HISTORICKÉ VÝROČIA V ROKU 2015

Historický kalendár mestskej časti a farnosti Rača pre rok 2015 

Rok 1300 (715 rokov) - zo 6. 11. 1300
pochádza jeden z prvých známych zápisov o Rači. Je to zápis o urovnaní majetkových sporov medzi potomkami dvoch vetiev rodu Čano (prvého známeho veľmoža na území Rače) Beňadika a Raču o vlastnícke práva na majetky v Rači (časť Rača a Okol).

Rok 1390 (625 rokov) - prvá písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači (dnes farský kostol sv. Filipa a Jakuba). Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača (Villa de Récse, Rechendorf, Recersdorf, Ratschdorf) pomerne veľkou osadou, ktorá mala vlastného richtára, predpokladá sa, že kostol na vtedajšom cintoríne bol postavený omnoho skôr (na prelome 12. – 13. storočia).

Rok 1505 (510 rokov) – zápis vo vlastníckej listine, kde sa spomína ako majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš. Pôvodná osada patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču, potom zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14. storočí osídlená nemeckými kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský richtár a kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci a Néveryovci.

V roku 1580 (435 rokov) – na pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča prišiel do Rače prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis. Na evanjelické služby Božie prichádzali v tom čase do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa nesmeli zhromažďovať na bohoslužbách. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.

Z roku 1605 (410 rokov) - na pečatidle z r. 1605 sa našla prvá známa podoba súčasného erbu Rače. Predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.

V roku 1635 (380 rokov) - Rača pripadla do vlastníctva rodiny palatína Pálffyho z Erdödu. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.

V roku 1780 (235 rokov) – bola postavená baroková kaplnka sv. Anny. Nachádza sa na konci dnešnej ulice Pri vinohradoch. V minulosti stál v jej blízkosti cintorín. Na sviatok sv. Anny (26. júla) sa pri nej konáva modlitbová pobožnosť. V minulosti slúžila aj ako jedno zo štyroch zastavení procesie na sviatok Božieho tela. Posledná procesia ku kaplnke sa konala v roku 1969. Dnes sa procesiový sprievod pri slávení tohto sviatku otáča na Námestí A. Hlinku.

V roku 1800 (215 rokov) – Ján a Klára Andrašovičovci dali postaviť kamenný kríž pri farskom kostole sv. Filipa a Jakuba, ktorý pôvodne stál pri ceste. Neskôr bol premiestnený na súčasné miesto pri veži kostola.

V roku 1815 (200 rokov) – boli postavené dva drevené kríže na ceste do pútnického miesta Marianka - (Mariatál). “Horný kríž“ a „Dolný – Červený kríž“ nad Kopanicami.

V roku 1835 (180 rokov) – 17. 5. 1835 bol slávnostne vysvätený evanjelický kostol na Alstrovej ulici. Stavba kostola v klasicistickom slohu začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Základný kameň položili 6. 8. 1834 a celý kostol bol postavený za 9. mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Kostol bol postavený bez veže a mal vonkajšiu dĺžku 20,5 m, šírku 13,5 m a výšku po strechu 10 m. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich, ktorý v Rači žil až do svojej smrti v roku 1846. Kostol vysvätil Kristián Treml, senior z Bratislavy. Náklady na stavbu kostola tvorili 14 447 florenov.

V roku 1840 (175 rokov)

-        27. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. Pre zabezpečenie prevádzky riaditeľstvo zakúpilo 118 koní, ktoré ťahali dva osobné vozne. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.

-        v tomto roku bol do farského kostola zakúpený organ. Organ stál 1500 zlatých a na financovaní sa podieľala rovnakou mierou fara ale aj obec.

V roku 1850 (165 rokov)

-        boli postavené dva kamenné kríže, ktoré vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy (areál autoopravovne) a „Pri pastierni“ na konci obce od Svätého Jura (v záhradke rodinného domu Ferdinanda Ďurďoviča - zastávka električiek Pri vinohradoch).

-        bolo zavedené číslovanie domov v Rači. Predtým domy neboli označené číslami.

V roku 1855 (160 rokov)

-        boli zadovážené vežové hodiny na vežu farského kostola sv. Filipa a Jakuba

-        bol zakúpený dom býv. Zichyho kúrie pre katolícku školu (dom Alstrova č.171). Budova ako škola slúžila plných 80 rokov. Do roku 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“.

V roku 1870 (145 rokov) – bol založený miestny Spolok svätého Vojtecha, ktorý slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov a iniciátorom jeho založenia bol kňaz Móric Alster.

V r. 1875 – (140 rokov) – bol založený cirkevný hudobný spolok pod vedením organistu Mirowszkého, pre ktorý boli s prispením farského úradu zakúpené hudobné nástroje.

Z roku 1890 (125 rokov) pochádza prvá zmienka o divadelných ochotníkoch. V Rači pôsobilo viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v Račištorfe. Divadelné predstavenia sa konali v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka). Hrávali sa hry s náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií a iných spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej budove, ktorá stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline. Od r. 1942 sa predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku na dnešnom nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie divadelné predstavenia a operety rôznych populárnych autorov.

V roku 1905 (110 rokov) - sa konala posviacka veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici. Pôvodný kostol z roku 1835 bol postavený bez veže. Po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov sa evanjelickí veriaci v Rači rozhodli pre dostavbu veže s hodinami a úpravu celkového vzhľadu kostola, čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985.

V roku 1925 (90 rokov) - 10. 9. 1925 bol slávnostne založený futbalový klub ŠK Račištorf. Na jeho čele stál notár Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.

V roku 1930 (85 rokov) – na budove rímskokatolíckej farskej budovy bola odhalená pamätná tabuľa kňazovi, národnému buditeľovi, osvetovému pracovníkovi, zakladateľovi Matice slovenskej Móricovi Alstrovi. Pamätnú tabuľu venoval Spolok sv. Vojtecha.

V roku 1935 (80 rokov) – na vežu evanjelického kostola boli osadené 2 nové zvony, ako náhrada za tie, ktoré boli zrekvirované počas 1. svetovej vojny. Slávnosť sa konala pri príležitosti 100. výročia posvätenia evanjelického kostola za pôsobenia evanjelického farára Dezidera Alexyho.

V roku 1940 (75 rokov) - 12. 12. 1940 - delegácia tvorená prezidentom republiky Dr. J. Tisom a ministrami G. Medrickým, J. Stanom a predsedom parlamentu Dr. M. Sokolom navštívila rímskokatolícku faru.

V roku 1945 (70 rokov)

-        26. 3. 1945 medzi 13. a 14. hodinou bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.

-        3. 4. 1945 prišla do Rače Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.

-        5. 4. 1945 bol zriadený Národný výbor v Rači v zložení:

za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič

za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský

za nestraníkov – Ondrej Ivanič.

V roku 1960 (55 rokov) – po rozsiahlej územnosprávnej reforme si Rača zriadila vlastný Obvodný národný výbor s pôsobnosťou Okresného národného výboru.

V roku 1970 (45 rokov) - bola urobená prestavba pôvodného mramorového oltára v kostole Panny Márie Pomocnice kresťanov (dolný kostol) podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho koncilu, pričom oltárna menza bola obrátená „tvárou k ľudu“. V rámci úpravy bolo svojpomocne upravené schodisko k oltáru, ako aj dlažba v kostole. V tom istom roku sa začala tiež generálna oprava farského kostola (nová strešná krytina a nové vonkajšie omietky).

V roku 1975 (40 rokov) – 13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená prvá expozícia „Račianskej izby“ v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Expozícia pozostávala z pamätnej izby s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov a bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači ako dar MO MS k 30. výročiu oslobodenia Rače. Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.

V roku 1985 (30 rokov) - 9. 12. 1985 vznikol BMX klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od roku 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).

V roku 1990 (25 rokov) – došlo k obnoveniu funkcie starostu. Po reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce Miestny národný výbor Bratislava-Rača na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.

V roku 2000 (15 rokov)

-        bol po rozsiahlej rekonštrukcii sfunkčnený organ v Dolnom kostole, ktorý sa po viacero rokov nepoužíval.

-        po rozsiahlej rekonštrukcii bola 7. 7. slávnostne otvorená električková trať do Rače.

V roku 2005 (10 rokov)

-        po rozsiahlej reštaurácii boli posvätené dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého) vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici. Reštaurátorské práce viedol Mgr. František Šmigrovský. Oltáre boli posvätené pri sv. omši pomocným biskupom Dominikom Tóthom na prvú adventnú nedeľu.

-        4. 6. 2005 bol otvorený zberný dvor v Rači.

V roku 2010 (5 rokov) - 10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého kultúrneho domu. Stánok račianskej kultúry bol otvorený po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.

Osobnosti

·       František Víťazoslav Sasinek – katolícky kňaz - kapucín, vynikajúci kazateľ, historik, publicista, národovec, tajomník Matice slovenskej. 185 rokov od jeho narodenia.

Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830 a zomrel 17. 11. 1914. Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra. O jeho pôsobení ako správcu farnosti v Rači sa zachoval vlastnoručne napísaný zápis vo farskej kronike s textom: „Roku 1857 dňa 26. marca po odchode veľadôstojného pána Adama Hájka do Bratislavy za kanonika úrad správcu farnosti bol zverený mne, Viktorovi Sasinkovi, kňazovi z rehole kapucínov v kláštore v Bratislave.“

·       Vilma Névery, barónka, dcéra barónskeho páru, majiteľov tzv. Pálffyho kúrie – 160 rokov od úmrtia

Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia hadom. Je pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne. (Príbeh úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie i utrpenie zároveň“.) Názvom barónka sa dodnes označuje dom , v ktorom žila, ulica i sídlisko.

·       Vojtech Rudroff, katolícky kňaz, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan – 140 rokov od narodenia (*10. 4. 1875).

Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Narodil sa v Lomnici. Za farára do Račišdorfu ho menovali 3. decembra 1908 a pôsobil tu až do svojej smrti. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne. V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži a za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račišdorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete, organizoval viaceré farské púte – najmä do Mariazellu. Počas jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).

·       Karl Otto Schulze, evanjelický farár – 115 rokov od príchodu do Rače.

Do miestneho zboru prišiel v roku 1900. Za jeho pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili na nej 3 zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931 postavili novú školu na Alstrovej ulici, pretože stará už kapacitne nevyhovovala.

·       Peter Ševčovič, prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež – 80 rokov od narodenia (*16. 3. 1935 - +14. 4. 2006)

Veľkú časť života prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači. Patril k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier, desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel. Väčšia časť jeho tvorby sa spája s Bratislavou.

·       František Luknár, amatérsky maliar – 105 rokov od narodenia a 20 rokov od úmrtia.

Narodil sa, tvoril a pracoval v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z vinohradníckej rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za maliara písma u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní strednej meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU, ktorú však musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil pracovať na železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku. Maľovanie však bolo jeho srdcovou a celoživotnou záľubou. Namaľoval asi 2000 obrazov, ktoré sú v rôznych súkromných zbierkach. Pri maľovaní využíval rôzne techniky a maľoval krajinky, zátišia, portréty, prírodné scenérie, karikatúry, plagáty. Bol aj realizátorom takmer všetkých ochotníckych divadelných scén, ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až do roku 1942. V roku 2010 sa na jeho pamiatku realizovala výstava jeho prác v Nemeckom kultúrnom dome.

·       Vlastimil Ružička, významný cyklista a člen víťazného družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru. – 90 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia

Narodil sa 27. 2. 1925 v českej obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače sa prisťahoval s mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. S útlou postavou býval na pretekoch ako orol a najväčšiu slávu si vybojoval na Pretekoch mieru. Roku 1950 bol celkovo tretí, 1951 desiaty, 1954 druhý a s družstvom vždy víťazný. Lúčil sa roku 1957 v desiatom ročníku pretekov P-B-W, rovnako ako v tom istom roku na cestách Okolo Slovenska. Pamätná tabuľa V. Ružičkovi sa nachádza na budove na Detvianskej ul.

Mária Hatalová, január 2015

Zdroje:

1.      Rača - Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič

2.      Rača, Kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1969

3.      RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014

4.      Farský vestník, ročník 1930

5.      webová stránka Mestskej časti Rača

6.      mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010

7.      mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník

8.      mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1994

9.      Wikipédia

10.   dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok