Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2013
505 rokov od 1. známej zmeny patrocínia
farského kostola (zasvätenia konkrétnemu svätcovi – patrónovi). Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol v roku 1508 zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom - apoštolom svätým Filipovi a Jakubovi - sa uskutočnilo 1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
farského kostola (zasvätenia konkrétnemu svätcovi – patrónovi). Podľa záznamu v „Series parochiarum et parochorum“ L. Némethyho bol farský kostol v roku 1508 zasvätený úcte Všetkých svätých. Patrocínium sa neskôr zmenilo viackrát. Kostol bol zasvätený svätému Leonardovi a potom Panne Márii. Zasvätenie dnešným patrónom - apoštolom svätým Filipovi a Jakubovi - sa uskutočnilo 1. mája 1844 za pôsobenia farára Adama Hájka.
260 rokov (1753) od založenia „fundácie“ (nadácie) 500 zlatých grófkou Máriou Teréziou Erdődyovou, na údržbu sochy Sv.Jána Nepomuckého. Socha stála pred Kúriou na námestí (Nám. A. Hlinku) nad sútokom dvoch potokov (od Knižkovej doliny a z Kopaníc). Socha bola z námestia odstránená v roku 1953 a na jej miesto postavili vtedajší predstavitelia pomník v tvare červenej hviezdy. Socha Sv. Jána Nepomuckého bola premiestnená pred budovu farského kostola sv. Filipa a Jakuba.
250 rokov od záznamu vo farskej kronike, kde sa dozvedáme, že v Rači pôsobil Tretí rád sv. Františka – terciári. Tretí rád mal v tom roku v Rači 37 členov a 5 kandidátov. Na cintoríne obnovili kaplnku Najsvätejšej Trojice, ktorá tam stála od roku 1730. Kaplnka stála pri hlavnej ceste smerujúcej z Bratislavy do Svätého Jura a bola zbúraná počas rekonštrukčných prác súvisiacich s rozširovaním cesty v roku 1970.
190 rokov od narodenia a 130 rokov od úmrtia opáta Jána Gotčára.
Opát Ján Gotčár, národovec, publicista, profesor slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom, zakladajúci člen Matice Slovenskej sa narodil v Makove 1. 6. 1823. Významne prispel k zmene školského systému v Uhorsku. V roku 1865 neúspešne kandidoval za poslanca Uhorského snemu. Po zatvorení slovenského gymnázia v Kláštore pod Znievom bol predčasne penzionovaný. V roku 1876 prišiel do Rače, kde ho prichýlil vtedajší farár Móric Alster a kde prežil posledné roky svojho života. Na hody 1. mája v roku 1882 mal v Rači slávnostnú kázeň. Zomrel 19. augusta 1883 a je pochovaný na račianskom cintoríne.
190 rokov od úpravy kostola (1823), pri ktorej bol drevený chór vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba nahradený murovaným. Terajší železobetónový chór bol prestavaný v roku 1952.
165 rokov od udalosti z meruôsmych rokov (1848-1849), kedy v Rači táborilo 1500 dobrovoľníkov (z toho jedna stotina bola Račanov). V revolučných rokoch 1848-1849 Rača podporovala slovenské povstanie a postavila zo svojich obyvateľov celú stotinu dobrovoľníkov. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral v priestoroch terajšieho parku J. M. Hurbana. Štáb zboru dobrovoľníkov sídlil v dome na mieste dnešného sídla spoločnosti Villa víno Rača, a.s. (bývalé kino Nádej), na ktorej Nadácia Korene a MÚ Rača umiestnili a odhalili v roku 1998 pamätnú tabuľu.
155 rokov (1858) od zakúpenia býv. kúrie pavlínov pre účely evanjelickej fary a školy na Alstrovej ulici, kde sa vyučovalo po nemecky až do r.1945.
150 rokov od opravy zvona na veži farského kostola a od oslavy milénia osláv príchodu sv. Cyrila a Metoda. Na veži farského kostola pukol v roku 1863 veľký zvon. Vtedajší farár Móric Alster dal zvon preliať a na nový zvon dal vyhotoviť plastickú podobu svätých vierozvestcov Cyrila a Metoda. Nový zvon bol vysvätený k úcte sv. patrónov Filipa a Jakuba 19. novembra 1863 v kostole Alžbetínok biskupom a bratislavským prepoštom Jozefom Véberom za prítomnosti 12 družičiek z Rače a početných Račanov. 20. novembra bol obnovený zvon slávnostne osadený na vežu. Na zvone, ako to dokladá farská kronika, sa nachádzal kríž, Panna Mária, Ježiš a Anna, sv. Urban a sv. apoštoli Cyril a Metod. Zvon odlial Karl Föhr. Osadenie zvona bolo súčasťou veľkolepej slávnosti, ktorú Móric Alster usporiadal na oslavu tisícročného jubilea príchodu vierozvestov sv. Cyrila a Metoda na naše územie.
Slávnosť sa konala 22. 11. 1863 a ako hlavný kazateľ na nej vystúpil kapucín - významný historik, pedagóg, archivár, publicista František Víťazoslav (rehoľným menom Viktor) Sasinek.
140 rokov od epidémie cholery. V roku 1873 zúrila v okolí Bratislavy epidémia cholery. Vo farskej kronike je záznam, podľa ktorého od 12. septembra do 12. októbra zomrelo v Rači na choleru 130 ľudí (90 katolíkov, 35 evanjelikov a 5 židov).
140 rokov od založenia školskej knižnice. V decembri sa z iniciatívy farára Mórica Alstera zriadila školská knižnica, ktorá bola určená nielen pre školu, ale aj pre všetkých občanov. Pán farár poskytol knižnici na začiatok 18 kníh. Knihovníkom bol rechtor, organista, kostolník, zvonár a učiteľ Ján Mirovszký. V záznamoch z roku 1873 sa spomína ako jediný učiteľ na račianskej škole.
140 rokov od postavenia „vstupného kríža“ do Rače. Stojí na križovatke ulíc Žitná a Hybešova. Podľa nápisovej dosky na kamennom podstavci bol na tomto mieste umiestnený v roku 1873. Kríž je tvorený hranolovým podstavcom s nízkym soklom. Podstavec je v hornej časti zdobený vlysom. Na čelnej strane je nápisová doska s citáciou z evanjelia sv. Matúša . Na podstavci je kamenný kríž, pri jeho päte je socha plačúcej Panny Márie, nad ňou telo Krista.
125 rokov od rozsiahlej prestavby farského kostola sv. Filipa a Jakuba. V roku 1888 sa uskutočnila na podnet Mórica Alstra rozsiahla prestavba farského kostola, ktorú Alster pripravoval od svojho príchodu do Rače. Kostolná loď bola zväčšená (predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m). Bol postavený aj nový chór. Kostol tak dosiahol dnešnú dĺžku. Celá prestavba trvala jeden rok.
115 rokov od narodenia 40 rokov od smrti pátra Jána Máriu (Lukáča) Polakoviča. Kňaz, generálny predstavený Kongregácie bratov tešiteľov z Getseman (Tešitelia) sa narodil v Rači 3. 7. 1898. Po stredoškolských štúdiách pôsobil najskôr ako výpravca a až neskôr bol povolaný za kňaza a vstúpil do rehole Tešiteľov. V roku 1927 priviedol rehoľu Tešiteľov do Marianky a prevzal správu nad týmto pútnickým miestom, kde jeho zásluhou bola postavená unikátna krížová cesta. Po II. sv. vojne bol menovaný za generálneho predstaveného rehole so sídlom v Prahe. Po barbarskej noci internovaný. Do pastorácie sa už nevrátil a zomrel v Rači v auguste v roku 1973. Pochovaný je v rodinnom hrobe na cintoríne v Rači.
105 rokov od postavenia kríža pri výjazde z obce (1908). Bol postavený kamenný kríž „Pri pastierni“, alebo „Pod Dolnými Záhumenicami“. Stojí na mieste výjazde z Rače v smere na Svätý Jur na mieste, kde už od roku 1850 stál starší kríž. V týchto miestach obce bola obecná pastierňa a podľa nej dostal názov aj kríž. Označoval ukončenie obce a bol postavený z finančného daru Juliany Ivaničovej.
105 rokov od posviacky neogotického oltára Božského Srdca Ježišovho vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba. 30. marca 1908 bol vo farskom kostole posvätený neogotický oltár Božského Srdca Ježišovho. V spodnej časti oltára sa vo veľkonočnom období otváral Boží hrob. Oltár stál oproti hlavnému vchodu na mieste, kde sa vo vianočnom období nachádza betlehem. Pri poslednej rekonštrukcii farského kostola bol oltár odstránený.
105 rokov od príchodu farára Vojtecha Rudroffa do Rače. Po Móricovi Alstrovi bol Vojtech Rudroff druhou najvýznamnejšou osobnosťou, ktorá na račianskej fare pôsobila 33 rokov. Na svoje pôsobisko nastúpil 3. decembra 1908. Bol veľmi aktívnym duchovným otcom a aj vďaka nemu vzišlo z Rače 9 kňazov. Organizoval v Rači nielen cirkevný život, zakladal a viedol náboženské spolky, ale oživil aj kultúrne dianie v obci. Bol priateľom Andreja Hlinku a Dr. Jozefa Tisu. Za jeho pôsobenia postavili v Rači novú cirkevnú školu (1932), kostol na cintoríne (1937), nový kultúrny dom A. Hlinku (1941)(bývalé kino Nádej). Zomrel v roku 1942 a na jeho pohrebe sa zúčastnili všetci vtedajší slovenskí biskupi a množstvo duchovenstva. Je pochovaný na račianskom cintoríne.
90 rokov od založenia Katolíckej jednoty žien a Slovenskej jednoty Orla. 17. februára 1923 bola založená Slovenská jednota orla. Prvým predsedom bol František Kubu, organista, učiteľ a správca školy. Náčelníkom bol Anton Lednár. V tomto roku vznikla v Rači aj Katolícka jednota žien.
90 rokov od zhotovenia nových zvonov na vežu farského kostola. Pôvodné zvony musela obec obetovať na vojnové účely. Nové zvony dal vyhotoviť farár Vojtech Rudroff. Veľký je zasvätený Sedembolestnej Panne Márii patrónke Slovenska, stredný nesie nápis: „sv. Cyril a Metod – Dedičstvo otcov zachovaj nám Pane“. Zvony odlial (1923) zvonár Richard Herold (v Chomutove. Veriaci pravidelne prispievali na opravu zvonov a za 10 rokov (1918 – 1928) obetovali na tento úmysel čiastku 58 814,- korún.
85 rokov od odhalenia pamätníka obetiam vojen. Pamätník vojakom – obyvateľom Rače, ktorí padli v prvej a druhej svetovej vojne dala na svoje náklady postaviť obec, o čom je aj zmienka na zadnej strane pomníka: „V upomienku svojim padlým venuje obec – 1928“. Projekt vyhotovil račiansky rodák Jozef Mesároš a postavil Ľudovít Ivanič, tiež Račan. Spolu so zoznamom padlých v prvej svetovej vojne bol pamätník odhalený 28. 10. 1928. Po druhej svetovej vojne doplnili na tabuľu na čelnej strane pomníka o mená padlých v tejto vojne ako aj v odboji.
85 rokov od založenia Potravného družstva v Rači. Úverové družstvo na podporu drobných gazdov „Potravné družstvo“ bolo v Rači založené 5. novembra 1928. Na pamiatku zakladateľa slovenského a európskeho družstevníctva Samuela Jurkoviča (1796-1873) je v Rači pomenovaná ulica a pred budovu súčasného sídla spoločnosti Villa Vino Rača, a.s. (bývalého kina Nádej) umiestnená bronzová busta.
85 rokov od začiatku tlače Farského vestníka. V roku 1928 začal farár Vojtech Rudroff vydávať pre račianskych farníkov Farský vestník. Prvé číslo vyšlo v októbri 1928. Súhlas s tlačou vydal Karol Nečesálek, generálny vikár Apoštolskej Administratúry v Trnave listom z 3. 10. 1928. Vestník informoval o živote farnosti, jej spolkoch a aktivitách, ako aj hospodárení farnosti, prinášal články o dianí v cirkvi a vo svete. Vychádzal do roku 1934.
85 rokov od jubilejnej púte Račanov na Velehrad a Devín. Púť zorganizoval vtedajší račiansky farár Vojtech Rudroff k ucteniu si pamiatky sv. Cyrila a Metoda 5. júla 1928.
85 rokov (1928) od vyhotovenia „domáceho oltára“ račianskym rodákom Karolom Kučerom. Oltár sa nachádza v pamätnej Račianskej izbe. Používal sa a aj v súčasnosti sa používa pri zastaveniach slávnostnej procesie na sviatok Božieho Tela.
75 rokov od pomenovania námestia pred Kúriou po kňazovi, národovcovi A. Hlinkovi. Andrej Hlinka zomrel 21.8.1938 a 30. októbra 1938 bolo pomenované námestie v Rači jeho menom za účasti dvoch poslancov Slovenského snemu.
70 rokov od postavenia Nemeckého kultúrneho domu. Dvojkrídlová budova bola strediskom miestnych vinohradníkov a kultúrnym domom nemeckej menšiny v Rači. Postavili ju v roku 1943 podľa projektu Eduarda Praschaga. Rozmerná budova má v suteréne rozsiahle pivničné priestory na uskladnenie vína, prízemie slúžilo na spoločenské účely. Dom bol v roku 1948 znárodnený a slúžil na rôzne účely. Po celkovej rozsiahlej rekonštrukcii bol 11. 9. 2010 otvorený pre verejnosť a spoločenské účely mestskej časti.
60 rokov od premiestnenia sochy sv. Jána Nepomuckého. Socha postavili na hlavnom námestí (dnes Nám. A. Hlinku) začiatkom 18. storočia a stála nad sútokom dvoch potokov, ktoré ďalej tečú dolu popod terajšou Detvianskou ulicou už ako jeden potok. V roku 1753 grófka Terézia Erdödyová založila nadáciu na údržbu tejto sochy a na slúženie svätých omší k úcte svätca. Omše sa slúžili v bývalej kaplnke, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Pri slávnostnej procesii na sviatok Božieho Tela bol pri tejto soche jeden zo štyroch oltárov. V roku 1953 musela byť socha „z prevádzkových dôvodov“ z námestia odstránená, a preto ju v záujme jej záchrany premiestnili k farskému kostolu.
45 rokov od zakúpenia organu do kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. Organ bol zakúpený v roku 1968 v českom pohraničí.
40 rokov od postavenia kaplnky Lurdskej Panny Márie na cintoríne (1973). Kaplnka bola postavená ako náhrada za kaplnku Najsvätejšej Trojice zrušenú počas rozširovania cesty č.502 – Púchovská - Žitná a úpravy cintorína. Pôvodnú kovovú bránu zo zrušenej kaplnky osadili do novej kaplnky, ktorá stojí na konci hlavnej aleje cintorína.
20 rokov od čiastočnej úpravy kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov. V roku 1993 bolo realizované zastrešenie plochých striech tohto kostola, vymenili a prerobili sa okná za zdvojené plastové a realizovala sa prístavba sakristie. Pôvodný mramorový oltár bol odstránený a uskutočnila sa prestavba svätyne. Prestavba interiéru pokračovala až do roku 1996 aj s vymaľovaním a novou krížovou cestou a potom i konsekrovaním kostola.
20 rokov od založenia Gymnázia školských bratov. Gymnázium školských bratov, dnes Spojená škola Jána de La Salle, na Čachtickej ulici bolo otvorené 1. septembra 1993. Školu zriadil Inštitút školských bratov, ktorého zakladateľom je patrón kresťanských učiteľov sv. Ján de La Salle. Poslaním školy je popri kvalitnom vzdelávaní vštepovať mladým ľuďom aj kresťanské hodnoty. Gymnázium je umiestnené v budove bývalej Masarykovej štátnej ľudovej a meštianskej školy z roku 1934 (neskôr základnej školy na Čachtickej ulici).
15 rokov od obnovenej tradície požehnanie mladého vína. V roku 1998 bola obnovená tradícia - slávnostné požehnanie mladému vínu. Slávnosť požehnania sa konáva tradične okolo sviatku Sv. Martina, kedy vinári otvárajú svoje mladé vína. Na slávnosť si prinášajú dve fľaše, pričom jedna slúži na ochutnávku a obsahom druhej doma požehnajú zvyšok svojho vína. Mladé víno spoločne požehnávajú podľa račianskej tradície kňazi katolíckej ako aj evanjelickej cirkvi na slávnosti zorganizovanej Račianskym vinohradníckym spolkom.
10 rokov od úmrtia ThDr, Stanislava Číka (8. 3. 2003). Stanislav Xavér Čík, CCG, račiansky rodák, významný pedagóg, novinár a spisovateľ , organizátor duchovného života v slovenskej emigrácii. Bol členom rehole tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani) od 1932. Po emigrácii v roku 1950 sa intenzívne venoval organizačným a duchovným záležitostiam slovenskej emigrácie. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových expertov. Od roku 1971 pôsobil až do pádu komunistického režimu vo Viedni ako vedúci Slovenskej katolíckej misie v Rakúsku. V roku 1992 sa vrátil na Slovensko. Zomrel v Charitnom domove pre starých kňazov v Pezinku 8. marca 2003. Pochovaný je na cintoríne v Rači. Pohrebné obrady v Kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov v Rači celebroval Mons. Ján Sokol, bratislavsko-trnavsky arcibiskup.
10 rokov od historickej návštevy Sv. Otca Jána Pavla II.. 11. septembra 2003 sa Sv. Otec v rámci návštevy v Slovenskej republike nakrátko zastavil v parčíku v Rači, kde ho privítali farár Miloš Kohútek a starosta Pavol Bielik a odovzdali mu dary Račanov. Svätý Otec, napriek svojej pokročilej chorobe a veku požehnal Raču a jej obyvateľov a pokračoval v papamobile do Katedrály sv. Jána Krstiteľa v Trnave. Počas slávnostného obeda na nunciatúre 14. 9. 2003 sa podávalo víno z Rače – dar Račianskeho vinohradníckeho spolku.
10 rokov od vychádzania časopisu Katolícky súčasník. Časopis o živote farnosti informoval o udalostiach a osobnostiach farnosti. Prinášal tiež zaujímavosti z histórie farnosti, rozhovory so zaujímavými ľuďmi, informoval o dianí v katolíckej cirkvi. Prvé číslo vyšlo 13. apríla 2003 pod redakčným vedením Ladislava Hvizdoša a za spolupráce s tlačiarenskou spoločnosťou Ko&Ka.
10 rokov od nadviazania Spolupráca s talianskym mestom Privernom. Stredotalianske staroveké mesto Priverno, leží asi 90 km na juh od Ríma v regióne Lazio. V jeho blízkosti vedie najslávnejšia staroveká cesta Via Appia. Mesto Priverno každoročne v auguste organizuje Stredoveké oslavy, na ktoré pozýva aj hostí z partnerských miest. Obe mestá spája bohatá vinárska tradícia.
10 rokov od ukončenia prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola. 30. novembra 2003 - na prvú adventnú nedeľu - po ukončení prác na rekonštrukcii interiéru farského kostola vykonal slávnostné požehnanie rekonštruovaného kostola biskup Štefan Vrablec. Pod vedením vtedajšieho administrátora farnosti Miloša Kohútka sa uskutočnila rozsiahla obnova kostola spojená s pamiatkovým a reštaurátorským výskumom, pri ktorom boli odkryté staršie fresky v presbytériu kostola.
5 rokov od pomenovania parku menom Park J. M. Hurbana. Toto meno park nesie od roku 2008, kedy bol pri príležitosti výročia udalostí revolučných rokov 1848-1849 rekonštruovaný do terajšej podoby. Na mieste, kde stál pôvodný pomník „Vychádzajúce slnko" pripomínajúci oslobodenie Rače 4. 4. 1945 mala stáť busta J. M. Hurbana.
Mária Hatalová
Január 2013
Zdroje:
4. mesačník: Račiansky výber
5. mesačník: Katolícky súčasník
0 komentárov:
Zverejnenie komentára