Významné dátumy z histórie
našej farnosti a mestskej časti v roku 2016
Rok 1296 (720 rokov) - Najstaršia známa písomná zmienka dokazujúca
pestovanie viniča na území Rače a existenciu vinohradov sa nachádza v
svedectve Bratislavskej kapituly - listine o riešení sporov medzi synmi
Beňadika a vnukmi Raču (Reche) na jednej strane a mešťanmi a hosťami z
Bratislavy o platenie dávok z vinohradov.
Rok 1306 (710
rokov) - Písomná správa dokazuje existenciu veže farského kostola Sv. Filipa a
Jakuba. Veža bola postavená v
gotickom slohu, o čom svedčia malé gotické okná na veži, je vysoká 31,3
m. Je postavená priamo nad svätyňou kostola a má iba dva nosné múry - južný
a severný. Sú hrubé 150 cm.
Rok 1561 (455
rokov) - Prvá známa vizitácia v kostole svedčí o živote vo farnosti v uvedenom období. Vizitácia
bola vykonaná z príkazu ostrihomského arcibiskupa Mikuláša Oláha.
Dozvedáme sa z nej, že okolo kostola sa pôvodne nachádzal aj cintorín.
V zápise, ktorý sa zachoval vo farskej kronike, sa konštatuje, že farár Šebastián
udržiava kostol a cintorín v dobrom stave.
Rok 1711 (305
rokov) - Morová epidémia postihla Raču a okolie. V rokoch 1710 – 1712
zúrila na okolí Bratislavy epidémia moru. V roku 1711 sa spomínajú obete
moru aj v Rači. Počas epidémie sa modlili mnohí ľudia v susediacich
farnostiach – v Rači, Vajnoroch a Svätom Jure - a svoju vďačnosť
za jej odvrátenie sa slávnostne zaviazali prejaviť každoročne na sviatok
Nanebovzatia Panny Márie spoločnou púťou k Pustému kostolíku (kaplnke
Nanebovzatia Panny Márie). Deje sa tak dodnes v druhú augustovú nedeľu.
Rok 1721 (295 rokov) Z vďačnosti za
uhasenie požiaru, ako aj na ochranu pred ďalšími bola postavená socha sv.
Floriána.
Socha stála
kedysi pred Mizeráckou kúriou na ul. Pri Vinohradoch, no dnes stojí o kúsok ďalej.
Postava sv. Floriána je stvárnená v podobe rímskeho vojaka, ktorý v jednej ruke
drží žrď s vlajkou a druhou rukou leje vodu na horiaci dom. Socha bola kedysi
farebná, no po reštaurovaní sú socha i podstavec natreté bielym náterom.
Rok 1756 ( 260
rokov) - Darovanie rodinnej Erdödyovskej kaplnky farnosti.
Rodinná kaplnka
Erdödyovcov bola súčasťou šľachtickej kúrie na dnešnom Námestí A.
Hlinku, ktorú tento rod vlastnil od začiatku 18. storočia. Samotná kaplnka
stála na dnešnej Alstrovej ulici na mieste Obecného domu. V r. 1756 grófka Terézia Erdödyová darovala
kaplnku aj s dvomi vinicami, ktoré sa nachádzali za kaplnkou, katolíckej cirkvi
a založila k nej aj základinu. Vstup do kaplnky bol pôvodne z kúrie na
námestí. Pre sprístupnenie veriacim bol vybudovaný bránový prechod, ktorý
zároveň slúžil ako prístup do „kaplinských“ viníc. Preto sa aj jedna z ulíc,
ktoré vznikli novou výstavbou nad kúriou, dnes nazýva Kaplinská.
Rok 1816 (200
rokov) - Drevený kríž na Stupavskej ceste „Pri Lajprune“ bol postavený na
pútnickej ceste do Marianky.
Kríž sa dodnes
nachádza v časti nazývanej „Štrajcle“, nad evanjelickým kostolom, v hornej
časti Stupavskej ulice. Podľa zápisov bol pôvodný kríž postavený v roku 1816 v blízkosti studne, ktorú
volali „Leitbrunnen“, popri ceste, po ktorej putovali pútnici pešo cez hory do
Marianky. O kríž sa starali členovia Spolku sv. ruženca, preto sa nazýval
aj "ruženárskym" krížom. K tomuto krížu sa chodilo s procesiou na
„Krížové dni“. Posledné procesie sú spomínané v zápisoch vo farskej
kronike v päťdesiatych rokoch 20. storočia.
Rok 1826 (190 rokov) Račania si postavili novú budovu školy
(jednotriedku), po tom, čo stará pôvodná budova so slamenou strechou pri
farskej bráne zhorela a ďalšia provizórna budova za kostolom pre účely školy
nevyhovovala (vnikala do nej voda). Nová budova bola postavená svojpomocne,
pričom finančne pomohla obec.
Rok 1831 (185
rokov) V Rači vypukla cholerová epidémia.
V roku
1831 mala Rača 2019 obyvateľov. 23. júna vypukla v obci epidémia ázijskej
cholery, v dôsledku ktorej sa nakazilo a zomrelo mnoho ľudí. Zo zápisov vo
farskej kronike sa dozvedáme, že do 27. 10. zomrelo 140 katolíkov, 23
evanjelikov, 7 židov – spolu 170 ľudí. Boli pochovaní v osobitnej časti
cintorína v tzv. cholerovom cintoríne.
Rok 1841 (175
rokov) Vznikol Spolok sv. ruženca.
Spolok svätého
ruženca nadväzoval na starší spolok pod názvom Ružencové bratstvo, ktorý bol v našej
farnosti založený v roku 1817. Vtedajší správca farnosti Adam Hájek, ktorý
pôsobil v Rači 43 rokov (1814 – 1857), veľmi podporoval zakladanie spolkov
a na jeho podnet vznikli v Rači viaceré spolky ako napr. Spolok
Tercián, Spolok triezvosti (v Rači ho volali „spolok striedlivosti“). Spolok, ktorý
sústreďoval horliteľov svätého ruženca existuje v našej farnosti až do
dnešných čias. V rokoch totality nepôsobil oficiálne, ale z podnetu
zanietených farníkov existovali skupinky ľudí, ktoré sa denne modlievali svätý
ruženec a túto aktivitu prenášali z generácie na generáciu až do dnešných
dní. V roku 1999 na výzvu provinciála Dominikánskej rehole bola obnovená
„Zakladacia listina“ Ružencového bratstva vo farnosti.
- Do
farského kostole sv. Filipa a Jakuba bol zakúpený organ.
Za pôsobenia
farára Adama Hájka bol od bratislavského výrobcu organov Jána Fazekaša zakúpený
do farského kostola 17 registrový dvojmanuálový organ. Organ stál 1 500 zlatých
a polovičnou čiastkou naň prispela obec. Po komplexnej rekonštrukcii,
ktorá sa uskutočnila pred desiatimi rokmi v r. 2006 organárom Jánom Valovičom
zo Serede, patrí medzi vzácne historické organy na území Slovenska, slúži aj
ako koncertný organ.
Rok 1856
(160 rokov)
V Zichyho
kúrii bola otvorená katolícka škola. Po zavedení všeobecnej školskej dochádzky pre deti od šiestich do
dvanástich rokov (1850) bolo potrebné riešiť rozšírenie školských priestorov,
preto bola pre potreby školy zakúpená budova bývalej Zichyho kúrie (od
vtedajšieho majiteľa Konstantina Köhlera).
Požiar na
fare zničil takmer všetky budovy
Podľa
neskoršieho zápisu vo farskej kronike vieme, že v roku 1856 vypukol na
fare požiar, pri ktorom zhoreli všetky budovy vo dvore, okrem dvoch predných
izieb na ulicu.
Rok 1861 (155
rokov)
- 18. apríla
1861 V obci vypukol veľký požiar,
ktorý zničil veľkú časť obce. Požiar zúril hlavne na „Dolnom
konci“ obce (ul. Pri vinohradoch) a zhorelo pri ňom 152 domov. Vtedajší farár
Ján Bachta uskutočnil zbierky "na vyhorelcov", ktorým sa rozdalo 3000
zlatých.
- 25. novembra 1861 Na
miesto rímsko-katolíckeho farára nastúpil Móric Alster
Katolícky kňaz a významný národovec
pôsobil v Rači plných 33 rokov až do svojej smrti (7. 10. 1894).
Rok 1871 (145 rokov) V lese pod Malou Baňou
prišiel o život furman Brichta
Uprostred
malokarpatských lesov nad Račou stojí pomníček Floriána Brichtu (Brichtov
pomník). Pomník postavili na pamiatku tragickej smrti furmana Floriana Brichtu,
ktorý tu v roku 1871, pri vezení fúry dreva z hory, na strmej ceste spadol pod
kolesá voza a na mieste zahynul.. Na čelnej strane je osadená mramorová nápisová
doska s nápisom: "Florian Brichta.
Tady na tomto míste vúz ho prejel a porad zemrel 31. mája 1871". Pod
ňou je tesaný reliéf znázorňujúci nešťastnú udalosť.
Rok 1896 (120 rokov)
Vo farskom kostole bola
posvätená nástenná reliéfna krížová cesta. Krížová cesta s
polychrómovanými reliéfnymi plastikami bola zakúpená v Poznani zo zbierok
veriacich a posvätená počas sviatkov Veľkej noci 17. apríla 1896.
V presbytériu farského kostola
inštalovali okná s vitrážami
Farebné vitráže na piatich oknách
vo svätyni farského kostola za hlavým oltárom boli zhotovené vďaka finančným
darom farníkov a vtedajšieho farára Štefana Bezáka. Jednotlivé okná
zobrazujú:
- Sv. Karola biskupa, obraz
venovala rodina Karola Würfla
- Sv. Štefana kráľa, obraz
venoval račiansky farár Štefan Bezák
- Sv. Filip a sv. Jakub,
patróni kostola
- Sv. Terezku, obraz venovala
rodina Terézie Zechmeistrovej
- Sv. Rodinu, obraz zo zbierok
farníkov.
Rok 1916 (100
rokov) Na vojnové účely z veže farského kostola boli zrekvirované
dva zvony, vážiace 702 kg a 437 kg. Nové zvony, ktoré sú na veži dodnes boli zakúpené v roku 1923.
Rok 1931 (85 rokov) - na
Detvianskej ulici otvorili novopostavenú základnú cirkevnú školu
Základná cirkevná škola bola
postavená na prázdnom priestranstve v blízkosti cintorína. Budovu školy
projektoval známy architekt Michal Milan Harminc a za rok ju postavila firma
Ing. Adam Strebinger z Trenčianskych Teplíc. Celkové náklady na školu predstavovali
čiastku 1 060 496,- Kčs a cirkevná obec sa za jej stavbu zaručila celým svojím
majetkom. 30. augusta 1931 bola škola slávnostne posvätená a odovzdaná do
užívania. V prvom školskom roku ju navštevovalo 419 žiakov v ôsmich triedach.
Rok 1936 (80 rokov) - konala
sa slávnostná posviacka hlavnej zástavy
spolku vojenských vyslúžilcov. Zástava sa spolu s ďalšími slávnostnými
zástavami nachádza v miestnosti Spolku vyslúžilých vojakov generála M. R.
Štefánika na Detvianskej ulici. Je z hrubozrnného plátna pošitého hodvábom s
rozmermi 115 x 108 cm. Lemovaná je trikolórou, jedna strana zástavy je
dekorovaná maľovaným portrétom generála Štefánika v oválnom ráme, druhá strana
zástavy má v ovále namaľovaných svätcov, patrónov Rače – sv. Filipa a Jakuba.
Jednotlivé strany zástavy sú dekorované výšivkou striebornou a zlatou niťou.
Súčasťou zástavy je aj žrď s donačnými plieškami, na ktorých sú mená donátorov
a zakladajúcich členov spolku.
Rok 1941 (75 rokov) - konala sa
slávnostná posviacka Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku a jeho
odovzdanie verejnosti
Na mieste domu, ktorý patril do
roku 1939 veľkostatkárovi Sprinzlovi bola po náročnej terénnej úprave spojenej
s reguláciou, prekrytím potoka a vyrovnaním výškového rozdielu
postavená budova nového kultúrneho domu. Posviacka sa konala 14. septembra 1941
za prítomnosti vtedajšieho ministra vnútra A. Macha a náčelníka štábu Hlavného
veliteľstva Hlinkovej gardy O. Kubalu. Súčasťou kultúrneho programu bolo aj
premietanie filmu „Jánošík“ a „Trvalé svetlá“. Nový kultúrny dom mal javisko s
orchestriskom, ktoré bolo pre ochotnícke divadlá jedným z najmodernejších. Ako
prvé divadelné predstavenie na tomto javisku uviedli ochotníci hru „Marína
Havranová“. V budove neskôr sídlilo kino Nádej a dnes ho využíva Spoločnosť
Villa Vino Rača.
Rok 1941 (75 rokov) V lese
nad Račou bol pytliakom zastrelený lesník
Viktor Haluzický
Uprostred malokarpatských lesov nad
Račou stojí pomníček Viktora Haluzického. Pamätník je vytvorený z lomového
kameňa, je v tvare zjednodušeného ihlana. Na pamätníku je v hornej tretine
vsadená reliéfna kovová doska, pod ňou text: “Na tomto mieste bol 5. 4. 1941 pytliakom zastrelený Viktor Haluzický,
člen L.O.S. Bratislava.” Pamätník postavili kamaráti poľovníka Viktora
Haluzického, ktorého na tomto mieste zastrelil pytliak Pišta Skala.
Rok 1946 (70 rokov) Rača sa stala súčasťou "veľkej" Bratislavy. Na základe uznesenia Zboru povereníkov zo dňa
21. 12. 1945 bolo dňom 1. 4. 1946 pričlenených k Bratislave sedem obcí: Devín,
Dúbravka, Lamač, Petržalka, Prievoz, Rača a Vajnory. Bratislava bola rozdelená
na obvody spravované obvodnými radami.
Rok 1971 (45 rokov) Uskutočnila sa úprava
farského kostola podľa nových liturgických predpisov. V rámci tejto úpravy bola vymenená strešná
krytina, opravená fasáda, urobená nová elektroinštalácia a osvetlenie kostola.
Nainštalovaný bol aj nový rozhlas a kostol bol vymaľovaný. Interiér
svätyne bol upravený v súlade s novými predpismi vychádzajúcimi zo
záverov II. vatikánskeho koncilu - „oltár tvárou k ľudu“. Dokončila sa aj
úprava nádvoria pred kostolom.
Rok 1956 (60 rokov) do prevádzky bola odovzdaná budova Pošty na
Čachtickej ulici.
Rok 1966 (50 rokov) 24. 11.
1966 sa udiala tragická nehoda
bulharského lietadla Il-18B na vrchu Sakrakopec nad Račou pri ktorej zahynulo
všetkých 82 osôb nachádzajúcich sa v lietadle. Na mieste tragédie bola v r.
2010 odhalená pamätná tabuľa s krížom. K pamätníku vedie dnes vyznačený chodník
od Bieleho kríža nad Račou.
V roku 1976 (40 rokov)
Na sídlisku Experimentálka inštalovali plastiku Astronaut od Alexandra
Trizuljaka. Umelec ju vyhotovil v r. 1963-6, kedy sa aj budovalo toto
sídlisko postavené za pomoci nových stavebných technológií. Plastika je z kovu
– hydronália, podstavec je zo železa – kovová trubka je vyplnená železobetónom,
ktorý je kombinovaný s duralovými trubkami. Samotná plastika je z eloxovaného
hliníka. Výška plastiky je 15 m, samotná figúra má 4 m. Autor touto plastikou
podľa vtedajšieho pohľadu: "reflektuje
búrlivú dobu šesťdesiatych rokov 20. stor., rokov intenzívneho kozmického
výskumu, ale aj studenej vojny. Vzopäté telo človeka symbolizuje túžbu človeka
po poznaní, ale aj po slobode".
Na Peknej ceste v Krasňanoch v
parčíku v rovnakom roku inštalovali
fontánu Vlna. Fontána má bazén v tvare obličky, v jeho rohu je osadený
kamenný kvet s 5 lupeňmi, ktorý má v strede trysku na vodu. Fontánu navrhol
akademický sochár Tibor Bártfay spolu s architektom Jiřím Uhlířom.
Rok 1991 (25 rokov) 2.
septembra bola založená cirkevná škola Základná škola Jána de La Salle. Je
jednou zo škôl, ktoré už 322 rokov nesú meno svojho zakladateľa - sv. Jána de
La Salle. Škola sídli v priestoroch základnej cirkevnej školy z roku 1931 na
Detvianskej ulici. Spravuje ju Inštitút školských bratov. Vo výučbe čerpá z
tradícií lasalliánskych škôl a opiera sa o zásady lasalliánskej pedagogiky. V
roku 1993 školskí bratia založili v Rači gymnázium a z oboch vznikla a dnes
pôsobí ako Spojená škola de La Salle .
Rok 2006 (10 rokov)
V rámci výstavby tzv. V. koridoru sa začala rekonštrukcia železničnej stanice Bratislava - Rača. Pôvodná
staničná budova v Rači patrila
medzi najstaršie stanice na Slovensku. Postavená bola v rámci budovania
prvej železnice na Slovensku s konskou trakciou v r. 1840. Pri poslednej
rekonštrukcii v r. 2006 bol počet staničných koľají znížený kvôli novému
nástupišťu, ku ktorému bol vybudovaný podchod a bezbariérový prístup pre
telesne postihnutých cestujúcich. Ide o prvú železničnú stanicu
v Bratislave zrekonštruovanú v rámci výstavby železničného koridoru.
Osobnosti:
Samuel Jurkovič
(220 rokov od narodenia)
(1796 - 1873) - spoluzakladateľ Matice
Slovenskej, priekopník slovenského a európskeho družstevníctva. Založil úverové
družstvo –„spolok gazdovský“ – kde si členovia sporili do družstevnej pokladne
a potom mohli čerpať pôžičky zo spolkových peňazí. Jurkovič podporoval všetky
významné akcie slovenského národného hnutia. V Rači je na jeho pamiatku
pomenovaná jedna z ulíc a na Nám. A. Hlinku je umiestnená jeho socha.
Móric Alster (27. 8.
1827 v Modre - 7. 10. 1894 v Bratislave - Rači) (155 rokov od príchodu do Rače)
Významný katolícky kňaz, národovec,
spisovateľ, podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače, zakladateľ a
propagátor spolkovej činnosti v Rači, podporovateľ umenia, osvetový pracovník a
cestovateľ sa narodil 27. augusta 1827 v Modre. Do Rače nastúpil 25. novembra
1861, keď už mal za sebou viaceré kaplánske i farárske miesta. V Rači pôsobil
až do svojej smrti 7. 10. 1894. Ako kňaz bol starostlivým správcom račianskej
farnosti. Staral sa predovšetkým o mravno-náboženské povznesenie zvereného
ľudu. Okrem toho veľa úsilia venoval aj národno-výchovnému pôsobeniu na svojich
farníkov. V Rači založil knižnicu a hudobný krúžok. Veľkú
starostlivosť venoval aj farskému kostolu, ktorého veľkú opravu a rozšírenie sa
mu podarilo zrealizovať po našetrení dostatočnej finančnej čiastky v roku 1888.
Rozšíril a zveľadil aj farskú záhradu a vinohrady, opravil s použitím vlastných
úspor aj budovu fary i hospodárske budovy pri nej. Vo farskej kronike opísal po
slovensky nielen svoje pôsobenie a aktivity na fare a v Rači, ale aj vtedajšie
udalosti v Uhorsku. Na oslavu výročia príchodu sv. Cyrila a Metoda na územie
Slovenska, dal zhotoviť nový zvon, ktorý niesol ich meno a 22. 11. 1863 zorganizoval
veľkolepú cirkevnú slávnosť spojenú s akadémiou. Móric Alster je pochovaný
na račianskom cintoríne a je po ňom pomenovaná aj ulica, na ktorej sa nachádza
kostol a fara, kde pôsobil.
Stanislav
Xavér Čík (100 rokov od narodenia)
Významný
pedagóg, novinár a spisovateľ, organizátor duchovného života slovenskej
emigrácie páter Stanislav Čík z Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani sa
narodil sa 2. februára 1916 v Bratislave - Rači. V r. 1932 vstúpil do rehole
tešiteľov Božského Srdca (Kongregácia bratov tešiteľov z Getsemani) a ďalej
pokračoval v teologickom vzdelaní v Bratislave a Brne. V r. 1939 bol vysvätený
za kňaza. Po r. 1945 osobitnú pozornosť venoval akademickej mládeži,
organizoval pre ňu stretnutia, prednášky, duchovné cvičenia, púte. V apríli
1950 ho deportovali do Podolínca, odkiaľ sa mu v júli 1950 podarilo utiecť. Po
prekročení hraníc sa zdržiaval vo Viedni, potom v Mníchove, v decembri 1951
prišiel do Ríma. Tam spolu s A. Botekom založili Slovenské katolícke ústredie a
začali vydávať časopis. Intenzívne sa tiež venoval organizačným a duchovným
záležitostiam slovenskej emigrácie a bol blízkym spolupracovníkom biskupa
Hnilicu. Počas Druhého vatikánskeho koncilu pracoval ako jeden z koncilových
expertov. V r. 1971 prešiel do Viedne, kde pôsobil ako vedúci Slovenskej
katolíckej misie v Rakúsku. V r. 1992 sa vrátil na Slovensko. Žil v charitnom
domove pre starých kňazov v Pezinku, kde aj 8. marca 2003 zomrel. Je autorom
monografie o pútnickom mieste Marianka (Dejiny Mariatálu).
Ignác Schnitzer, (95 rokov od úmrtia)
Rakúsky spisovateľ, novinár,
prekladateľ, libretista, autor libreta k operete Johana Straussa ml.
Cigánsky barón sa narodil 4. decembra 1839 v Rači. Pôsobil v Budapešti
a Viedni, kde aj 18. júna 1921 zomrel a je pochovaný.
Archangel (Viktor) Wild (95 rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia)
12. júla 1921 sa v Rači narodil
páter Archangel (Viktor) Wild, kapucín, ktorý do noviciátu vstúpil v roku 1942.
Časné sľuby zložil 2. 8. 1943 a vecné 3. 8. 1946. Za kňaza bol vysvätený 15. 5.
1947. Po roku 1950 bol internovaný a neskôr narukoval do PTP. Do pastorácie sa
dostal až po dubčekovskej jari. Pôsobil aj na Morave v Olomouckej arcidiecéze
ako farár vo Fryštáku. Po návrate na Slovensko pôsobil ako farár v Pezinku –
Grinave. Prejavoval lásku a sympatie k mladej generácii bratov z tajnej
formácie v 70-80-ych rokoch bez ohľadu na osobu. Nebál sa byť odlišným od tých,
čo len kritizujú a práve vtedy prejaviť lásku slovom i príkladom. Zomrel v r.
1996 v Pezinku, kde je aj pochovaný.
Mária Hatalová
Zdroje:
1. Ľ. Havlovič, RAČA Z dejín a pamiatok obce,
monografia z roku 2002
2. Rača,
Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969
3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová
a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014
4. Farský vestník,
ročník 1931
5. Mesačník MČ
Rača: Račiansky výber
6. Občasník
rímsko-katolíckej farnosti Rača - Katolícky súčasník, ročník 2001
7. Mestský ústav ochrany
pamiatok, Pamätihodnostimestských častí hl. mesta Bratislavy
0 komentárov:
Zverejnenie komentára