Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

0
Zaujímavé výročia v roku 2020

Rok 1300 (720 rokov) Záznam o urovnaní pozemkových sporov

Listinou zo 6. 11. 1300 Bratislavská kapitula osvedčuje urovnanie majetkových sporov šľachtických rodov Beňadika a Raču, ako prvých známych majiteľov pozemkov v Rači.

Rok 1390 (630 rokov) Prvá písomná zmienka o kostole a farárovi v Rači 

Zápis sa nachádza v popise bratislavského archidiakonátu. Keďže v tomto období bola už Rača pomerne veľkou osadou, ktorá mala vlastného richtára, kostol musel byť postavený už skôr, čo potvrdil aj archeologický a pamiatkový výskum. Jeho vznik sa kladie na začiatok 14.st.

Rok 1505 (515 rokov) – Potvrdenie vlastníckych práv Svätojurských grófov

Zápis vo vlastníckej listine, kde sa spomína ako majiteľ Rače svätojurský gróf a krajinský sudca Tomáš. Pôvodná osada patriaca sčasti potomkom šľachtickej rodiny pôvodného vlastníka Raču, potom zemanom Marcholfovcom., bola neskôr v 14. storočí osídlená nemeckými kolonistami. Určité majetky tu mal aj bratislavský richtár a kráľovská rodina, mariánski paulíni a trnavskí jezuiti. Ako majitelia pozemkov sa v Rači vystriedali napr. rodiny Garajovcov, grófov zo sv. Jura a Pezinka, Báthoryovci, Keglevičovci, Farkašovci a od 17. stor. najmä Pálffyovci a Néveryovci.

Rok 1580 (440 rokov) – Príchod prvého evanjelického kazateľa do Rače

Prvý evanjelický kazateľ Ondrej Reis prišiel do Rače na pozvanie grófa Sigfrieda Koloniča, významného majiteľa pozemkov v Rači. V r. 1590 - 1606 prichádzali na služby božie do Rače aj evanjelici z Bratislavy, kde sa nesmeli zhromažďovať na bohoslužbách. Bohoslužby sa konali v súkromnej kaplnke grófa, ktorá bola súčasťou kúrie na námestí. Od r.1937 na jej mieste stojí Obecný dom.


Rok 1605 (415 rokov) Prvá známa podoba súčasného erbu Rače
Otlačok pečatidla z r. 1605 predstavuje dva levy, ktoré prednými končatinami držia korunu s krížom.

Rok 1635 (385 rokov) Rod Pálffyovcov získal vlastnícke práva na pozemky v Rači
Rodina palatína Pálffyho z Erdödu získala v r. 1635 do vlastníctva devínske panstvo, ktorého súčasťou boli aj pozemky v Rači. Pálffyovský rod malackej línie si udržal toto vlastníctvo až do prvej pozemkovej reformy.

Rok 1730 (290 rokov) Vznik kaplnky Najsvätejšej Trojice na cintoríne
Kaplnka stála na okraji cintorína pri hlavnej ceste z Bratislavy do Trnavy. Bola zbúraná pri rekonštrukcii cesty, ktorá sa dotkla aj časti cintorína. Namiesto nej bola na cintoríne v r. 1974 postavená dnešná kaplnka Lurdskej Panny Márie. Je na nej osadená kovová mreža z pôvodnej kaplnky Najsvätejšej Trojice.

Rok 1780 (240 rokov) – Fundačná listina o povinnostiach, týkajúcich sa zvonenia v obci Listina z 19. augusta 1780 je ukážkou administratívy miestnej samosprávy. Je napísaná v dobovej slovenčine a je potvrdená podpismi richtára, notára a prísažných. Na listine je vosková pečať obce s erbom a nápisom „Sigilis * AC+Račišdorf“, ako aj potvrdenie generálnym vikárom trnavskej apoštolskej administratúry.

Rok 1800 (220 rokov) – Postavenie kríža pri farskom kostole sv. Filipa a Jakuba
Kríž dali postaviť Ján a Klára Andrašovičovci. Pôvodne stál pri ceste na úrovni budovy fary. V r. 1939 bol premiestnený na súčasné miesto pri veži kostola. Kovová ohrada okolo kríža pochádza z r. 1922.

Rok 1815 (205 rokov) Postavenie Dolného a Horného červeného kríža
Oba kríže boli postavené na pôvodnej pútnickej ceste do pútnického miesta Marianka. Horný červený kríž bol v r. 2002 rekonštruovaný rodinou Orihelovou. Dolný červený kríž v súčasnej podobe stojí na mieste pôvodného kríža na okraji čistinky, ktorá je dnes obľúbeným výletným miestom.

Rok 1835 (185 rokov) Slávnosť vysvätenia evanjelického kostola na Alstrovej ulici
17. 5. 1835 sa uskutočnila vysviacka evanjelického kostola. Stavba kostola v klasicistickom slohu začala po oddelení sa račianskej evanjelickej obce od bratislavskej evanjelickej obce. Základný kameň položili 6. 8. 1834 a celý kostol bol postavený za 9 mesiacov. Staviteľom kostola bol Bohumil Pendl z Bratislavy. Pôvodný kostol bol postavený bez veže. Prvým kazateľom v novom kostole bol Ján Pospich.

Rok 1840 (180 rokov)

Otvorenie prvého úseku konskej železnice z Bratislavy do Svätého Jura
24. 9. 1840 bol spustený do prevádzky prvý úsek konskej železnice na trase Bratislava – Svätý Jur v dĺžke 15,5 km, kde jedna zo zastávok bola v Rači. Konská železnica do Sv. Jura bola prvou železnicou na Slovensku a v Uhorsku. V Rači sa nachádzala prepriahacia stanica pre kone.


Rok 1850 (170 rokov)

Postavenie dvoch kamenných krížov označujúcich pôvodné hranice Rače
Dva kamenné kríže vyznačovali začiatok a koniec obce. Na začiatku obce od Bratislavy stál kríž pod vinicami „Rinzle“ (dnes areál autoopravovne na rohu ul. Hybešova, Žitná) a na druhom konci smerom do Jura stál kríž pri obecnom pasienku v časti nazývanej „Pri pastierni“ . Tento kríž bol po renovácii v r. 2018 osadený v parčíku na začiatku sídliska Komisárky.

Zavedenie číslovania domov 
Pôvodne neboli v Rači domy označené číslami. Číslovanie bolo zavedené až v r. 1850.

Rok 1855 (165 rokov)

Na vežu farského kostola boli zadovážené vežové hodiny

Zichyho kúria sa stala sídlom katolíckej školy
Obec zakúpila budovu Zichyho kúrie (Alstrova č. 171)., ako nové sídlo pre katolícku školu. Budova slúžila do roku 1931 ako ľudová cirkevná škola, potom do roku 1935 ako meštianka. Po roku 1935 dostali budovu rádové sestry Najsvätejšieho Spasiteľa, ktoré tam zriadili „Detskú opatrovňu – Úvodu“. V päťdesiatych rokoch tam bola materská škola a po r. 1990 2 triedy novozriadenej cirkevnej školy. Dnes je v budove Arcidiecézne centrum mládeže – Vinica.


Rok 1870 (150 rokov) Založenie miestneho Spolku svätého Vojtecha
Iniciátorom založenia spolku bol kňaz Móric Alster. Spolok slúžil na pozdvihnutie vzdelanostnej a náboženskej úrovne členov. Spolok mal vtedy 52 členov.




Rok 1875 (145 rokov) Vznikol mládežnícky cirkevný hudobný spolok
Mládež pod vedením učiteľa a organistu Jána Mirovského začala s nácvikom hudobných skladieb. Pre potreby spolku si vo Viedni zakúpila hudobné nástroje. Finančné prostriedky poskytol Móric Alster. Prvé vystúpenie sa uskutočnilo na Vianoce 1875.







Rok 1885 (135 rokov) Prvá kniha o Rači
Evanjelický farár Gustáv Polevkovics spísal históriu evanjelickej cirkevnej obce, kde zachytil aj históriu Rače. Kniha má názov „Geschichte der evangelische Kirchengemeinde A. B. Récse (Ratzersdorf )“. Je to prvá známa kniha o Rači.

Rok 1890 (130 rokov)

Prvá zmienka o divadelných ochotníkoch
V Rači pôsobilo od r. 1890 viacero ochotníckych skupín – Jednota Orla, evanjelická – nemecká skupina a Spolok slovenské robotnícke divadlo v Račišdorfe. Divadelné predstavenia sa konali v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov (Peklo, Raj, u Raguša, u Končeka). Hrávali sa hry s náboženskou tematikou a hry F. Urbánka. Najviac hier, akadémií a iných spoločensko-kultúrnych podujatí sa realizovalo v tzv. Katolíckej budove, ktorá stála na mieste terajšieho kultúrneho objektu v Knižkovej doline. Od r. 1942 sa predstavenia konali v budove Katolíckeho kultúrneho domu A. Hlinku na dnešnom nám. A. Hlinku, ktorý mal na vtedajšiu dobu javisko vybavené najmodernejším zariadením. Tu nacvičili račianski ochotníci aj náročnejšie divadelné predstavenia a operety rôznych populárnych autorov. Napr. predstavenie operety Gejzu Dusíka Modrá ruža pripravili račianski ochotníci v úzkej súčinnosti s umelcami Novej scény, pričom na niekoľkých nácvikoch aj premiére operety bol prítomný aj samotný autor.

Rozsiahla nákaza vinohradov révokazom
Sľubný rozvoj vinohradníctva, ktoré patrilo k hlavným zamestnaniam Račanov, prerušila v roku 1890 fyloxéra (révokaz), ktorá zničila takmer všetky vinice. Obnova vinohradov v pôvodnom rozsahu sa už nikdy neuskutočnila.

Rok 1905 (115 rokov) Posviacka veže a rekonštrukcie evanjelického kostola na Alstrovej ulici
Keďže pôvodný kostol z roku 1835 bol postavený bez veže, po uvoľnení predpisov o vzhľade evanjelických chrámov si evanjelickí veriaci v Rači postavili ku kostolu vežu aj s hodinami. Zároveň sa zrealizovala aj úprava kostola, čím dostal dnešnú podobu. Vežu projektoval architekt I. B. Kauser a postavil ju J. Terebes. Ďalšie rozsiahlejšie rekonštrukcie prebehli v rokoch 1955 - 1959 a v r. 1985.

Rok 1920 (100 rokov) – Zmena názvu obce
Názov obce Račišdorf po prvej svetovej vojne a vzniku I. ČSR upravili na Račištorf. Krátke obdobie niesla obec pomenovanie Rastislavice. Tento názov sa zachoval na niekoľkých úradných dokladoch, ako aj na poštovej pečiatke z roku 1920.


Rok 1925 (95 rokov) Založenie futbalového klubu ŠK Račištorf
Klub bol slávnostne založený 10. 9. 1925. Na jeho čele stál notár Václav Jošt. Prvú koženú futbalovú loptu značky Rabax daroval futbalovému oddielu mäsiar Aladár Wessel. V roku 1928 získal futbalový oddiel lúku oproti železničnej stanici Račištorf a postavil na nej futbalové ihrisko.

Rok 1930 (90 rokov)

Odhalenie pamätnej tabule Móricovi Alstrovi
Pamätnú tabuľu na budove rímskokatolíckej farskej budovy venoval Spolok sv. Vojtecha z vďaky za činnosť v spolku. Móric Alster patril k zakladateľom spolku a jeho štedrým podporovateľom. Bol aj podpredsedom spolku a podieľal sa na jeho mnohých aktivitách.

Bola ustanovená Školská stolica v obci
Školskú stolicu zvolilo obecné zastupiteľstvo ako orgán pre správu katolíckej školy. 1. júna 1930 doň zvolili Martina Lednára, Jozefa Krampla, Cyrila Krištofiča, Jozefa Krížika, Augustína Pajdlhausera, Jána Podešvu, Silvestra Žitného, Rafaela Vulgana, Františka Číka, Ľudovíta Číka, Františka Žitného, Jána Máťuša.

Do farského kostola pribudla socha sv. Jozefa.
Sochu, ktorá je dnes na pilieri ľavej strany kostolnej lode daroval ju Dr. Bathány, o ktorom sa vo Farskom vestníku č. 5. z roku 1931 píše ako o maďarskom kniežati, očnom chirurgovi s vlastnou nemocnicou v Kittsee. Jeho pacientmi boli aj občania z Rače. Bol dobrodincom a často liečil aj bez honorára (stačila modlitba Otčenáš). Bol tiež veľkým ctiteľom sv. Jozefa a z vlastných prostriedkov zakúpil sochu do kostolov, kde ju ešte nemali.

Rok 1935 (85 rokov)
Začiatok úspešného rozvoja stolného tenisu
Začiatok histórie stolného tenisu v Rači je spojený s menami Brychta, bratia Stejskalovci, Podešva, Krušpán a Turzo. Hrávalo sa v bývalom hostinci Raj, neskôr v starej škole, potom tiež v zasadačke Obecného domu.

Obec odkúpila Erdödyovskú kaplnku na stavbu nového obecného domu
Kaplnka bola dlhé roky súčasťou bývalej Koloničovej kúrie. Financie získané predajom katolícka cirkev použila na výstavu kostola na cintoríne.

Rok 1945 (75 rokov)

Bombardovanie Rače
26. 3. 1945 medzi 13. a 14. hodinou bola pri spojeneckom nálete bombardovaná Rača, časť „Pozotória“ medzi hlavnou cestou (dnešná Žitná ul.) a železničnou traťou. V prvej náletovej vlne boli zbombardované domy Samuela Rukriegla, Ulického, Strelku a mnohé boli poškodené. V druhej náletovej vlne bolo bombardované zriaďovacie nádražie, najmä objekt remízy. Pri nálete zahynulo 10 civilistov, 16 nemeckých vojakov a veľa ľudí bolo zranených.

Príchod vojsk Červenej armády do Rače – oslobodenie Rače od Nemcov
3. 4. 1945 prišla do Rače Červená armáda a Rača bola oslobodená od Nemcov. Počas prechodu frontu padlo v račianskom chotári 5 civilistov, 14 ruských vojakov, 42 nemeckých vojakov a 6 maďarských vojakov.

Zriadenie Národného výboru v Rači
5. 4. 1945 bol na základe reformy verejnej správ zriadený Národný výbor v Rači v zložení:
za DS – vdp. Ľudovít Horváth, račiansky farár, Teodor Beladič, Michal Polakovič
za KS – Karol Polakovič, Gustáv Polakovič, Jakub Sučanský
za nestraníkov – Ondrej Ivanič.
Funkcia starostu bola nahradená predsedom národného výboru.

Rok 1970 (50 rokov) Významná úprava liturgického priestoru v katolíckych kostoloch V oboch kostoloch (Farský kostol sv. Filipa a Jakuba i Kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov) sa upravil liturgický priestor podľa nových liturgických predpisov II. vatikánskeho koncilu. Do svätyne sa doplnila oltárna menza obrátená „tvárou k ľudu“.

Rok 1975 (45 rokov) Otvorenie prvej expozície Račianskej izby
13. 4. 1975 bola slávnostne otvorená expozícia s typickým nábytkom a zbierkou artefaktov zo starej Rače. Bola zriadená z iniciatívy členov miestneho odboru Matice slovenskej v Rači a nachádzala sa v staršom račianskom dome na Alstrovej ulici č. 86 (dom už dnes nestojí). Po zrušení MO MS v roku 1979 sa musela zrušiť aj expozícia Račianskej izby a historicky najvzácnejšie exponáty prevzalo Mestské múzeum do svojho archívu. Nová expozícia „Račianskej izby“ sídli od roku 1998 v budove Obecného domu na Alstrovej ulici 249.

Rok 1985 (35 rokov) Vznik BMX klubu Rača
9. 12. 1985 vznikol BMX klub Rača, ktorý je najstarším BMX klubom na Slovensku. Svoju činnosť začínal ako Mládežnícky klub bikross. Od roku 1987 má v tzv. Račianskom športovom areáli vybudovanú bikrosovú dráhu (BMX trať).

Rok 1990 (30 rokov) Obnovenie funkcie starostu
Po reforme verejnej správy v dôsledku veľkých politických a spoločenských zmien z r. 1989 sa zmenil názov výkonného orgánu obce. Miestny národný výbor Bratislava-Rača sa zmenil na Miestny úrad mestskej časti Bratislava-Rača, pričom v následných voľbách bol za prvého novodobého starostu zvolený Ing. Libor Pajdlhauser.

Rok 2000 (20 rokov)

Obnovenie premávky električkovej dopravy po rozsiahlej rekonštrukcii
7. 7. 2000 bola slávnostne otvorená električková trať do Rače po obnovenej Čachtickej ulici, kde bolo vymenené koľajisko a zrekonštruovaný povrch vozovky i chodníkov.


Rok 2005 (15 rokov)

Reštaurovanie bočných oltárov vo farskom kostole
Po rozsiahlej reštaurácii boli posvätené biskupom Dominikom Tóthom dva bočné oltáre (oltár Panny Márie a oltár sv. Jána Nepomuckého) vo farskom kostole sv. Filipa a Jakuba na Alstrovej ulici. Reštaurátorské práce viedol Mgr. František Šmigrovský.

4. 6. 2005 Otvorený zberný dvor v Rači.

Rok 2010 (10 rokov) Slávnostné otvorenie obnoveného Nemeckého kultúrneho domu
10. 9. 2010 bola slávnostne otvorená budova Nemeckého kultúrneho domu po rozsiahlej rekonštrukcii a pamiatkovej obnove, ktorej predchádzalo vysporiadanie vlastníckych vzťahov.


Osobnosti

František Víťazoslav Sasinek – 190 rokov od narodenia
Katolícky kňaz – kapucín, vynikajúci kazateľ, historik, publicista, národovec, tajomník Matice slovenskej.

Narodil sa v Skalici 11. 12. 1830 a zomrel 17. 11. 1914. Najplodnejší slovenský historik 2. polovice 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Ako učiteľ napísal aj niekoľko učebníc, ktoré sa používali na cirkevných školách. Napísal diela náboženského charakteru, spevohry, trúchlohry, verše, príležitostné básne, poviedky a črty, náboženské, historické a národnobuditeľské štúdie a články. Na račianskej fare vypomáhal a účinkoval za pôsobenia farárov A. Hájeka a M. Alstra.

Vilma Névery ml. – 165 rokov od úmrtia
Barónka
Bola dcérou majiteľov tzv. Pálffyho kúrie. Zomrela 21. 9. 1855 ako šesťročná na následky uštipnutia hadom. Je pochovaná v tzv. barónskych hroboch na miestnom cintoríne. (Príbeh úmrtia literárne spracovala D. Luknárová v povesti „Potešenie i utrpenie zároveň“.)


Vojtech Rudroff – 145 rokov od narodenia
Katolícky kňaz, národovec a bojovník za slovenskú samostatnosť, priekopník modernej pastorácie a okresný školský dekan

Narodil sa v Lomnici 10. 4. 1875.
Popri Móricovi Alstrovi bol ďalšou významnou osobnosťou na račianskej fare. V Rači pôsobil 33 rokov. Zomrel 23. januára 1942 vo veku 67 rokov a je pochovaný na tunajšom cintoríne. V račianskej farnosti založil viacero spolkov ako napr. Mariánsku kongregáciu, Spolok Božského srdca Ježišovho, Katolícku jednotu žien, Jednotu Slovenského orla. K farskej budove dal pristavať tzv. kaplánku, letnú kuchyňu a farskú kanceláriu. Zorganizoval zbierku a dal pre farský kostol odliať nové zvony, keďže pôvodné boli zrekvirované v I. svetovej vojne. S veľkou láskou sa venoval mládeži, za jeho pôsobenia vzišlo z Rače 9 kňazov. Pre račištorfských farníkov začal v r. 1928 vydávať „Farský vestník“, mesačník o živote vo farnosti a vo svete. Počas jeho pôsobenia a s jeho veľkým nasadením bola vo farnosti postavená rímskokatolícka škola na Detvianskej ulici (v r. 1931) a kostol Panny Márie Pomocnice kresťanov (Dolný kostol v r. 1937) na cintoríne, ako aj Katolícky kultúrny dom A. Hlinku na námestí rovnakého mena (v r. 1939 – 1941).

Vilma Névery st. – 140 rokov od úmrtia
Barónka, vdova po barónovi Karolovi Néverym.

Zomrela 3. mája 1880. Pre obyvateľkou Rače bola veľkou dobrodinkou a podporovateľkou viacerých dobročinných aktivít. Je pochovaná na cintoríne v Rači. Nad jej hrobom je ihlanovitý pomník: s nápisom „Vdova po barónovi NÉVERY KAROLOVI rodená FRIDES VILMA barónka zomrela 3. mája 1880. Pokoj prachu jej!“ Názvom Barónka sa dodnes označuje dom , v ktorom žila, ulica i sídlisko.



František Kubu – 135 rokov od nástupu do funkcie
Vynikajúci učiteľ a organista

17. marca 1885 nastúpil na miesto učiteľa a organistu. Neskôr pôsobil aj ako správca cirkevnej školy. V Rači pôsobil celých štyridsať rokov. Býval v dome vilového typu s barokovými prvkami z konca 19. storočia na Alstrovej ulici 46.
František Kubu ani v dobe silnejúcej maďarizácie na konci 19. st. nepodľahol tlaku a v škole sa aj napriek vyhrážkam vyučovalo po slovensky. Počas svojho pôsobenia nacvičil s miestnym speváckym zborom vianočnú omšu od Jána Jakuba Rybu, ktorá sa na polnočnej omši vo farskom kostole spievala viac ako 90 rokov.

Karl Otto Schulze – 120 rokov od príchodu do Rače
Evanjelický farár 

Do miestneho zboru prišiel v roku 1900. Za jeho pôsobenia pristavili v r. 1905 ku chrámu vežu a osadili na nej 3 zvony, ktoré darovali veriaci. Jeho pričinením v r. 1931 postavili novú evanjelickú školu na Alstrovej ulici (dnes zariadenie Bivio), pretože stará už kapacitne nevyhovovala.

Zlata Dônčová – 115 rokov od narodenia a 35 rokov od úmrtia
Spisovateľka – autorka viacerých historických románov a noviel, veršov pre deti aj životopisného románu Netýkavka sa venovala aj kultúrnej publicistike, literárnej kritike a prekladom umeleckej literatúry z českého jazyka. Narodila sa 2. 8. 1905 v Nitrianskej Strede a zomrela 14. 9. 1985 v Bratislave.

V Rači pôsobila 10 rokov (1942 – 1952) ako učiteľka slovenského jazyka a dejepisu. Organizovala pre žiakov veľmi pútavé školské výlety, ale aj recitačné súťaže, nacvičovala kultúrne programy. Bola medzi žiakmi obľúbená pre svoj empatický prístup k žiakom, hlboké vedomosti z oboch učebných predmetov a lásku k literatúre.

František Luknár – 110 rokov od narodenia a 25 rokov od úmrtia.
Amatérsky maliar a scénograf

Narodil sa, tvoril a pracoval v Rači, kde aj zomrel a je pochovaný. Pochádzal z vinohradníckej rodiny, ktorá bývala na Alstrovej ulici. Vyučil sa za maliara písma u p. Borovského a Šibrinu a po absolvovaní strednej meštianskej školy chcel pokračovať v štúdiu maliarstva na VŠVU, ktorú však musel opustiť pre zlé sociálne pomery v rodine. Nastúpil pracovať na železnici, kde pôsobil v rôznych funkciách až do dôchodku.

Namaľoval asi 2000 obrazov, ktoré sú v rôznych súkromných zbierkach. Bol aj realizátorom takmer všetkých scén ochotníckych divadelných predstavení, ktoré sa odohrali v bývalej katolíckej budove až do roku 1942.

Vlastimil Ružička – 95 rokov od narodenia a 35 rokov od úmrtia
Významný cyklista a člen víťazného družstva na viacerých ročníkoch Pretekov mieru

Narodil sa 27. 2. 1925 v českej obci Louny a zomrel 29. 3. 1985. Do Rače sa prisťahoval s mamou a sestrou ako dieťa, po tragickej nehode otca, motoristického pretekára. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račištorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Nevedel, čo je to strach, nevnímal bolesť, nepoznal neprekonateľnú únavu. Jazdil v drese Práce Bratislava, Štefánik Račišdorf aj Lokomotívy Rača. Na ceste, dráhe, v teréne, ba i na motocykloch. Slávu si vybojoval na Pretekoch mieru, kde viackrát skončil na popredných miestach. 
Pamätná tabuľa Vlastimilovi Ružičkovi sa nachádza na budove na Detvianskej ul.







Peter Ševčovič – 85 rokov od narodenia
Prozaik, dramatik a scenárista, autor literatúry pre deti a mládež

Narodil sa 16. 3. 1935 a zomrel 14. 4. 2006.
Veľkú časť života prežil v Krasňanoch, jeho manželka učila na ZDŠ v Rači. Patril k priekopníkom tvorby pôvodnej slovenskej televíznej hry a rozhlasovej poviedky. Napísal vyše osemdesiat televíznych, rozhlasových a divadelných hier, desať kníh krásnej literatúry a niekoľko pozoruhodných teoretických diel. Väčšia časť jeho tvorby sa spája aj s históriou Bratislavy.


Zostavila Mária Hatalová
december 2019


Zdroje:

1. RAČA – Z dejín a pamiatok obce, Ľudovít Havlovič 2017
2. RAČA, kolektív autorov pod vedením J. Podoláka, Obzor 1989
3. RAČA miesto, kde sa dobre žije, M. Debnárová a J. Perényiová, JP know-how s.r.o, 2014
4. Farský vestník, ročník 1930
6. Mesačník MČ Rača: Račiansky výber 2005, 2010
7. Mesačník R-k farnosti Rača: Katolícky súčasník
8. Mesačník MČ Rača: Račiansky mesačník, 1995
9. Wikipédia
10. Dokumenty z miestnej tlače, resp. súkromných zbierok


0 komentárov:

Zverejnenie komentára