div>
<br />Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-31469698938552076902013-09-10T08:00:00.000+02:002018-12-25T14:13:41.194+01:00Svätý Otec, Rača nikdy nezabudne na Vašu návštevu!<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt;">
<i><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Ako sme pred desiatimi rokmi 11.
septembra 2003 v Rači privítali Svätého Otca Jána Pavla II. </span></i></div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<a name='more'></a><div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEij7RZ6pJOGLK3-itpRunkECoUUgJ-PJcaqXN5OPvyqvvllu5NAgjaV9xBlz4zARkYPF284ffMZQx8XudSlrl-Mvsmnt4ChrLkzhxulzO5RPjwVsERYCT-Ns2mRVXQ0AwupNEu86_vgcuQ/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-1.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="1190" data-original-width="893" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEij7RZ6pJOGLK3-itpRunkECoUUgJ-PJcaqXN5OPvyqvvllu5NAgjaV9xBlz4zARkYPF284ffMZQx8XudSlrl-Mvsmnt4ChrLkzhxulzO5RPjwVsERYCT-Ns2mRVXQ0AwupNEu86_vgcuQ/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-1.jpg" width="300" /></a></div>
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">V týchto dňoch si na viacerých podujatiach
a stretnutiach na Slovensku pripomenieme tretiu apoštolskú cestu Svätého
Otca, blahoslaveného Jána Pavla II. do našej vlasti, ktorá bola zároveň aj
jednou z jeho posledných zahraničných ciest. Počas nej Svätý Otec Ján Pavol II
– vtedy už vážne chorý a ťažko sa pohybujúci - navštívil okrem Bratislavy
tie diecézy, ktoré nemohol navštíviť pri predchádzajúcich návštevách. </span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">V príhovoroch vyzýval Slovákov, aby
sa nikdy nehanbili za evanjelium a chránili si ho vo svojom srdci ako
najcennejší poklad, z ktorého môžu čerpať svetlo a silu do každodenného života.
<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Pre nás v Rači mala jeho cesta na Slovensko osobitný
význam. Veď sa nám dostalo úžasného privilégia. Svätý Otec sa na ceste do
Trnavy nakrátko zastavil v Rači a požehnal ju, ako aj všetkých
prítomných. Túto mimoriadnu výsadu sme v tom čase ani nedokázali oceniť
a uvedomiť si jej význam.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Krátkou reflexiou by som sa rada vrátila o desať
rokov späť a pripomenula si, ako sa to všetko odohralo.<o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Koncom augusta 2003 prišiel za vtedajším správcom
rímskokatolíckej farnosti Milošom Kohútkom starosta Pavol Bielik
a informoval ho o možnosti vsunúť do oficiálneho programu návštevy
Svätého Otca krátku zastávku v Rači. Dodnes neviem, ako sa to pánu Bielikovi
podarilo, ale viem, že za tým bolo mimoriadne úsilie a vytrvalosť. Som
pánu Bielikovi za túto iniciatívu vďačná. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Zastávka mala trvať iba dve či tri minúty a bolo
potrebné za veľmi krátky čas zorganizovať </span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">všetky technické a organizačné náležitosti, ktoré
vyžadovala nielen prísna ochranka a protokol návštevy Svätého Otca, ale aj
program stretnutia pre tých, ktorí si túto udalosť nemohli nechať ujsť. </span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Okamžite sa
rozbehla veľká akcia. </span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Naša
farnosť sa v spolupráci s miestnym úradom dokázala zmobilizovať</span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;"> a na
zasadnutí farskej rady 7. septembra 2003 mohli prítomní skonštatovať, že takmer
všetky striktné podmienky, ktoré boli Rači uložené, sa podarilo splniť. </span><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Račania bez veľkých ťažkostí
zorganizovali zo svojich radov dobrovoľníkov a zostavili menoslov 200 mužov -
usporiadateľov, ktorí mali zabezpečiť bezpečný a plynulý prejazd kolóny so
Svätým Otcom cez miesto zastávky, ako aj poriadok v ochrannom pásme. Bolo
to pre všetkých úžasnou príležitosťou a na túto službu im zostala na
pamiatku malá identifikačná kartička. Dohodlo sa, že autokolóna sa po prejazde
cez križovatku Žitná – Detvianska – Púchovská odkloní z cesty a zájde
na parkovisko pri dnešnom Parku J. M. Hurbana, kde sa na krátku chvíľu zastaví
a po požehnaní prítomných, Rače a pripravených predmetov bude pokračovať
vo svojej ďalšej ceste. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Usporiadatelia umiestnili v parku viaceré pódiá
pre účinkujúcich. Pri ceste stálo pódium s darmi pre Svätého Otca, ako aj
so spomienkovými predmetmi na túto výnimočnú udalosť. Bola medzi nimi napr.
račianska frankovka, ale aj socha Sv. Urbana - patróna vinohradníkov a pre
veriacich ružence, ktoré sa rozdávali na druhý deň po udalosti. Z pódia
tiež pán kaplán Peter Jelínek spolu s Katkou Benkovičovou moderovali
stretnutie pripravené pre všetkých, ktorí prišli Svätého Otca privítať.
A bolo ich veru neúrekom. Už dve hodiny pred plánovaným príchodom prišli
na miesto malí školáci z Cirkevnej školy Jána de La Salle s bielymi
a žltými balónikmi v rukách. Tí chceli byť hneď pri ceste, aby mali
čo najlepší výhľad na kolónu so Svätým Otcom. Postupne sa zaplnilo celé
priestranstvo parku a za sprievodu mládežníckej skupiny Acharai, zboru
Chorus Salvatoris a miestneho dychového súboru si prítomní spevom krátili
čakanie. Piesne sa striedali s ďalším kultúrnym, ako aj duchovným
programom, v ktorom nechýbali modlitby za Svätého Otca, ďakovné modlitby,
modlitby za pomoc a ochranu, ako aj litánie a modlitby svätého
ruženca. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Priestranstvo sa pred plánovaným príchodom naplnilo do
prasknutia a usporiadatelia mali dosť práce, aby zachovali poriadok
a dôstojný priebeh. Ľudia zaplnili nielen priestor parku, ale aj okraj
cesty, či podaktorí si zabezpečili výhľad aj na múroch blízkeho cintorína.
Netrpezlivosť a očakávanie sa stupňovali s blížiacim sa časom
príchodu kolóny. Tá však meškala a pán kaplán už po niekoľký raz vyzval
prítomných, aby si opätovne nacvičili zvolanie: <b>„Rača víta svätého Otca!!!“</b><o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">A potom sa zrazu objavil vrtuľník a vodiace
policajné auto, ktoré naznačili, že očakávaná chvíľa sa už blíži. Zhromaždenie
zašumelo. Zaznelo dohodnuté zvolanie: <b>„Svätý
Otec už prichádza k nám!!!“ <o:p></o:p></b></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Planý poplach! Trvalo ešte ďalšiu chvíľu, kým sa tak
stalo. Odrazu však boli autá tu! Prepukol jasot a všetky ruky sa zdvihli
do výšky. Každý chcel vidieť papamobil so Svätým Otcom. Ten, v sprievode
ochranky, zahol k pódiu, kde pán starosta Bielik spolu s pánom
farárom Kohútkom oslovili Svätého Otca dohodnutou formulkou, držiac v ruke
pripravené dary: <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div align="center" class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: center;">
<b><span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">„Svätý
Otec, prosíme o požehnanie. Rača nikdy nezabudne na vašu návštevu!“<o:p></o:p></span></b></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Staručký pápež sa usmial, naklonil a prehovoril
po slovensky. V tom okamihu a v tom virvare som obsah pozdravu
nepočula a preto som si ho, žiaľ, nezachovala. Potom Svätý Otec vystrel
svoju trasľavú ruku a urobil znak kríža. Zamával zhromaždeniu
a papamobil sa už pohol ďalej. Všetci sme mávali, kričali, modlili sa
a mnohí aj plakali! Mávali sme ešte dlho po odchode kolóny. Vymieňali sme
si dojmy a pocity. Nechcelo sa nám rozlúčiť sa s týmto vzácnym
človekom. Preto sa stretnutie len pomaly rozchádzalo a viacerí sa
presunuli do kostola na cintoríne, kde sa slúžila ďakovná svätá omša a kde
sme mohli sledovať v priamom prenose ďalší program Svätého Otca
v Trnave. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Okamih! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Koľko významných okamihov zažijeme vo svojom živote!
Koľko z nich si však uchováme vo svojej pamäti? Ja na tento okamih určite
nezabudnem! <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Krátku
zastávku Svätého Otca Jána Pavla II. nám na mieste stretnutia v račianskom
parku pripomína pamätník, pri ktorom si v stredu 11. septembra 2013 po
rannej svätej omši pripomenieme túto udalosť krátkym modlitbovým stretnutím. <o:p></o:p></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;">Mária
Hatalová, september 2013<o:p></o:p></span></div>
<br />
<!-- Place this tag where you want the +1 button to render. -->
<br />
<div class="g-plusone" data-annotation="inline" data-width="300">
</div>
<!-- Place this tag after the last +1 button tag. -->
<script type="text/javascript">
(function() {
var po = document.createElement('script'); po.type = 'text/javascript'; po.async = true;
po.src = 'https://apis.google.com/js/plusone.js';
var s = document.getElementsByTagName('script')[0]; s.parentNode.insertBefore(po, s);
})();
</script>
<br />
<div id="fb-root">
</div>
<script>(function(d, s, id) {
var js, fjs = d.getElementsByTagName(s)[0];
if (d.getElementById(id)) return;
js = d.createElement(s); js.id = id;
js.src = "//connect.facebook.net/en_US/all.js#xfbml=1";
fjs.parentNode.insertBefore(js, fjs);
}(document, 'script', 'facebook-jssdk'));</script>
<br />
<div class="fb-like" data-href="http://www.racan.sk/2013/09/Svaty-Otec-Raca-nikdy-nezabudne-na-Vasu-navstevu.html" data-send="true" data-show-faces="true" data-width="450">
</div>
<div style="text-align: left;">
<a href="http://www.racan.sk/2013/09/Svaty-Otec-Raca-nikdy-nezabudne-na-Vasu-navstevu.html#comment-form" title="Komentáre (Icons by DryIcons)">
<img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjmozMR4C20-fYDiyK0MXwPVwlAnDk-L5JhEZtOZDNRoJk8XkettzOjj7J1-5S8NosjOCb-xigT7q-phx5yY_vf5tU0u3rOEqEBVXwdQhV8-A_Ak5BC8UrcTX9upwScO1EeZf4MZRs8hPI/s24/comment-icon-24.png" target="_self" /></a>
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7Yb9NJ4rAgN6T4ROZguXpHdEPuPeP3eNF-yFjmDZtS_hj91Fzju3niyBDrd9UP0zt8_HorF7mGTdCKbb5wfqhE3Lf9-hxT-koD_IeV0jTLb0boySqx2aX1v_pEdHPfeAq6w8S3ncdt6Y/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-2.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="893" data-original-width="1190" height="300" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7Yb9NJ4rAgN6T4ROZguXpHdEPuPeP3eNF-yFjmDZtS_hj91Fzju3niyBDrd9UP0zt8_HorF7mGTdCKbb5wfqhE3Lf9-hxT-koD_IeV0jTLb0boySqx2aX1v_pEdHPfeAq6w8S3ncdt6Y/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-2.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;"><b><br /></b></span>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsJ4fSO5lTzUedlIj_c067UlKTI6mF8oIymnQ_6FgRWB4tG7tUZdEmXTOmyboA1-x65BiHtme0jt2v76xJUnpBWGu1nJPq2uOE833u-VEozp_xj3eXJbMdNU_C5TlrI6FnDCzRAvlWfFc/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-3.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="425" data-original-width="614" height="276" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhsJ4fSO5lTzUedlIj_c067UlKTI6mF8oIymnQ_6FgRWB4tG7tUZdEmXTOmyboA1-x65BiHtme0jt2v76xJUnpBWGu1nJPq2uOE833u-VEozp_xj3eXJbMdNU_C5TlrI6FnDCzRAvlWfFc/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-3.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN4G9JrbTAdnkTzdxjn4qtUZ9NFOfvJm8suVoceLuqhNcyWfwlmBgZcc4f43A7py5doNrg5KAEERnBv__x5P25UGw8QdEW4hEJkgKk9fKelbSwsKyngszGoPsA8_mu7c29BmBVT8CgFck/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-4.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="614" data-original-width="425" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgN4G9JrbTAdnkTzdxjn4qtUZ9NFOfvJm8suVoceLuqhNcyWfwlmBgZcc4f43A7py5doNrg5KAEERnBv__x5P25UGw8QdEW4hEJkgKk9fKelbSwsKyngszGoPsA8_mu7c29BmBVT8CgFck/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-4.jpg" width="276" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjX18NytHY0z2-Qe_chm75P1Nt3YAVnMSuUIxDDsKidgQTXsrGQxmbm65iFdG70pt-wXu4A4hnrXWYjVMrWiKARyK3fgevQ4jW0WPKfW8RePqSCwcaJqlws_JytjNOs7LorTjmxlXbIMR8/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-5.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="614" data-original-width="425" height="400" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjX18NytHY0z2-Qe_chm75P1Nt3YAVnMSuUIxDDsKidgQTXsrGQxmbm65iFdG70pt-wXu4A4hnrXWYjVMrWiKARyK3fgevQ4jW0WPKfW8RePqSCwcaJqlws_JytjNOs7LorTjmxlXbIMR8/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-5.jpg" width="276" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD5HHf0YxAva6MmgeiVub4avE4xooXPTjeS1lMNrLR2JTlBwT5DsguT7IQNKW5CuR06y5t2SJSkjdpWpnfziS7K-37n86PXsVcKCP8IoYbr-mQLa6T_JxdyPZkgDlYwObimqyFB-FNdXI/s1600/Raca-2003-Svaty-Otec-6.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" data-original-height="425" data-original-width="614" height="276" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEgD5HHf0YxAva6MmgeiVub4avE4xooXPTjeS1lMNrLR2JTlBwT5DsguT7IQNKW5CuR06y5t2SJSkjdpWpnfziS7K-37n86PXsVcKCP8IoYbr-mQLa6T_JxdyPZkgDlYwObimqyFB-FNdXI/s400/Raca-2003-Svaty-Otec-6.jpg" width="400" /></a></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<br />
<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;"><a href="http://fararaca.host.sk/stranky/sv_otec.php" target="_blank">Návšteva Svätého Otca Jána Pavla II. na Slovensku</a><span style="color: maroon; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;"><a href="http://fararaca.host.sk/stranky/raca_zaklad.htm" target="_blank">Sv. Otec Ján Pavol II. zavítal do Rače</a><span style="color: maroon; mso-bidi-font-style: italic; mso-bidi-font-weight: bold;"><o:p></o:p></span></span></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<span style="font-family: "tahoma"; font-size: 10.0pt;"><a href="http://fararaca.host.sk/stranky/raca_adv.htm" target="_blank">Program návštevy sv. Otca v Bratislave Rači</a><o:p></o:p></span></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="margin-bottom: 0.0001pt; text-align: justify;">
<br /></div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-73324036889600488512013-01-21T22:00:00.001+01:002022-01-31T10:03:08.500+01:00HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2013<div class="MsoNormal" style="text-align: left;">
<i>Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2013 </i></div>
<br />
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>505 rokov </b>od 1. známej zmeny patrocínia<br />
<a name='more'></a>farského kostola (zasvätenia konkrétnemu svätcovi – patrónovi). Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol <i>v roku 1508 zasvätený úcte Všetkých svätých</i>. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom - apoštolom svätým Filipovi a Jakubovi - sa uskutočnilo 1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka. <br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto; text-align: justify;">
<b>260 rokov</b> (1753) od založenia „fundácie“ (nadácie) 500 zlatých grófkou Máriou Teréziou Erdődyovou, na údržbu <i>sochy Sv.Jána Nepomuckého</i>. Socha stála pred Kúriou na námestí (Nám. A. Hlinku) nad sútokom dvoch potokov (od Knižkovej doliny a z Kopaníc). Socha bola z námestia odstránená v roku 1953 a na jej miesto postavili vtedajší predstavitelia pomník v tvare červenej hviezdy. Socha Sv. Jána Nepomuckého bola premiestnená pred budovu farského kostola sv. Filipa a Jakuba.<i><span style="color: red;"><o:p></o:p></span></i><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>250 rokov </b>od záznamu vo farskej kronike, kde sa dozvedáme, že v Rači pôsobil Tretí rád sv. Františka – terciári. Tretí rád mal v tom roku v Rači 37 členov a 5 kandidátov. Na cintoríne obnovili kaplnku Najsvätejšej Trojice, ktorá tam stála od roku 1730. Kaplnka stála pri hlavnej ceste smerujúcej z Bratislavy do Svätého Jura a bola zbúraná počas rekonštrukčných prác súvisiacich s rozširovaním cesty v roku 1970. <i><span style="color: red;"><o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7wPWxFeiECvyRTZUoBRhH59Dvn42bHFBNLZxYrvRhBUdDF0OxoxCg64Kylbsmq6GzdMeSDvYLSecr3CyF6HQzAQ0kOMdPDpCN1fAxOFm7uG7G1VkadpYyYdnt-Hp2bLzH7YkmZPxBaWM/s400/LH-Jan-Gotcar-1.jpg" imageanchor="1" style="clear: right; float: right; margin-bottom: 1em; margin-left: 1em;"><img border="0" height="200" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj7wPWxFeiECvyRTZUoBRhH59Dvn42bHFBNLZxYrvRhBUdDF0OxoxCg64Kylbsmq6GzdMeSDvYLSecr3CyF6HQzAQ0kOMdPDpCN1fAxOFm7uG7G1VkadpYyYdnt-Hp2bLzH7YkmZPxBaWM/s400/LH-Jan-Gotcar-1.jpg" width="178" /></a><b>190 rokov </b>od narodenia a 130 rokov od úmrtia opáta Jána Gotčára. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Opát Ján Gotčár, národovec, publicista, profesor slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zakladajúci člen Matice Slovenskej sa narodil v Makove 1. 6. 1823. Významne prispel k zmene školského systému v Uhorsku. V roku 1865 neúspešne kandidoval za poslanca Uhorského snemu. Po zatvorení slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom bol predčasne penzionovaný. V roku 1876 prišiel do Rače, kde ho prichýlil vtedajší farár Móric Alster a kde prežil posledné roky svojho života. Na hody 1. mája v roku 1882 mal v Rači slávnostnú kázeň. Zomrel 19. augusta <st1:metricconverter productid="1883 a" w:st="on">1883 a</st1:metricconverter> je pochovaný na račianskom cintoríne. <b><i><o:p></o:p></i></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>190 rokov </b>od úpravy kostola (1823), pri ktorej bol drevený chór vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba nahradený murovaným.<b> </b>Terajší železobetónový chór bol prestavaný v roku 1952<i><span style="color: red;">. <o:p></o:p></span></i></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>165 rokov </b>od udalosti z meruôsmych rokov (1848-1849), kedy v Rači táborilo 1500 dobrovoľníkov (z toho jedna stotina bola Račanov). V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral v priestoroch terajšieho parku J. M. Hurbana. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome na mieste dnešného sídla spoločnosti Villa víno Rača, a.s. (bývalé kino Nádej), na ktorej Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili a odhalili v roku 1998 pamätnú tabuľu.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<b>155 rokov</b> (1858) od zakúpenia býv. kúrie pavlínov pre účely evanjelickej fary a školy na Alstrovej ulici, kde sa vyučovalo po nemecky až do r.1945.<o:p></o:p></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>150 rokov </b>od opravy zvona na veži farského kostola a od oslavy milénia osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v roku 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a na nový zvon dal vyhotoviť plastickú podobu svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda. Nový zvon bol vysvätený k úcte sv. patrónov Filipa a Jakuba 19. novembra 1863 v kostole Alžbetínok biskupom a bratislavským prepoštom Jozefom Véberom za prítomnosti 12 družičiek z Rače a početných Račanov. 20. novembra bol obnovený zvon slávnostne osadený na vežu. Na zvone, ako to dokladá farská kronika, sa nachádzal kríž, Panna Mária, Ježiš a Anna, sv. Urban a sv. apoštoli Cyril a Metod. Zvon odlial Karl Föhr. Osadenie zvona bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu tisícročného jubilea príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
Slávnosť sa konala 22. 11. 1863 a ako hlavný kazateľ na nej vystúpil kapucín - významný historik, pedagóg, archivár, publicista František Víťazoslav (rehoľným menom Viktor) Sasinek.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>140 rokov </b>od epidémie cholery. V roku 1873 zúrila v okolí Bratislavy epidémia cholery. Vo farskej kronike je záznam, podľa ktorého od 12. septembra do 12. októbra zomrelo v Rači na choleru 130 ľudí (90 katolíkov, 35 evanjelikov a 5 židov).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>140 rokov </b>od založenia školskej knižnice. V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z roku 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>140 rokov</b> od postavenia „vstupného kríža“ do Rače. Stojí na križovatke ulíc Žitná a Hybešova. Podľa nápisovej dosky na kamennom podstavci bol na tomto mieste umiestnený v roku 1873. Kríž je tvorený hranolovým podstavcom s nízkym soklom. Podstavec je v hornej časti zdobený vlysom. Na čelnej strane je nápisová doska s citáciou z evanjelia sv. Matúša . Na podstavci je kamenný kríž, pri jeho päte je socha plačúcej Panny Márie, nad ňou telo Krista.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>125 rokov </b>od rozsiahlej prestavby farského kostola sv. Filipa a Jakuba. V roku 1888 sa uskutočnila na podnet Mórica Alstra rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m). Bol postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku. Celá prestavba trvala jeden rok.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>115 rokov </b>od narodenia <b>40 rokov</b> od smrti pátra Jána Máriu (Lukáča) Polakoviča. Kňaz, generálny predstavený Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman (Tešitelia) sa narodil v Rači 3. 7. 1898. Po stredoškolských štúdiách pôsobil najskôr ako výpravca a až neskôr bol povolaný za kňaza a vstúpil do rehole Tešiteľov. V roku 1927 priviedol rehoľu Tešiteľov do Marianky a prevzal správu nad týmto pútnickým miestom, kde jeho zásluhou bola postavená unikátna krížová cesta. Po II. sv. vojne bol menovaný za generálneho predstaveného rehole so sídlom v Prahe. Po barbarskej noci internovaný. Do pastorácie sa už nevrátil a zomrel v Rači v auguste v roku 1973. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne v Rači.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>105 rokov </b>od postavenia kríža pri výjazde z obce (1908). Bol postavený kamenný kríž „Pri pastierni“, alebo „Pod Dolnými Záhumenicami“. Stojí na mieste výjazde z Rače v smere na Svätý Jur na mieste, kde už od roku 1850 stál starší kríž. V týchto miestach obce bola obecná pastierňa a podľa nej dostal názov aj kríž. Označoval ukončenie obce a bol postavený z finančného daru Juliany Ivaničovej.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>105 rokov </b>od posviacky neogotického oltára Božského Srdca Ježišovho vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba. 30. marca 1908 bol vo farskom kostole posvätený neogotický oltár Božského Srdca Ježišovho. V spodnej časti oltára sa vo veľkonočnom období otváral Boží hrob. Oltár stál oproti hlavnému vchodu na mieste, kde sa vo vianočnom období nachádza betlehem. Pri poslednej rekonštrukcii farského kostola bol oltár odstránený.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>105 rokov </b>od príchodu farára Vojtecha Rudroffa do Rače. Po Móricovi Alstrovi bol Vojtech Rudroff druhou najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá na račianskej fare pôsobila 33 rokov. Na svoje pôsobisko nastúpil 3. decembra 1908. Bol veľmi aktívnym duchovným otcom a aj vďaka nemu vzišlo z Rače 9 kňazov. Organizoval v Rači nielen cirkevný život, zakladal a viedol náboženské spolky, ale oživil aj kultúrne dianie v obci. Bol priateľom Andreja Hlinku a Dr. Jozefa Tisu. Za jeho pôsobenia postavili v Rači novú cirkevnú školu (1932), kostol na cintoríne (1937), nový kultúrny dom A. Hlinku (1941)(bývalé kino Nádej). Zomrel v roku 1942 a na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí biskupi a množstvo duchovenstva. Je pochovaný na račianskom cintoríne.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>90 rokov </b>od založenia Katolíckej jednoty žien a Slovenskej jednoty Orla. 17. februára 1923 bola založená Slovenská jednota orla. Prvým predsedom bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton Lednár. V tomto roku vznikla v Rači aj Katolícka jednota žien.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>90 rokov</b> od zhotovenia nových zvonov na vežu farského kostola. Pôvodné zvony musela obec obetovať na vojnové účely. Nové zvony dal vyhotoviť farár Vojtech Rudroff. Veľký je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii patrónke Slovenska, stredný nesie nápis: „sv. Cyril a Metod – Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“. Zvony odlial (1923)<span style="color: red;"> </span>zvonár Richard Herold (v Chomutove. Veriaci pravidelne prispievali na opravu zvonov a za 10 rokov (1918 – 1928) obetovali na tento úmysel čiastku 58 814,- korún.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>85 rokov </b>od odhalenia pamätníka obetiam vojen. Pamätník vojakom – obyvateľom Rače, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne dala na svoje náklady postaviť obec, o čom je aj zmienka na zadnej strane pomníka: „V upomienku svojim padlým venuje obec – 1928“. <span style="color: #231f20;">Projekt vyhotovil račiansky rodák Jozef Mesároš a postavil Ľudovít Ivanič, tiež Račan. </span>Spolu so zoznamom padlých v prvej svetovej vojne bol pamätník odhalený 28. 10. 1928. Po druhej svetovej vojne doplnili na tabuľu na čelnej strane pomníka o mená padlých v tejto vojne ako aj v odboji.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>85 rokov </b>od založenia Potravného družstva v Rači. Úverové družstvo na podporu drobných gazdov „Potravné družstvo“ bolo v Rači založené 5. novembra 1928. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a.s. (bývalého kina Nádej) umiestnená bronzová busta.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>85 rokov </b>od začiatku tlače Farského vestníka. V roku 1928 začal farár Vojtech Rudroff vydávať pre račianskych farníkov Farský vestník. Prvé číslo vyšlo v októbri 1928. Súhlas s tlačou vydal Karol Nečesálek, generálny vikár Apoštolskej Administratúry v Trnave listom z 3. 10. 1928. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj hospodárení farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do roku 1934.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>85 rokov od </b>jubilejnej púte Račanov na Velehrad a Devín. Púť zorganizoval vtedajší račiansky farár Vojtech Rudroff k ucteniu si pamiatky sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1928.<br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto; text-align: justify;">
<b>85 rokov </b>(1928) od vyhotovenia „domáceho oltára“ račianskym rodákom Karolom Kučerom. Oltár sa nachádza v pamätnej Račianskej izbe. Používal sa a aj v súčasnosti sa používa pri zastaveniach slávnostnej procesie na sviatok Božieho Tela.<o:p></o:p><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="mso-margin-bottom-alt: auto; mso-margin-top-alt: auto; text-align: justify;">
<b>75 rokov </b>od pomenovania námestia pred Kúriou po kňazovi, národovcovi A. Hlinkovi. Andrej Hlinka zomrel 21.8.1938 a 30. októbra 1938 bolo pomenované námestie v Rači jeho menom za účasti dvoch poslancov Slovenského snemu.<o:p></o:p><br />
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>70 rokov</b> od postavenia Nemeckého kultúrneho domu. Dvojkrídlová budova bola strediskom miestnych vinohradníkov a kultúrnym domom nemeckej menšiny v Rači. Postavili ju v roku 1943 podľa projektu Eduarda Praschaga. Rozmerná budova má v suteréne rozsiahle pivničné priestory na uskladnenie vína, prízemie slúžilo na spoločenské účely. Dom bol v roku 1948 znárodnený a slúžil na rôzne účely. Po celkovej rozsiahlej rekonštrukcii bol 11. 9. 2010 otvorený pre verejnosť a spoločenské účely mestskej časti.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>60 rokov </b>od premiestnenia sochy sv. Jána Nepomuckého. Socha postavili na hlavnom námestí (dnes Nám. A. Hlinku) začiatkom 18. storočia a stála nad sútokom dvoch potokov, ktoré ďalej tečú dolu popod terajšou Detvianskou ulicou už ako jeden potok. V roku 1753 grófka Terézia Erdödyová založila nadáciu na údržbu tejto sochy a na slúženie svätých omší k úcte svätca. Omše sa slúžili v bývalej kaplnke, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Pri slávnostnej procesii na sviatok Božieho Tela bol pri tejto soche jeden zo štyroch oltárov. V roku 1953 musela byť socha „z prevádzkových dôvodov“ z námestia odstránená, a preto ju v záujme jej záchrany premiestnili k farskému kostolu.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>45 rokov </b>od zakúpenia organu do kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Organ bol zakúpený v roku 1968<span style="color: red;"> </span>v českom pohraničí.<b><o:p></o:p></b></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>40 rokov </b>od postavenia kaplnky Lurdskej Panny Márie na cintoríne (1973). Kaplnka bola postavená ako náhrada za kaplnku Najsvätejšej Trojice zrušenú počas rozširovania cesty<span style="color: red;"> </span>č.502 – Púchovská - Žitná a úpravy cintorína. Pôvodnú kovovú bránu zo zrušenej kaplnky osadili do novej kaplnky, ktorá stojí na konci hlavnej aleje cintorína.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>20 rokov </b>od čiastočnej úpravy kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. V roku 1993 bolo realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do roku 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>20 rokov</b> od založenia Gymnázia školských bratov. Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z roku 1934 (neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>15 rokov </b>od obnovenej tradície požehnanie mladého vína. V roku 1998 bola obnovená tradícia - slávnostné požehnanie mladému vínu. Slávnosť požehnania sa konáva tradične okolo sviatku Sv. Martina, kedy vinári otvárajú svoje mladé vína. Na slávnosť si prinášajú dve fľaše, pričom jedna slúži na ochutnávku a obsahom druhej doma požehnajú zvyšok svojho vína. Mladé víno spoločne požehnávajú podľa račianskej tradície kňazi katolíckej ako aj evanjelickej cirkvi na slávnosti zorganizovanej Račianskym vinohradníckym spolkom. </div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>10 rokov</b> od úmrtia ThDr, Stanislava Číka (8. 3. 2003). Stanislav Xavér Čík, CCG, račiansky rodák, významný pedagóg, novinár a spisovateľ , organizátor duchovného života v slovenskej emigrácii. Bol členom rehole tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani) od 1932. Po emigrácii v roku 1950 sa intenzívne venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových expertov. Od roku 1971 pôsobil až do pádu komunistického režimu vo Viedni ako vedúci Slovenskej katolíckej misie v Rakúsku. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko. Zomrel v Charitnom domove pre starých kňazov v Pezinku 8. marca 2003. Pochovaný je na cintoríne v Rači. Pohrebné obrady v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Rači celebroval Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavsky arcibiskup.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>10 rokov </b>od historickej návštevy Sv. Otca Jána Pavla II.. 11. septembra 2003 sa Sv. Otec v rámci návštevy v Slovenskej republike nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov. Svätý Otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Počas slávnostného obeda na nunciatúre 14. 9. 2003 sa podávalo víno z Rače – dar Račianskeho vinohradníckeho spolku.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>10 rokov </b>od vychádzania časopisu Katolícky súčasník. Časopis o živote farnosti informoval o udalostiach a osobnostiach farnosti. Prinášal tiež zaujímavosti z histórie farnosti, rozhovory so zaujímavými ľuďmi, informoval o dianí v katolíckej cirkvi. Prvé číslo vyšlo 13. apríla 2003 pod redakčným vedením Ladislava Hvizdoša a za spolupráce s tlačiarenskou spoločnosťou Ko&Ka.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>10 rokov</b> od nadviazania Spolupráca s talianskym mestom Privernom. Stredotalianske staroveké mesto Priverno, leží asi 90 km na juh od Ríma v regióne Lazio. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<b>10 rokov</b> od ukončenia prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola. 30. novembra 2003 - na prvú adventnú nedeľu - po ukončení prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola vykonal slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola biskup Štefan Vrablec. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky v presbytériu kostola.</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: justify;">
<b>5 rokov</b> od pomenovania parku menom Park J. M. Hurbana. Toto meno park nesie od roku 2008, kedy bol pri príležitosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849 rekonštruovaný do terajšej podoby. Na mieste, kde stál pôvodný pomník „Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945 mala stáť busta J. M. Hurbana.</div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div style="text-align: right;">
Mária Hatalová</div>
</div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<div style="text-align: right;">
Január 2013 </div>
</div>
<div class="MsoNormal">
<div style="text-align: right;">
<br /></div>
</div>
<div class="MsoNormal">
Zdroje:<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
1.<span style="font-size: 7pt;"> </span><a href="http://ludovit-havlovic.racan.sk/2009/12/raca-2002-06.html">Ľudovít Havlovič, Rača - Z dejín a pamiatok obce</a> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
2.<span style="font-size: 7pt;"> </span><a href="http://www.muop.bratislava.sk/vismo/zobraz_dok.asp?id_org=600176&id_ktg=1021&archiv=0&p1=1053&sc=ASC&sort=nazev&tzv=1&pocet=25&stranka=2">Mestský ústav ochrany pamiatok Bratislava, Pamätihodnosti mestských častí</a> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
3.<span style="font-size: 7pt;"> </span><a href="http://www.raca.sk/">webová stránka Mestskej časti Rača</a> <o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
4.<span style="font-size: 7pt;"> </span>mesačník: Račiansky výber<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 18.0pt; mso-list: l0 level1 lfo1; text-indent: -18.0pt;">
5.<span style="font-size: 7pt;"> </span>mesačník: Katolícky súčasník<o:p></o:p></div>
<div class="MsoNormal" style="margin-left: 36.0pt;">
<br /></div>
<div class="MsoNormal" style="text-align: justify;">
<br /></div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0tag:blogger.com,1999:blog-5591175087134975149.post-40571598554733693582012-08-02T14:00:00.000+02:002015-01-09T00:22:11.873+01:00Pustý kostolík<i>(kaplnka Nanebovzatia Panny Márie) </i><br />
<div style="text-align: justify;">
<br />
Pustý kostolík stojí medzi Račou a Svätým Jurom na mieste kaplnky, ktorú podľa tradície postavil koncom XV. storočia (niekde sa uvádza rok 1459) bývalý vojenský dôstojník (údajne Ján Baštein s manželkou), ktorý potom žil na tomto mieste ako pustovník a vybudoval si pri kaplnke dve izbičky. </div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS87o8urIJewo-RPIuxkmGCjAFch0icGe55GDrRXU6t_d8Cqwczfe9qEBgAC-UsA8riikLYwnhlHHaVuBrmlCZ-1Ai3IquMPxkYf8HDkqICjPIvZnbkArcSV8beg3Vt8lwHY9WsJkmAG8/s1600/Pusty-kostolik-01.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEhS87o8urIJewo-RPIuxkmGCjAFch0icGe55GDrRXU6t_d8Cqwczfe9qEBgAC-UsA8riikLYwnhlHHaVuBrmlCZ-1Ai3IquMPxkYf8HDkqICjPIvZnbkArcSV8beg3Vt8lwHY9WsJkmAG8/s400/Pusty-kostolik-01.jpg" eda="true" height="266" width="400" /></a></div>
<a name='more'></a><div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="text-align: justify;">
Malý kostolík je jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a opornými piliermi, značne poznamenaná opravami a prestavbami. Stavba bola viackrát reštaurovaná, naposledy v roku 1992. Interiér zdobia dve diela akademického maliara Karola Drexlera s vyobrazením Panny Márie uprostred vínnej révy. Vedľa kaplnky sa nachádza stĺp s barokovou sochou Panny Márie zo 17. storočia a neďaleko aj malá kalvária.</div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6IKrsemKEi16BtfITZOZ-IFnWRELzyn8C6eYAbcPXGsPtjAwTKEih0pg4-xZzfafGYT4cDLHpelg1DTPkmsAgONcd_WsTBJkQ_sn8rCudIX48WAiLY2STWnT1f3cI2lmvU94Hy_bMVYY/s1600/Pusty-kostolik-02.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEj6IKrsemKEi16BtfITZOZ-IFnWRELzyn8C6eYAbcPXGsPtjAwTKEih0pg4-xZzfafGYT4cDLHpelg1DTPkmsAgONcd_WsTBJkQ_sn8rCudIX48WAiLY2STWnT1f3cI2lmvU94Hy_bMVYY/s400/Pusty-kostolik-02.jpg" eda="true" height="300" width="400" /></a></div>
<div style="text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="text-align: justify;">
Podľa dosiaľ tradovanej povesti za tureckých vojen zakopali veriaci z Jura v blízkosti kaplnky - pustovne zvon z farského kostola sv. Juraja. Zvon pochádzal z roku 1 400 a aby ho miestni obyvatelia uchránili pred poškodením, obsypali ho zrnom. Po krutom nájazde Turkov, pri ktorom 17. septembra 1663 zahynulo vyše 60 miestnych obyvateľov a vyše 500 bolo odvlečených do zajatia, ľudia mali iné starosti a na zvon zabudli. Nepamätali si presne miesto, kde bol zakopaný, až náhodou ho vyryla sviňa, ktorá sa rýpala pri ošarpanej, spustnutej kaplnke. Na mieste, kde bol zvon zakopaný, postavili potom miestni veriaci v roku 1697 sochu Panny Márie a kaplnku opravili. Zvon umiestnili do drevenej zvonice pri farskom kostole. Pôvodná veža, v ktorej bol zvon umiestnený, vyhorela počas tureckých vojen a nikdy nebola obnovená. </div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
</div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
<br /></div>
<div class="separator" style="clear: both; text-align: center;">
<a href="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjK9JNLuQ6oluSqzTlFPrjZD4GwhO_v0VS7LB2rTOUe3QH-krzL5__90E7dp2kp5wLAkojo0YZy1sIOzhOVMRRHoKrvFAhN9izlKvhu-vus9pwXM96wNlKgikQFvVmw3zYW0bY53jpjuLY/s1600/Pusty-kostolik-03.jpg" imageanchor="1" style="margin-left: 1em; margin-right: 1em;"><img border="0" src="https://blogger.googleusercontent.com/img/b/R29vZ2xl/AVvXsEjK9JNLuQ6oluSqzTlFPrjZD4GwhO_v0VS7LB2rTOUe3QH-krzL5__90E7dp2kp5wLAkojo0YZy1sIOzhOVMRRHoKrvFAhN9izlKvhu-vus9pwXM96wNlKgikQFvVmw3zYW0bY53jpjuLY/s400/Pusty-kostolik-03.jpg" eda="true" height="400" width="282" /></a></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
<br />
O opravenú kaplnku sa starali piaristi, ktorí po stavovských povstaniach prišli do Svätého Jura. Pri kaplnke býval rehoľník, ktorý si tu vybudoval malú záhradku. Keď za Jozefa II. zrušili kláštory, kaplnka zostala opustená. </div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
Krátko po týchto udalostiach zúrila v okolí Bratislavy veľká morová epidémia, ktorá si vyžiadala mnohé obete na ľudských životoch. Veriaci z troch blízkych farností svätojurskej, vajnorskej a račianskej si spomenuli na svoju nebeskú Matku a vrúcne ju prosili o pomoc. A skutočne, obce neboli morom tak veľmi postihnuté. (Rača okrem dvoch domov bola od moru uchránená). Keď mor pominul, zaviazali sa „večným sľubom“, že kaplnku opravia a budú tu každoročne putovať, aby spoločne ďakovali za záchranu. Kaplnku skutočne zrekonštruovali v roku 1802 a v roku 1807 ju zasvätili Panne Márii Nanebovzatej. Odvtedy sa veriaci z týchto troch farností každoročne schádzajú na sviatok Nanebovzatej Panny Márie pri Pustom kostolíku. Výnimkou neboli ani roky totality. Hoci v skromných rozmeroch, svätá omša sa tu predsa len slávievala každý rok. </div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: justify;">
Záleží len od nás, aby sme na túto tradíciu nezabudli, oživili ju vo väčších rozmeroch, zachovávali ju a plnili tak sľub našich predkov.</div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none;">
<br /></div>
<div style="text-align: right;">
<b>Mária Hatalová</b></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none;">
<br /></div>
<br />
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<b><span style="font-size: x-large;">Oznam</span></b></div>
<div style="text-align: center;">
<b><span style="font-size: x-large;"></span></b></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">V nedeľu 12. augusta 2012</span></b></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;"><br /></span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">sa uskutoční tradičná púť do Pustého kostolíka,</span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">ktorý stojí popri hlavnej ceste do Sv. Jura. </span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">Veriaci z troch farnosti - Sv. Jura, Vajnor a Rače sa stretnú na slávnostnej sv. omši </span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">so začiatkom o 10. hodine, </span></b></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">aby tak verní sľubu predkov vyjadrili Panne Márii vďaku za jej pomoc a ochranu. </span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<br /></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">Stretnutie všetkých, ktorí majú záujem putovať pešo, bude </span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<b><span style="font-size: large;">o 8.00 hodine </span></b></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">pred Dolným kostolom </span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none; text-align: center;">
<span style="font-size: large;">na cintoríne.</span></div>
<div style="border-bottom: medium none; border-left: medium none; border-right: medium none; border-top: medium none;">
<br /></div>
Mária Hatalováhttp://www.blogger.com/profile/14853855710973174784noreply@blogger.com0