Z roku 1324 (690
rokov) pochádza prvá zmienka
o fare a farskej budove. Stručná správa konštatuje, že fara mala
dve izby s oknami na ulicu.
V listine z roku 1309 (705 rokov) sa spomína vinohradníctvo v našej obci: Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje
zemanov Šandorovcov a iných Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom
desať rokov nebude žiadať „dežmu“.
V roku 1574 (440 rokov) sa v listine kráľa
Ferdinanda I. spomína Rača ako mestečko.
V roku 1629 (385 rokov) bol farský kostol navrátený katolíkom.
V čase reformácie, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol
patril evanjelikom. Po opätovnom návrate katolíkom bol kostol opravovaný a
zasvätili ho sv. Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po
navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave,
pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov.
Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.
V roku 1754 (260 rokov) sa v správe z kanonickej
vizitácie píše, že vo farskom kostole bola zriadená krypta. Krypta sa nachádza
v prednej časti kostolnej lode a pri poslednej rekonštrukcii sa
v roku 2003 uskutočnil jej čiastočný pamiatkovo-archeologický prieskum.
1. mája 1844 (170 rokov) sa konala slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi.
Slávnosť sa konala na sviatok sv. apoštolov Filipa a Jakuba (podľa starého
cirkevného kalendára sa sviatok apoštolov sv. Filipa a Jakuba slávil 1.
mája), kedy bol kostol slávnostne posvätený (konsekrovaný). Pri tejto
príležitosti bol posvätený aj nový hlavný oltár. V dnešnom kalendári majú
patróni kostola sv. Filipa a Jakub svoj sviatok 3. mája. Odvtedy je tento
sviatok hlavným sviatkom farského kostola a farnosti a nedeľa
v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.
V júni 1849 (165 rokov) Rača sa stala dočasným sídlom
Slovenského dobrovoľníckeho zboru, ktorý sa tu pripravoval na ďalšie
aktivity. Z Rače sa k dobrovoľníkom pripojili viacerí obyvatelia,
ktorí vytvorili samostatnú stotinu. Dobrovoľníci sídlili v Rači na mieste
dnešného parku J. M. Hurbana do 11. augusta a 30. júna 1849 za prítomnosti
Ľ. Štúra, M. M. Hodžu a J. M. Hurbana tu
zložili slávnostnú prísahu na svoju zástavu.
V roku 1849 (165 rokov) postihla Raču epidémia cholery. Zápis vo farskej
kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81
katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.
V roku 1864 (150 rokov) sa Rače dotkla Prusko-rakúska vojna. Vo farskej kronike existuje zápis, podľa ktorého
„už aj tak kvôli mrazom slabú úrodu hrozna poničilo domáce aj nepriateľské
vojsko“.
25. júla 1869 (145 rokov) si obyvatelia Rače zriadili katolícku školskú stolicu v zmysle vtedajšieho
školského zákona. Bol to výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie
v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol p. farár Móric Alster,
podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista
a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12
obyvateľov Rače.
1. februára 1874 (140 rokov) bola daná do prevádzky traťová spojka medzi stanicami v Rači a vo Vajnoroch.
Železničnú spojku dlhú päť kilometrov vybudovala Spoločnosť Považskej
železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej.
(Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu.
Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do
Trnavy a ďalej na Považie.)
V roku 1879 (135 rokov) bola rozšírená farská záhrada zakúpením pozemku od obce zo strany starej
školy (bývalá rechtorská záhrada). Hospodárske budovy na fare boli v tomto
roku zastrešené novou strechou.
3. novembra 1889 (125 rokov)
sa uskutočnila posviacka farského
kostola po rozsiahlej prestavbe, ktorá sa začala v roku 1988 za
pôsobenia farára Mórica Alstra. Tento
mimoriadne aktívy kňaz už od svojho príchodu do Rače, zamýšľal zväčšiť kostol,
ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval, čo bolo konštatované aj vizitáciami.
Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a
prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m. Nový chór bol postavený
z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom
čase - za jeden rok. Zrekonštruovaný
kostol posvätil
trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.
8. decembra 1909 (105 rokov) vznikla Mariánska kongregácia ako dobrovoľné združenie laikov. Združovala dievčatá, ktoré
viedla k prehĺbeniu viery. Podieľala sa na organizovaní náboženského
a kultúrneho života farnosti a obce (organizovaním náboženských
aktivít a púti do Marianky, Mariazellu a pod.).
25. októbra 1914 (100 rokov) sa
narodil Rafael Krampl, cyklistická legenda Račištorfu. Cyklistike
a pretekaniu sa venoval od začiatku 30. rokov minulého storočia ako člen
cyklistického klubu Štefánik Račištorf. Súťažil na plochej dráhe, v jazde za
motocyklom aj na ceste. Štartoval v mnohých mestách na Slovensku aj v
zahraničí. Získal do 75 prvenstiev a 6 rokov bol nepretržite cyklistickým
majstrom Slovenska. V roku 1942 vyhral ťažké viacetapové preteky Okolo Slovenska.
V roku 1919 (95 rokov) vznikla „Štátna ľudová
Masarykova škola“. Bola umiestnená v budove bývalej kúrie na dnešnom Námestí A.
Hlinku. Jej riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák. Po postavení novej budovy
v roku 1934 na dnešnej Čachtickej ulici (dnes Gymnázium školských bratov)
sa škola presťahovala do nových priestorov.
22. júla 1929 (85 rokov) bola ustanovená farská rada, ktorá poskytovala odbornú pomoc farárovi. Za hospodárenie vo farnosti bol zodpovedný tzv. sindikus. Zoznam sindikusov sa zachoval vo farskej kronike od r. 1766. Posledným sindikusom menovaným biskupským úradom v r. 1976 bol p. Rafael Takáč, ktorý zomrel v r. 1999 (15 rokov).
Rok 1939 (75 rokov) priniesol viaceré pamätné
udalosti.
·
26. januára navštívila faru
delegácia s prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom
·
5. februára si obyvatelia obce založili Miestny odbor Matice slovenskej,
do čela ktorej si zvolili svojho farára Vojtecha Rudroffa.
·
12. februára sa konala schôdza o
potrebe výstavby katolíckeho kultúrneho domu. Následne 19. marca 1939 bolo založené Družstvo s.r.o. pre stavbu katolíckeho
kultúrneho domu a bola zvolená Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja
Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael
Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a
Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer,
Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.
·
V júli mali v týždenných intervaloch svoje primičné sväté omše traja račianski rodáci, ktorí pôsobili
v reholi bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M. Tarzícius Havlovič
(2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18.
júla).
·
V tomto roku bol
postavený aj Hasičský dom za 179 248,40 Ks ako „Hasičská zbrojnica a sklad
dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Pôvodne mali v suteréne objektu
vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000
Ks.
V roku 1944 (70 rokov) sa začala významná
oprava farskej budovy, pri ktorej sa urobila nová vodoinštalácia
a vybudovali sa sociálne zariadenia, vo veľkej izbe sa zriadilo nové
kúrenie a vo dvore sa opravili aj hospodárske budovy.
16. júna 1944 pri bombardovaní Bratislavy (Apollo
a prístav) zahynuli 3 obyvatelia Račištorfu – Hauskrecht, Polášek
a J. Janík.
V roku 1949 (65 rokov) nahradili
hlavný oltár vo farskom kostole pochádzajúci z roku 1901 dnešným
oltárom z kararského mramoru. Oltár mal byť pôvodne umiestnený u sestier
Najsvätejšieho Spasiteľa v Bratislave, čomu však zabránila vtedajšia politická
situácia. Sochy, - Svätý Izidor, patrón roľníkov a Svätý Urban, patrón
vinohradníkov, ktoré sú dnes umiestnené na podstavcoch v lodi kostola, boli
súčasťou hlavného oltára z roku 1901.
V roku 1949 (65 rokov) bolo upravené
členenie cintorína na Detvianskej ulici do dnešnej podoby. Pri tejto
príležitosti tu boli vysadené stromy, z ktorých viaceré sa dodnes
zachovali.
V roku 1954 (60 rokov) sa uskutočnila významná
obnova farského kostola. Kostol bol
vymaľovaný, obnovené boli všetky oltáre a na strope bolo namaľovaných osem
nástenných obrazov s výjavmi zo života Pána Ježiša. Obrazy financovali
jednotlivé račianske rodiny. Maľby boli odstránené a nahradené novými pri
poslednej rekonštrukcii kostola v roku 2004.
V roku 1969 (35 rokov)
·
odstránili z
priestranstva pred kostolom tzv. rechtorský dom, z ktorého už zostali
len ruiny. Dom bol postavený v roku 1826
ako škola - jednotriedka s bytom pre učiteľa - organistu (rechtora),
kostolníka a zvonára v jednej osobe.
·
začala sa výstavba
sídliska Komisárky.
V roku 1984 (30 rokov) otvorila svoje brány Základná škola na
Tbiliskej ulici. Škola má tradíciu vo vyučovaní anglického a nemeckého
jazyka v rozšírenej forme. Má 23 tried. Súčasťou školy je školský klub detí so
7. oddeleniami a školská jedáleň.
V roku 1989 (25 rokov)
sa uskutočnila úprava presbytéria vo farskom kostole a interiéru farskej
budovy. V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný stôl, ambona
a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v
roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z
roku 1712, ktoré sú pamiatkovo chránené a bolo nainštalované zabezpečovacie
zariadenie kostola. Do lavíc bolo zavedené elektrické vykurovanie. Vo farskej
budove, ktorá bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná, sa zaviedlo
ústredné kúrenie s kotlom na plyn, vymenili sa podlahy, fara bola vymaľovaná
a obnovilo sa vnútorné zariadenie miestností. Opravili sa aj vnútorné
a vonkajšie schodištia.
V roku 1989 (25 rokov) vo vydavateľstve Obzor
vyšla monografická publikácia Rača od kolektívu autorov pod vedením J.
Podoláka.
V roku 1999 (15 rokov)
prešla farská budova ďalšou modernizáciou, kedy sa opravil krov strechy s novou
strešnou krytinou. Budove fary bola pri tejto príležitosti vrátená
historizujúca fasáda.
V tomto roku prešiel obnovou aj kostol Panny Márie Pomocnice
kresťanov, ktorý sa zateplil z vonkajšej strany a kostol dostal novú
omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V sanktuáriu bol
osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.
V roku 2004 (10 rokov)
·
11.
januára z Krakowa naša farnosť
dostala relikvie svätej sestry Faustíny Kowalskej – ktorá z Božieho
vnuknutia ohlasovala a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu. Tieto
relikvie sú vystavené k úcte vo farskom kostole.
·
Vo
februári sa veriaci z Rače zúčastnili
na Národnej púti do Ríma, aby sa tak spolu s veriaci z celého
Slovenska ďakovali Svätému Otcovi za návštevu Slovenska a v máji sa
račianski farníci zúčastnili na Národnej púti do Mariazellu.
·
31. júla
bolo slávnostne otvorené multifunkčné
farské ihrisko, vybudované svojpomocne úpravou časti farskej záhrady. Na
novom ihrisku sa konal futbalový turnaj a 30. augusta - 1. septembra
historické I. farské olympijské hry vo viacerých športových disciplínach.
V roku 2009 (5 rokov)
·
13. júna
bol slávnostne posvätený nový chrám –
katedrála sv. Šebastiána v Krasňanoch bratislavským arcibiskupom -
metropolitom Mons. Stanislavom Zvolenským za účasti ordinára OS a OZ SR biskupa
Mons. Františka Rábeka, generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov
bratislavského dekanátu a širokej verejnosti. Zároveň bol odovzdaný do
užívania ako nové sídlo vojenskému ordinariátu, ktorý bol doteraz bez vlastnej
katedrály.
·
22.
septembra bol v strede kruhového objazdu na námestí A. Hlinku odhalený pamätník Andrejovi Hlinkovi
pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický
architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing.
Arch. Jaroslav Procházka. V pylóne, ktorý nesie pamätnú tabuľu, je
umelecky zobrazené trojvršie a dvojkríž. Celková kompozícia umožňuje
objekt vnímať zo všetkých strán.
Osobnosti:
V roku 1814 (200 rokov) sa farárom v Rači stal Adam Hájek. Tento kňaz pôsobil v Rači 43 rokov a urobil najviac zápisov do
farskej kroniky. Jeho zápisy, písané v latinčine, zachytávajú nielen
miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za jeho pôsobenia sa uskutočnili významné
úpravy farského kostola i fary (kostol dostal nové patrocínium, bol doň
zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) a boli postavené všetky historické
kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek opísal aj meruôsme roky v Rači.
Z Rače odišiel v roku 1857 za kanonika do Dómu sv. Martina v
Bratislave.
4. decembra 1879 (135 rokov)
sa v Rači narodil Ignác Schnitzer,
rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista, vydavateľ, autor libreta
k operete Johana Straussa ml. Cigánsky barón. Pôsobil v Budapešti
a Viedni, kde 18. júna 1921 zomrel a je aj pochovaný.
V roku 1894 (120 rokov) zomrel
farár Móric Alster, ktorý pôsobil v Rači
33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice slovenskej a
Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne podporoval slovenské
gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Móric
Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno
nesie aj jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače.
V roku 1969 (45 rokov) zomrel na následky choroby vo veku 23
rokov Janko Roháčik, všestranný
športovec, priekopník mládežníckeho futbalu na Rendezi. Milý a kamarátsky
človek, ktorý svojím zanietením inšpiroval vtedajšiu generáciu mladých
športovcov. Na jeho počesť sa organizuje spomienkový futbalový memoriál.
23. februára 1989 (25 rokov) zomrel
a v Rači bol pochovaný Viliam Ries (* 29. máj
1904, Špania Dolina – †
23. február
1989, Bratislava Rača) spisovateľ,
prekladateľ.
Pseudonym:
Ivan Javor; Miloš Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna.
Bol rímsko-katolíckym duchovným
(1930 - 1942), neskôr pedagógom na viacerých miestach, v rokoch 1945 –
1950 bol prenasledovaný a väznený. Prispieval do všetkých slovenských
medzivojnových novín a časopisov, písal poéziu, prózu, úvahy a kritiku.
Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky,
autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal
anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký, poľský, slovinský, taliansky
a španielsky jazyk).
Spracovala Mária
Hatalová
Zdroje:
2.
Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor
1969
3.
Farský vestník, ročník 1929
5.
mesačník MČ Rača: Račiansky výber
6.
mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník
7.
mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1994
8.
Wikipédia
0 komentárov:
Zverejnenie komentára