Zverejnenie príspevku / stránky na vybrali.sme.sk Tlač / PDF príspevku / stránky

31.12.18
2
Zaujímavé výročia v roku 2019

Rok 1309 (710 rokov)
Prvá známa zmienka o vinohradníctve na území Rače: Arcibiskup ostrihomský menom Ján, uisťuje zemanov Šandorovcov a iných Račiščanov, že od znova vysadených vinohradov behom desať rokov nebude žiadať „dežmu“

Rok 1399 (620 rokov)
Povolenie na stavbu šibenice.
Kráľ Žigmund Luxemburský udelil privilégium majiteľom pozemkov v Rači – Michalovi, synovi Dominika a Jánovi, synovi Beňadika z Uzoru (Kvetoslavova) postaviť na svojich majetkoch šibenice.

Rok 1629 (390 rokov)
Navrátenie farského kostola katolíkom.
V období reformácie, pravdepodobne v roku 1580, keď bol zemepánom časti Rače gróf Kolonič, kostol zabrali evanjelici. Po opätovnom navrátení katolíkom bol kostol opravovaný a zasvätili ho sv. Leonardovi; resp. Panne Márii. Prvým katolíckym kňazom po navrátení kostola bol Tomáš Biela, kanonik Dómu sv. Martina v Bratislave, pôvodom Slovák. Na račiansku faru nastúpil 17. júna 1629 a pôsobil tu päť rokov. Od jeho nástupu je vedený zoznam kňazov pôsobiacich v Rači až po súčasnosť.

Rok 1754 (265 rokov)
Vo farskom kostole bola zriadená krypta.
Informácia o krypte vo farskom kostole pochádza zo správy z kanonickej vizitácie. Bližšia informácia o tom, kto bol v nej pochovaný, sa nezachovala.

Rok 1809 (210 rokov)
Najstarší zachovaný letopočet v interiéri domu.
Dom na Alstrovej č. 123, ktorý od farskej budovy oddeľuje protipožiarny múr, je jedným z najstarších domov v Rači. Pod domom sa nachádza klenbová pivnica a na tráme v prednej izbe je vyrytý zdobený letopočet 1809.

Rok 1834 (185 rokov)
Osamostatnenie sa evanjelickej obce v Rači – 1. 5. 1834.
Evanjelická cirkevná obec v Rači existovala od polovice 16. storočia. Po osamostatnení sa od bratislavskej evanjelickej obce získala povolenie na stavbu vlastného kostola (4. 8. 1834).

Položenie základného kameňa evanjelického kostola – 6. 8. 1834.
Majiteľ panstva Gróf Anton Pálfi vydal povolenie a odsúhlasil pozemok pre stavbu kostola. Slávnostným položením základného kameňa sa začalo s jeho stavbou, ktorú dokončili v roku 1835.

Rok 1844 (175 rokov)
Zasvätenie farského kostola sv. Filipovi a Jakubovi – 1. mája 1844.
Slávnosť zasvätenia farského kostola apoštolom sv. Filipovi a Jakubovi sa konala podľa starého cirkevného kalendára, kedy sa tento sviatok slávil 1. mája. Pri konsekrácii (posvätení) kostola bol posvätený aj nový hlavný oltár. V súčasnom cirkevnom kalendári je sviatok sv. Filipa a Jakuba 3. mája. Sviatok patrónov kostola je hlavným sviatkom farnosti a nedeľa v blízkosti tohto sviatku je hodovou nedeľou.

Postavenie kríža Pod Rinzlami a založenie fundácie na jeho údržbu.
Prícestný kríž označujúci začiatok obce. Kedysi stál pod vinicami nazývaným Rinzle. Dnes sa nachádza za oplotením objektu Autobazár a autodielňa na rohu Žitnej a Hybešovej ulice, predtým záhrady pri rodinnom dome záhradníka Krutila. Kríž dala postaviť Katarína Dostálová a na jeho údržbu venovala finančný dar.

Rok 1849 (170 rokov)
Prísaha dobrovoľníckeho zboru.
Slovenskí dobrovoľníci v počte 1500 mužov, z ktorých jednu stotinu tvorili Račania, sa do Rače v rámci letnej výpravy 1849 presídlili zo Stupavy. Tábor slovenských dobrovoľníkov sa rozprestieral na mieste dnešného parku pred cintorínom a v okolí hostinca Peklo. V júni 1849 navštívili slovenských dobrovoľníkov v Rači Ľ. Štúr, J. M. Hurban a M. Hodža. Na počesť tejto udalosti nesie dnes park názov Park J. M. Hurbana.

Epidémia cholery v Rači.
Zápis vo farskej kronike uvádza, že za dva mesiace zomrelo v Rači na choleru 88 ľudí, z toho 81 katolíkov, 6 evanjelikov a 1 žid.

Rok 1869 (150 rokov) 
Zriadenie katolíckej školskej stolice.
V zmysle vtedajšieho školského zákona bola v Rači ustanovená katolícka školská stolica, Riadil ju výbor, ktorý dohliadal a organizoval vzdelávanie v katolíckych školách v Rači. Predsedom bol farár Móric Alster, podpredsedom starosta František Krajčirovič, zapisovateľom organista a učiteľ Ján Mirovszký. Vo výbore boli ešte dvaja hospodári a 12 obyvateľov Rače.

Rok 1874 (145 rokov) 
Sprevádzkovanie železničnej spojky medzi Račou a Vajnormi. 
Železničnú spojku vybudovala Spoločnosť Považskej železnice. Došlo tak k prepojeniu Považskej železnice a Uhorskej centrálnej. (Uhorská centrálna železnica spájala Budapešť s Viedňou cez Bratislavu. Považská železnica nahradila pôvodne konskú železnicu z Bratislavy do Trnavy a ďalej na Považie). Slávnostné otvorenie sa uskutočnilo 1. februára 1874.

Rok 1889 (130 rokov)
Slávnostné posvätenie zrekonštruovaného farského kostola.
Z podnetu a nasadením farára Mórica Alstra prebehla rozsiahla rekonštrukcia kostola. Tento mimoriadne aktívy kňaz už od svojho príchodu do Rače zamýšľal zväčšiť kostol, ktorý pre množstvo veriacich nepostačoval. Svoj zámer sa mu podarilo uskutočniť až v roku 1888. Kostol bol zväčšený a prestavaný do terajšej podoby, pričom kostolná loď bola predĺžená o 8 m a zvýšená o 1 m. Nový chór bol postavený z dreva. Celá prestavba a obnova kostola bola uskutočnená v rekordnom čase – za jeden rok. Zrekonštruovaný kostol posvätil 3. novembra 1889 trnavský generálny vikár Jozef Boltizár.

Prvá známa zmienka o divadelných ochotníkoch v Rači.
Divadelné predstavenia sa konávali najprv v sálach alebo nádvoriach vtedajších hostincov a to: hostinec Peklo, Raj, u Raguša a u Končeka. Najviac podujatí až do roku 1943 sa udialo v bývalej „Katolíckej budove“, ktorá stála vo dvore za Zičiho kúriou. Pôvodný objekt stajní bol prestavaný na telocvičňu s javiskom. Po postavení Katolíckeho kultúrneho domu sa vystúpenia račianskych ochotníkov presunuli do tohto objektu. Mnohé predstavenia mali vysokú umeleckú a kultúrnu úroveň.

1909 (110 rokov) 
Založenie Mariánskej kongregácie.
Hnutie mariánskych kongregácií malo veľký význam pri obnove a prehlbovaní náboženského života. V Rači vznikla Mariánska kongregácia 8. decembra 1909. Členovia kongregácie zorganizovali púť farníkov do Mariazellu.

Rok 1919 (100 rokov) 
Zriadenie Masarykovej štátnej ľudovej školy.

Bola to prvá štátna škola po vzniku Československej republiky v Rači. Sídlila v bývalej kúrii na námestí a jej prvým riaditeľom a učiteľom bol Ľudovít Izák.

Rok 1939 (80 rokov)
Návšteva Dr. Jozefa Tisa na račianskej fare.
Delegácia vedená prvým predsedom autonómnej Slovenskej vlády Dr. Jozefom Tisom navštívila 26. januára 1939 faru a stretla sa s obyvateľmi Rače.

Založenie Miestneho odboru Matice slovenskej.
Slávnosť sa konala 5. februára 1939. Do čela miestneho odboru bol zvolený farár Vojtech Rudroff.

Založenie Družstva pre stavbu katolíckeho kultúrneho domu – 19. marca 1939.
Družstvo viedla Správa „Katolíckeho kultúrneho domu Andreja Hlinku v Račištorfe“. Do správy boli zvolení dekan Vojtech Rudroff, Rafael Ivanič, Michal Krištofič, Augustín Pajdlhauser, Rudolf Štefánek, Alojz Luknár a Štefan Drobný. Do dozorného výboru boli zvolení Teodor Beladič, Augustín Mayer, Róbert Procházka, Ing. Ľudovít Lednár a Jozef Strelka.

Založenie Nemeckého vinohradníckeho družstva.
Vzniklo z podnetu evanjelického farára Dezidera Alexyho pre občanov nemeckej národnosti. Družstvo malo až 170 členov, viedla ho päťčlenná správna rada. Úlohou družstva bolo spoločne spracovávať hrozno, nakupovať pre vinohradníkov umelé hnojivá, nástroje a školením zvyšovať úroveň pestovania a spracovania hrozna.

Postavenie Hasičského domu.
Dom postavili za 179 248,40 Ks ako „Hasičskú zbrojnicu a sklad dobrovoľného hasičského zboru v Račištorfe“. Budove s účelovou architektúrou dominujú široký vjazd pre požiarne vozidlá. Pod treťou okennou osou je v nike umiestnená soška sv. Floriána, patróna hasičov. Vežu dekoruje smaltovaný slovenský znak. Pôvodne sa mal v suteréne objektu vybudovať aj verejný kúpeľ pre obyvateľov. Obec naň dostala subvenciu 10 000 Ks. Momentálne je v budove sídlo Spolku vyslúžilých vojakov M. R. Štefánika s vlastnou expozíciou.

Vysťahovanie obyvateľov.
Po vzniku 1. Slovenskej republiky v roku 1939 odišlo z Račištorfu do Protektorátu Čechy a Morava 170 obyvateľov českej národnosti a do obce sa prisťahovalo asi 250 obyvateľov z obcí a miest z územia južného Slovenska, zabraného Maďarmi.

Rok 1949 (70 rokov)
Založenie Jednotného roľníckeho družstva – 28. októbra 1949
Z podnetu predstaviteľov komunistickej strany a členov prípravného výboru vzniklo poľnohospodárske družstvo – ako družstvo prvého typu. Do družstva sa sústredila orná pôda, cirkevné role, urbariálne pasienky a časť konfiškátov.

Rozsiahla úprava cintorína.
Realizovala sa najväčšia známa úprava cintorína. Plocha cintorína bola rozčlenená prístupovými komunikáciami a do areálu boli vysadené stromy. Členenie a zeleň sa zachovali dodnes.

Rok 1954 (65 rokov)
Založenie súboru Račan.
Spevácky a hudobný súbor s takmer 50 členmi vznikol z iniciatívy mladých nadšencov a dlhé roky vystupoval nielen pri slávnostných príležitostiach v Rači, ale aj po celom Slovensku i Čechách. Dirigentom bol Ervín Bednarič a organizačným vedúcim bol Stanislav Stovíček.

Rok 1989 (30 rokov)
Úprava presbytéria farského kostola a interiéru farskej budovy.
V presbytériu sa urobilo nové drevené pódium, obetný stôl, ambona a sedes. Nad obetný stôl bol umiestnený veľký drevený kríž (dovezený v roku 1950 od Uršulínok). Následne boli reštaurované bočné barokové oltáre z roku 1712. Zároveň bola kompletne zrenovovaná a zmodernizovaná farská budova.

Rok 1994 (25 rokov)
Obnova Kaplnky sv. Anny.
Kaplnka stojí na konci ul. Pri vinohradoch. V jej blízkosti bol kedysi cintorín. Obnova kaplnky sa realizovala s finančnou podporou miestneho úradu.

Rok 1999 (20 rokov)
Farská budova dostala historizujúcu fasádu.
Po ďalšej modernizácii sa opravil krov strechy a vymenila sa strešná krytina. Budove fary bola pri tejto príležitosti vrátená historizujúca fasáda.

Obnova kostola Panny Márie Pomocnice kresťanov.
Dolný kostol bol zateplený z vonkajšej strany a dostal novú omietku, pričom sa zároveň zrekonštruoval aj kríž na veži. V sanktuáriu bol osadený bohostánok z pôvodného mramorového oltára z roku 1937.

Rok 2004 (15 rokov)
Farnosť získala relikvie sv. Faustíny Kowalskej.
Relikvie svätej sestry Faustíny Kowalskej – ktorá z Božieho vnuknutia ohlasovala a šírila úctu k Božiemu milosrdenstvu – získala farnosť z Krakova. Relikvie sú vystavené k úcte vo farskom kostole na sviatok Božieho milosrdenstva.

Rok 2009 (10 rokov)
Posviacka katedrály sv. Šebastiána – 13. júna 2009.
Chrám bol stavaný ako filiálny kostol farnosti a mal byť pôvodne zasvätený sv. Jozefovi. Pri slávnostnej posviacke ho Bratislavský arcibiskup-metropolita Mons. Stanislav Zvolenský za účasti generálneho vikára Mons. Jána Formánka, kňazov bratislavského dekanátu a širokej verejnosti odovzdal do užívania ako katedrálny chrám ordinariátu ozbrojených síl a ozbrojených zborov Slovenskej republiky a sídlo biskupa Františka Rábeka. Keďže patrónom zboru je sv. Šebastián, pri slávnostnej posviacke bol chrám zasvätený tomuto svätcovi.

Odhalenie pamätníka Andreja Hlinku – 22. septembra.
Pamätník Andrejovi Hlinkovi bol odhalený na námestí pomenovanom po tejto osobnosti pri príležitosti 145. výročia jeho narodenia. Tvorcom busty je akademický architekt Peter Nižňanský a autorom architektonického riešenia je Ing. Arch. Jaroslav Procházka. V podstavci vidieť trojvršie a pylóny, ktoré vytvárajú priestorové zobrazenie dvojkríža.

Odovzdanie obytného komplexu Račany Bianco do užívania
Autorom pôvodnej štúdie z roku 2004 a prvofázových projektov bol tandem architektov Alexy-Klimková. Finálnu realizačnú fázu následne spracoval ateliér ALEXY&ALEXY. Investorom a developerom projektu bol Intercom Development.


Výročia osobností:

Adam Hájek, rímskokatolícky kňaz – začiatok pôsobenia v Rači
– 205 rokov (1814)
Adam Hájek nastúpil na račiansku faru v roku 1814 a pôsobil v Rači 43 rokov. Urobil najviac zápisov do farskej kroniky. Jeho zápisy, písané v latinčine, zachytávajú nielen miestne, ale aj celosvetové udalosti. Za jeho pôsobenia sa uskutočnili významné úpravy farského kostola (kostol dostal nové patrocínium, bol doň zakúpený terajší organ, i vežové hodiny) i fary, boli postavené všetky historické kríže, nachádzajúce sa na území Rače. Hájek opísal aj meruôsme roky v Rači. Z Rače odišiel v roku 1857 za kanonika do Dómu sv. Martina v Bratislave.

Ján Pospich, ev. kňaz a kazateľ – výročie príchodu do Rače
– 185 rokov (1834)
Do Rače nastúpil 16. marca 1834 ako kazateľ evanjelického zboru. Bol prvým evanjelickým kňazom po znovu osamostatnení sa račianskej evanjelickej obce (1834). Keďže v tom čase v obci nebol evanjelický kostol, modlitebňu urobil z jednej školskej miestnosti . Od začiatku svojho pôsobenia sa snažil o to, aby bol v Rači postavený kostol, čo sa mu aj podarilo zrealizovať v roku 1835. V Rači pôsobil do svojej smrti v roku 1846.

Ignác Schnitzer, rakúsky spisovateľ, novinár, prekladateľ, libretista
– 180. výročie narodenia (4. decembra 1839)
Narodil sa v Rači v židovskej rodine. Pôsobil v Budapešti a vo Viedni. Pôvodne študoval filozofiu, no skoro začal pôsobiť ako žurnalista, spisovateľ a prekladateľ. Najznámejším dielom je libreto k operete J. Straussa – Cigánsky barón, ktoré napísal podľa poviedky M. Jókayiho. Zomrel v Budapešti 18. júna 1921 a tam je aj pochovaný.

Móric Alster, rímskokatolícky kňaz
125. výročie úmrtia (1894)
V Rači pôsobil 33 rokov. Bol horlivým národovcom. Patril k zakladateľom Matice slovenskej a Spolku sv. Vojtecha, ktorého bol aj podpredsedom. Finančne podporoval slovenské gymnáziá a vynikal aj ako podporovateľ a šíriteľ slovenskej tlače. Móric Alster je pochovaný spolu so svojou matkou na račianskom cintoríne. Jeho meno nesie aj jedna z hlavných ulíc v historickej časti Rače.



Rafael Krampl, cyklista (25.10.1914 – 18.04.1979)
– 105 rokov od narodenia a 40 rokov od úmrtia
Jeden zo zakladateľov cyklistického klubu Štefánik Račištorf (existoval až do roku 1946) a úspešný pretekár na plochej dráhe, v jazde za motocyklom aj na ceste. Vo všetkých disciplínach dosiahol početné víťazstvá a získal za ne množstvo medailí, strieborných pohárov, plakiet, diplomov, sošiek a iných cien. K cyklistike pritiahol a v prvých rokoch kariéry trénoval aj neskoršieho skvelého československého pretekára Vlastimila Ružičku.



Viliam Ries, katolícky kňaz, spisovateľ, pedagóg (29. 5. 1904 – 23. 2. 1989)
– 115 rokov od narodenia a 30 rokov od úmrtia
Rodák zo Španej Doliny, spisovateľ, prekladateľ. Pseudonym: Ivan Javor; Miloš Kvet; V. R. Mornár; V. R. Podsitniansky, Šuhaj spod Sitna. Rímskokatolícky kňaz, neskôr pedagóg na viacerých miestach, prenasledovaný a väznený (1945 – 1955). Prispieval do všetkých slovenských medzivojnových novín a časopisov, písal poéziu, prózu, úvahy a kritiku. Debutoval básnickou zbierkou meditatívnej náboženskej i subjektívnej lyriky, autor poézie pre deti a mládež. Venoval sa aj prekladateľskej činnosti (ovládal anglický, francúzsky, latinský, maďarský, nemecký, poľský, slovinský, taliansky a španielsky jazyk). Zomrel v Bratislave a bol pochovaný v Rači.

František Víťazoslav Sasinek, kňaz rehole kapucínov, „slovenský rodoľub“
– 115. výročie úmrtia (1914)
Katolícky kňaz, kapucín, historik, publicista. Bol najplodnejším slovenským historikom 19. storočia. Spracovával najstaršie dejiny Slovenska a Slovákov, tému sv. Cyrila a Metoda a Veľkej Moravy, Uhorska, ale aj Čiech. Písal učebnice, divadelné hry, básne i poviedky. V račianskej farnosti pôsobil ako výpomocný kňaz a krátko ju aj v roku 1857 spravoval.




Kňazi z kongregácie Tešiteľov – výročie primičných sv. omší
– 80 rokov (1939)
V júli 1939 za pôsobenia farára Vojtecha Rudroffa mali v týždenných intervaloch svoje primičné sväté omše traja račianski rodáci, členovia rehole bratov Tešiteľov z Getseman - Hieronym M. Tarzícius Havlovič (2. júla), Klaudius Emil Polakovič (9. júla) a Xaver M. Stanislav Čík (18. júla).

Prof. Ján Michalko, evanjelický kňaz – výročie pôsobenia v Rači
– 65 a 60 rokov (1954 – 1959)
Evanjelický kňaz, vysokoškolský pedagóg, historik a prekladateľ, dekan vtedajšej Slovenskej evanjelickej bohosloveckej fakulty v Bratislave a neskôr generálny biskup Slovenskej evanjelickej cirkvi augsburského vyznania v ČSSR. V Rači pôsobil počas rokov 1954 – 1959. Ako teológ sa orientoval najmä na oblasť homiletiky a na aktuálne otázky kresťanstva vo svete. Hodne prekladal z oblasti teológie i filozofie. Redigoval Cirkevné listy (od roku 1952), Službu slova, Ev. posla spod Tatier, do ktorých pravidelne prispieval. Za jeho pôsobenia sa uskutočnila generálna oprava kostola v Rači a dostavba kostola Dcérocirkvi v Bernolákove


Zdroje:

1.       Ľudovít Havlovič, Rača – Z dejín a pamiatok, 2. vydanie, Bratislava 2017
2.       Farský vestník, ročník 1929
4.       Mesačník Račiansky výber, ročníky 2004, 2009, 2014
5.       Mesačník Katolícky súčasník, ročníky 2004, 2009
6.       Ján Podolák, Rača Vlastivedná monografia, Obzor, Bratislava 1989
7.       Wikipédia


Zostavila Mária Hatalová
Bratislava, december 2018

2 komentárov: