Ako sme pred desiatimi rokmi 11.
septembra 2003 v Rači privítali Svätého Otca Jána Pavla II.
V týchto dňoch si na viacerých podujatiach
a stretnutiach na Slovensku pripomenieme tretiu apoštolskú cestu Svätého
Otca, blahoslaveného Jána Pavla II. do našej vlasti, ktorá bola zároveň aj
jednou z jeho posledných zahraničných ciest. Počas nej Svätý Otec Ján Pavol II
– vtedy už vážne chorý a ťažko sa pohybujúci - navštívil okrem Bratislavy
tie diecézy, ktoré nemohol navštíviť pri predchádzajúcich návštevách. V príhovoroch vyzýval Slovákov, aby
sa nikdy nehanbili za evanjelium a chránili si ho vo svojom srdci ako
najcennejší poklad, z ktorého môžu čerpať svetlo a silu do každodenného života.
Pre nás v Rači mala jeho cesta na Slovensko osobitný
význam. Veď sa nám dostalo úžasného privilégia. Svätý Otec sa na ceste do
Trnavy nakrátko zastavil v Rači a požehnal ju, ako aj všetkých
prítomných. Túto mimoriadnu výsadu sme v tom čase ani nedokázali oceniť
a uvedomiť si jej význam.
Krátkou reflexiou by som sa rada vrátila o desať
rokov späť a pripomenula si, ako sa to všetko odohralo.
Koncom augusta 2003 prišiel za vtedajším správcom
rímskokatolíckej farnosti Milošom Kohútkom starosta Pavol Bielik
a informoval ho o možnosti vsunúť do oficiálneho programu návštevy
Svätého Otca krátku zastávku v Rači. Dodnes neviem, ako sa to pánu Bielikovi
podarilo, ale viem, že za tým bolo mimoriadne úsilie a vytrvalosť. Som
pánu Bielikovi za túto iniciatívu vďačná.
Zastávka mala trvať iba dve či tri minúty a bolo
potrebné za veľmi krátky čas zorganizovať všetky technické a organizačné náležitosti, ktoré
vyžadovala nielen prísna ochranka a protokol návštevy Svätého Otca, ale aj
program stretnutia pre tých, ktorí si túto udalosť nemohli nechať ujsť. Okamžite sa
rozbehla veľká akcia. Naša
farnosť sa v spolupráci s miestnym úradom dokázala zmobilizovať a na
zasadnutí farskej rady 7. septembra 2003 mohli prítomní skonštatovať, že takmer
všetky striktné podmienky, ktoré boli Rači uložené, sa podarilo splniť. Račania bez veľkých ťažkostí
zorganizovali zo svojich radov dobrovoľníkov a zostavili menoslov 200 mužov -
usporiadateľov, ktorí mali zabezpečiť bezpečný a plynulý prejazd kolóny so
Svätým Otcom cez miesto zastávky, ako aj poriadok v ochrannom pásme. Bolo
to pre všetkých úžasnou príležitosťou a na túto službu im zostala na
pamiatku malá identifikačná kartička. Dohodlo sa, že autokolóna sa po prejazde
cez križovatku Žitná – Detvianska – Púchovská odkloní z cesty a zájde
na parkovisko pri dnešnom Parku J. M. Hurbana, kde sa na krátku chvíľu zastaví
a po požehnaní prítomných, Rače a pripravených predmetov bude pokračovať
vo svojej ďalšej ceste.
Usporiadatelia umiestnili v parku viaceré pódiá
pre účinkujúcich. Pri ceste stálo pódium s darmi pre Svätého Otca, ako aj
so spomienkovými predmetmi na túto výnimočnú udalosť. Bola medzi nimi napr.
račianska frankovka, ale aj socha Sv. Urbana - patróna vinohradníkov a pre
veriacich ružence, ktoré sa rozdávali na druhý deň po udalosti. Z pódia
tiež pán kaplán Peter Jelínek spolu s Katkou Benkovičovou moderovali
stretnutie pripravené pre všetkých, ktorí prišli Svätého Otca privítať.
A bolo ich veru neúrekom. Už dve hodiny pred plánovaným príchodom prišli
na miesto malí školáci z Cirkevnej školy Jána de La Salle s bielymi
a žltými balónikmi v rukách. Tí chceli byť hneď pri ceste, aby mali
čo najlepší výhľad na kolónu so Svätým Otcom. Postupne sa zaplnilo celé
priestranstvo parku a za sprievodu mládežníckej skupiny Acharai, zboru
Chorus Salvatoris a miestneho dychového súboru si prítomní spevom krátili
čakanie. Piesne sa striedali s ďalším kultúrnym, ako aj duchovným
programom, v ktorom nechýbali modlitby za Svätého Otca, ďakovné modlitby,
modlitby za pomoc a ochranu, ako aj litánie a modlitby svätého
ruženca.
Priestranstvo sa pred plánovaným príchodom naplnilo do
prasknutia a usporiadatelia mali dosť práce, aby zachovali poriadok
a dôstojný priebeh. Ľudia zaplnili nielen priestor parku, ale aj okraj
cesty, či podaktorí si zabezpečili výhľad aj na múroch blízkeho cintorína.
Netrpezlivosť a očakávanie sa stupňovali s blížiacim sa časom
príchodu kolóny. Tá však meškala a pán kaplán už po niekoľký raz vyzval
prítomných, aby si opätovne nacvičili zvolanie: „Rača víta svätého Otca!!!“
A potom sa zrazu objavil vrtuľník a vodiace
policajné auto, ktoré naznačili, že očakávaná chvíľa sa už blíži. Zhromaždenie
zašumelo. Zaznelo dohodnuté zvolanie: „Svätý
Otec už prichádza k nám!!!“
Planý poplach! Trvalo ešte ďalšiu chvíľu, kým sa tak
stalo. Odrazu však boli autá tu! Prepukol jasot a všetky ruky sa zdvihli
do výšky. Každý chcel vidieť papamobil so Svätým Otcom. Ten, v sprievode
ochranky, zahol k pódiu, kde pán starosta Bielik spolu s pánom
farárom Kohútkom oslovili Svätého Otca dohodnutou formulkou, držiac v ruke
pripravené dary:
„Svätý
Otec, prosíme o požehnanie. Rača nikdy nezabudne na vašu návštevu!“
Staručký pápež sa usmial, naklonil a prehovoril
po slovensky. V tom okamihu a v tom virvare som obsah pozdravu
nepočula a preto som si ho, žiaľ, nezachovala. Potom Svätý Otec vystrel
svoju trasľavú ruku a urobil znak kríža. Zamával zhromaždeniu
a papamobil sa už pohol ďalej. Všetci sme mávali, kričali, modlili sa
a mnohí aj plakali! Mávali sme ešte dlho po odchode kolóny. Vymieňali sme
si dojmy a pocity. Nechcelo sa nám rozlúčiť sa s týmto vzácnym
človekom. Preto sa stretnutie len pomaly rozchádzalo a viacerí sa
presunuli do kostola na cintoríne, kde sa slúžila ďakovná svätá omša a kde
sme mohli sledovať v priamom prenose ďalší program Svätého Otca
v Trnave.
Okamih!
Koľko významných okamihov zažijeme vo svojom živote!
Koľko z nich si však uchováme vo svojej pamäti? Ja na tento okamih určite
nezabudnem!
Krátku
zastávku Svätého Otca Jána Pavla II. nám na mieste stretnutia v račianskom
parku pripomína pamätník, pri ktorom si v stredu 11. septembra 2013 po
rannej svätej omši pripomenieme túto udalosť krátkym modlitbovým stretnutím.
Mária
Hatalová, september 2013
0 komentárov:
Zverejnenie komentára